Prinášame odpovede k najčastejšie kladeným otázkam ohľadom závetu.
V čom sa líši závet, testament a posledná vôľa?
Uvedené pojmy sú synonymá. Závet sa ľudovo zvykne označovať aj ako testament či
posledná vôľa. Vo všetkých prípadoch ide o jednostranný právny úkon, ktorým fyzická
osoba v predpísanej forme nakladá so svojím majetkom pre prípad smrti.
Čo musí závet obsahovať?
Podľa Občianskeho zákonníka každý závet (holografný - vlastnoručný, alografný – spísaný inak než vlastnou rukou alebo spísaný notárom vo forme notárskej zápisnice) musí obsahovať podstatné náležitosti, medzi ktoré patrí:
- dátum jeho podpísania, konkrétne teda deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný poručiteľom
- vlastnoručný podpis poručiteľa.
Ak by závet tieto náležitosti nemal, bol by absolútne neplatný.
Ďalej v závete musí poručiteľ určiť okruh svojich dedičov, prípadne určiť ich podiely (napr. percentom alebo zlomkom) alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Čo nesmie závet obsahovať?
Závet nemôže obsahovať žiadne podmienky, výhrady alebo príkazy (napr. že dcéra zdedí firmu iba za podmienky, že sa rozvedie s manželom). Ak by predsa len boli v závete obsiahnuté, nespôsobí to neplatnosť závetu, ale iba neúčinnosť takýchto podmienok, výhrad alebo príkazov v rámci dedičského konania.
Môže byť závet napísaný rukou?
Áno. Fyzická osoba - poručiteľ (nie právnická osoba) môže napísať svoj závet vlastnou rukou, vtedy ide o tzv. vlastnoručný (holografný) závet. Tento súčasne musí vlastnou rukou aj podpísať, inak je závet neplatný.
Musí byť závet v papierovej podobe alebo môže byť vyhotovený a podpísaný aj elektronicky?
Podmienkou platnosti závetu je jeho písomná forma, ktorá môže byť nasledovná:
- spísanie závetu vlastnou rukou na papier - holografný závet,
- spísanie závetu pomocou technických prostriedkov (napr. na počítači) alebo za pomoci inej osoby (napr. pisateľa) – alografný závet,
- spísanie závetu notárom (na počítači) – závet vo forme notárskej zápisnice.
Pri každom závete je nutnosťou vlastnoručný podpis poručiteľa ako osoby, ktorá odkázala svoj majetok dedičom. Závet
je teda možné spísať aj elektronicky, ale nie
je možné elektronicky podpísať (zaručeným elektronickým podpisom).
Musí byť podpis na závete notársky overený?
Nie. Každý závet (holografný - vlastnoručný, alografný alebo spísaný notárom) musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný, avšak nevyžaduje sa jeho overenie notárom ani mestským/obecným úradom (matrikou).
Čiže, napríklad ak poručiteľ spísal svoj závet
vlastnou rukou a aj ho vlastnoručne podpísal, nemusí dať svoj podpis
overiť. Avšak z dôvodu istoty (prevencie) si ho môže dať osvedčiť.
Kde je potrebné/možné závet uložiť?
Občiansky zákonník neurčuje miesto, kde je potrebné závet po jeho spísaní uložiť. Preto platí, že holografný aj alografný závet môže poručiteľ uložiť na akékoľvek miesto, kde si je istý, že sa po jeho smrti nájde (napr. u seba doma, u rodinného príslušníka alebo u známeho). V takomto prípade však hrozí riziko spojené s nájdením závetu, pretože po smrti poručiteľa sa nemusí podariť ho nájsť alebo naopak ho môže nájsť osoba, ktorá ho zničí (napr. spáli alebo roztrhá).
Preto je lepšie takýto druh závetu uložiť u notára do notárskej úschovy, ktorý ho následne zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov (za poplatok vo výške 26,56 eur). V prípade smrti poručiteľa sa v rámci dedičského konania vykoná lustrácia závetu (vyhľadanie závetu) a nestane tak situácia, že by sa takto uložený závet nenašiel. Takéto uloženie závetu u notára teda nie je povinné, ale z hľadiska jeho ochrany je vhodné/odporúčané.
Pokiaľ ide o závet spísaný notárom do tzv. notárskej zápisnice, tento notár automaticky zaeviduje do Notárskeho centrálneho registra závetov. Za jeho spísanie a uloženie je nutné uhradiť poplatok vo výške 26,56 eur.
Musia byť pri písaní závetu prítomní svedkovia?
Pri spisovaní a podpisovaní holografného (vlastnoručného) závetu nemusia byť vôbec svedkovia prítomní, t. j. môže ho napísať a podpísať sám poručiteľ.
Pri spisovaní alografného závetu (pomocou technických
prostriedkov alebo za pomoci inej osoby)
nemusia byť svedkovia prítomní, ale ich prítomnosť sa vyžaduje pri podpise tohto závetu, t. j. pri
vyhlásení poručiteľa, že ide o jeho poslednú vôľu. Prítomní musia
byť dvaja svedkovia, ktorí sa musia
tiež na závet podpísať.
Dokedy je závet platný?
Holografný aj alografný závet, ktorý nebol uložený
u notára, je platný do momentu jeho
zrušenia (zničenia – napr. roztrhaním alebo spálením). To znamená,
že poručiteľ môže počas svojho života kedykoľvek zničiť
svoj závet a rozhodnúť sa, že spíše nový závet alebo že závet vôbec
nezanechá.
Ak ide o závet, ktorý je uložený u notára (holografný, alografný i spísaný notárom), je tiež platný do momentu jeho zrušenia. Poručiteľ ho môže zrušiť tak, že napíše nový závet (platí, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť) alebo môže závet odvolať (odvolanie musí mať rovnakú formu, aká je potrebná pre závet).
Kto môže byť dedičom zo závetu?
Podstatnou obsahovou náležitosťou každého závetu je ustanovenie dediča, ktorým môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát. Čiže, v závete môže poručiteľ ustanoviť za svojho dediča:
- fyzickú osobu (napr. rodinného príslušníka alebo kamaráta),
- právnickú osobu (napr. nadáciu, občianske združenie, obchodnú spoločnosť – s.r.o.),
- štát (Slovenskú republiku).
Zákon tak vyslovene zaručuje slobodnú vôľu poručiteľa pri určení závetného dediča.
Možno závetom vydediť zákonom ustanovených dedičov?
Áno. Vydedenie zákonom ustanovených dedičov (tzv. neopomenuteľných dedičov – plnoletých alebo maloletých potomkov) môže byť súčasťou závetu, no taktiež je možné ho spísať nezávisle od spísania závetu (ako samostatnú listinu o vydedení). Dôležité je, že vydedenie sa nevzťahuje na iné kategórie osôb, iba na neopomenuteľných dedičov (plnoleté alebo maloleté deti poručiteľa).
Závet a vydedenie sú teda dva na sebe nezávislé právne inštitúty, ktoré ale v zmysle Občianskeho zákonníka vyžadujú rovnakú formu. Vydedenie rovnako ako závet možno spraviť iba v písomnej forme, avšak vždy iba v zákonom dovolených prípadoch (napr. poručiteľ môže vydediť svojho potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať).
Môže dedič odmietnuť dedičstvo zo závetu?
Áno. Dedič určený v závete môže bez uvedenia dôvodu odmietnuť dedičstvo (rovnako ako dedič určený na základe zákona), a to ústne u notára alebo písomne vyhlásením o odmietnutí dedičstva zaslaným notárovi v lehote do 30 dní, od kedy bol o tomto práve a jeho následkoch upovedomený.
Ak dedičstvo odmietne, znamená to, že prestane byť dedičom, t. j. stratí postavenie dediča v dedičskom konaní. Takéto odmietnutie nie je možné vziať späť.
Ak je závetným dedičom obchodná spoločnosť, je potrebné, aby odmietnutie dedičstva urobila osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti (štatutárny orgán).
V čom sa líši závet od darovacej zmluvy?
Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým môže pre prípad svojej smrti odkázať svoj majetok určitému okruhu dedičov. Ako posledná vôľa sa vykonáva až po smrti poručiteľa v rámci dedičského konania.
Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon realizovaný medzi darcom a obdarovaným,
na základe ktorého môže darca počas
života bezodplatne previesť svoj majetok na konkrétneho darcu. Teda, umožňuje
previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby
z nadobudnutia konkrétneho majetku dedením. Darca môže počas života požadovať od
obdarovaného vrátenie daru zo zákonných dôvodov (napr. ak obdarovaný vedie neusporiadaný
život).
Čo ak niekto z dedičov nesúhlasí so závetom?
Ak dedič nesúhlasí so zanechaným závetom poručiteľa, môže podať na súd žalobu o určenie neplatnosti závetu. Musí ju podať v priebehu dedičského konania, t. j. od jeho začatia do jeho skončenia, pričom dedičské konanie sa následne preruší až do konečného rozhodnutia súdu o neplatnosti závetu.
Možno závetom vyriešiť odovzdanie rodinnej firmy jednému z detí (dedičov)?
Áno. Poručiteľ môže v závete odkázať dedičovi/dedičom celý majetok (napr. všetky nehnuteľnosti a hnuteľné veci) alebo len časť svojho majetku (napr. svoju firmu, ktorej je jediným spoločníkom - tzv. jednoosobová s.r.o.).
To znamená, že napríklad poručiteľ, ktorý je otcom troch detí a zároveň podnikateľom (jediným spoločníkom s.r.o.) sa môže rozhodnúť, že v závete odkáže svoju firmu iba svojmu najstaršiemu synovi, ktorý vo firme aj pracuje a jeho ďalší majetok (byt, chatu, auto) v závete odkáže zvyšným dvom deťom, ktoré nemajú k jeho podnikaniu vzťah. Tým zároveň predíde zbytočnému drobeniu rodinného podniku, resp. štiepeniu podnikania, ktoré by nastalo v prípade dedenia zo zákona.
V tomto prípade však treba mať na pamäti, že závet môže byť čiastočne neplatný v prípade, ak potomkom ako neopomenuteľným dedičom nie je priznané to, na čo by pri dedení zo zákona mali nárok, ak by závet neexistoval a potomkovia by sa mohli v takom prípade na súde domáhať neplatnosti a rozdielu.
Je potrebné poznať pri písaní závetu spoločenskú zmluvu, ak má byť predmetom závetu obchodný podiel poručiteľa?
Áno. Prechod (dedenie) obchodného podielu z poručiteľa (spoločníka s.r.o.) na dediča nenastane, ak spoločenská zmluva dedenie vopred vylúčila (netýka sa to jednoosobovej s.r.o.). V takomto prípade je najlepšie si vopred (pred spísaním závetu) preštudovať spoločenskú zmluvu, či obsahuje takéto ustanovenie týkajúce sa vylúčenia dedenia obchodného podielu spoločníka.
Ak spoločenská zmluva takéto ustanovenie neobsahuje, môže poručiteľ ako jeden z viacerých spoločníkov s.r.o. v závete odkázať dedičovi/dedičom svoj obchodný podiel vo firme.
Naopak, ak je v spoločenskej zmluve zakotvené vylúčenie dedenia obchodného podielu, poručiteľ nemôže svoj obchodný podiel platne odkázať v závete. V takomto prípade obchodný podiel po smrti poručiteľa (zomrelého spoločníka) prechádza na obchodnú spoločnosť, ktorá je povinná ho previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. O prevode musí rozhodnúť valné zhromaždenie s.r.o.
