U našich západných susedov vyrástlo niekoľko startupových hviezd. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na prostredie, ktoré pre ne vytvára živnú pôdu.
Tí najlepší z najlepších alebo české „success stories“
Úspešné príbehy startupov, ktorým sa podarilo presadiť sa vo svete predstavujú pre začínajúcich podnikateľov tie najlepšie príklady a inšpirácie ako nasmerovať svoj biznis, čomu sa vyhnúť a kam naopak investovať svoj čas a energiu. Aj Česko sa v tomto smere môže pochváliť viacerými úspešnými príbehmi.
Medzi najznámejšie české startupové príbehy určite patrí startup Socialbakers, ktorý v súčasnosti už predstavuje významnú medzinárodnú spoločnosť. Za úspechom Socialbakers stojí nástroj na monitorovanie, analýzu sociálnych sietí (napr. Facebook, Twitter, YouTube, LinkedIn a pod.) a zároveň vyhodnocovanie úspešnosti použitých marketingových stratégií. Ďalší inšpiratívny príbeh reprezentuje spoločnosť GoodData, ktorá sa na trhu presadila svojim riešením vyhodnocovania dát vybranej spoločnosti v prostredí cloudu. Platforma GoodData je určená najmä pre manažérov, analytikov a IT pracovníkov, ktorí potrebujú mať kedykoľvek k dispozícií veľké množstvo aktuálnych a komplexných dát svojej spoločnosti. Úspešný príklad globálneho startupu predstavuje aj spoločnosť Cognitive Security, ktorá sa zviditeľnila na trhu v oblasti bezpečnosti sieťových, serverových, cloundových a komunikačných technológií. Od roku 2013 je súčasťou medzinárodnej spoločnosti Cisco, ktorá sa orientuje na monitorovanie kybernetickej bezpečnostnej hrozby na svete a právne v tejto oblasti v súčasnosti využíva maximálne know how startupu Cognitive Security.
Okrem uvedených nesporne úspešných startupov sú v súčasnosti na správnej ceste za úspechom aj spoločnosti ako Cleevio, ktorej úspech priniesla jednoduchá aplikácia na správu vlastných financií alebo spoločnosť Skypicker, ktorá sa orientuje na vyhľadávanie najlacnejších leteniek na trhu a ich následným predajom na web stránke.
Dôvody startupového úspechu Českej republiky
Úspešný startupový ekosystém a jeho následný rozvoj a rast je naviazaný najmä na prostredie, v ktorom sa vyvíja. V prípade Českej republiky vidíme dôvody úspechu startupov predovšetkým v nasledujúcich oblastiach :
- vzdelávací systém prepojený s praxou
- sieť inštitúcií zameraných na podporu startupov
- financovanie startupov pomocou „venture“ kapitálu
Vzdelávací systém prepojený s praxou
Významný aspekt, ktorý ovplyvňuje startupový ekosystém každej krajiny, je samotný vzdelávací systém a jeho prepojenie na požiadavky, ktoré vyplývajú z praxe. Ak školy, a najmä vysoké školy, reagujú na meniace sa podmienky ekonomiky flexibilne, predstavujú ideálne prostredie pre vznik inovatívnych nápadov a myšlienok.
V Českej republike je možné identifikovať viacero dobrých príkladov vzájomnej spolupráce vysokých škôl a podnikateľského prostredia. Známa je dlhoročná spolupráca Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne so spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú výrobou plastu označovanými aj ako plastový klaster. Spolupráca je orientovaná najmä na prenos najnovších vedecko-technických poznatkov, ktoré sa do praxe dostávajú prostredníctvom riešenia konkrétnych výrobno-technologických problémov daných podnikov. Za zmienku tiež stojí spolupráca Univerzity v Hradci Králové s Hradeckým IT klastrom, kde taktiež dochádza k prenosu nových IT poznatkov do praxe prostredníctvom spolupráce univerzitných pracovníkov a zástupcov jednotlivých firiem. Vysoká škola technická v Brne predstavuje dobrý príklad spolupráce v energetickej oblasti, kde spolu s podnikmi, ako sú Siemens, ABB alebo Eaton, prepája vedu s praxou. Súčasťou vysokej školy je aj Centrum transferu technológií, kde sa priamo prostredníctvom webového portálu nadväzujú kontakty a rôzne formy spolupráce medzi firmami a jednotlivými vedeckými tímami.
Z pohľadu konkrétnych opatrení na podporu vytvárania vzájomných väzieb medzi vedou a praxou sa v tejto oblasti v Českej republike osvedčil najmä nástroj typu inovačný voucher, ktorý úspešne už niekoľko rokov funguje v Jihomoravskom kraji. Inovačný voucher je finančný nástroj, ktorý podporuje spoluprácu medzi regionálnymi firmami a výskumnými organizáciami. Vouchery majú formu jednorazových dotácií v maximálnej výške 100 tisíc českých korún. Konkrétny príklad využívania tohto nástroja v praxi je možné vidieť v projekte, ktorý vychádza z Regionálnej inovačnej stratégie Jihomoravského kraja, pomocou ktorého bolo v roku 2015 podporených 45 spoločností.
Sieť inštitúcií zameraných na podporu startupov
Inú formu podpory startupov v Českej republike predstavuje aj pomerne dobre vybudovaná sieť podnikateľských inkubátorov a akcelerátorov. Tieto inštitúcie ponúkajú začínajúcim podnikateľom za zvýhodnený poplatok napr. priestory, v ktorých sa môžu stretávať, pracovať alebo získavať cenné kontakty, príp. taktiež poskytujú možnosť zapojiť sa do rôznych diskusií, a tak priamo od mentorov, speakrov alebo investorov dostať radu, ktorá môže prispieť k jednoduchšiemu rozbehu ich podnikateľského nápadu na trhu.
Medzi príklady úspešných inkubátorov a akcelerátorov, ktoré sú známe nielen v Čechách, ale aj v zahraničí, určite patrí Jihomoravské inovační centrum (JIC) v Brne, ktoré založili v roku 2003 Jihomoravský kraj, mesto Brno a štyri univerzity (Masarykova univerzita, Vysoká škola technická, Mendelova univerzita a Veterinárna a farmaceutická univerzita). Toto centrum predstavuje najväčší český inkubátor, ktorý ponúka svoje služby tak začínajúcim podnikateľom, ako aj podnikateľom, ktorí už pôsobia na trhu dlhšie. Podpora je orientovaná hlavne na technologické spoločnosti, ktorým sú v závislosti od ich rozvoja ponúkané štyri tematické programy. JIC môžeme bez zbytočného zveličovania považovať v Európe za unikát v oblasti poskytovania podpory statupov. Tento fakt dokazuje aj účasť JIC v prestížnej súťaži The Best Incubator Award v roku 2011, kde centrum získalo tretie miesto. Úspech JIC je založený na ukážkovej spolupráci samosprávy, vysokých škôl a firiem.
Obdivuhodné výsledky JIC Brno je možné najlepšie vyjadriť pomocou čísel, napr. centrum od svojho vzniku podporilo viac ako 200 technologických orientovaných firiem, naštartovalo viac 300 rôznych typov spoluprác medzi vedeckými pracovníkmi a firmami v hodnote viac ako 35 miliónov korún, v súčasnosti spolupracuje s viac ako 80 expertami, ktorí sa aktívne zapájajú do činnosti a pod.
Ďalšie významné lokálne centrum, ktoré existuje na podobnom základe ako JIC predstavuje Technologické inovační centrum (TIC) v Zlíne, ktoré vzniklo v roku 2005 na základe vzájomnej spolupráce Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a Zlínskeho kraja. Pomoc centra je orientovaná najmä na podporu technologických firiem, nakoľko táto potreba vyplýva z orientácie regiónu, v ktorom majú významné zastúpenie technologické firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou plastu (tzv. plastový klaster).
Oba príklady inštitúcií, ktoré podporujú začínajúcich podnikateľov vznikli na základe konceptu spolupráce samosprávy a univerzity. Ako ukazuje prax v Česku, tento prístup sa javí ako zaujímavá cesta podpory startupového ekosystému. Koncept vychádza z regionálnych špecifík, ktoré najlepšie odzrkadľujú podnikateľské potreby konkrétnej oblasti a pôsobením univerzity ako partnera je doplnený o ľudské kapacity, ktoré prinášajú z vedeckého prostredia do podnikania nové myšlienky a nápady.
Okrem rozvoja startupového ekosystému pomocou inštitúcií ako je JIC v Brne alebo TIC v Zlíne je potrebné spomenúť aj iné tak komerčné, ako aj nekomerčné spoločnosti, ktoré podporujú vznik a rast startupov v Čechách. Ide napr. o spoločnosť Vodafone, ktorá už niekoľko rokov podporuje súťaž Nápad roka, Komerční banku, ktorá podporuje grantový program Nastartuj se (www.nastartujtese.cz) alebo portál Raiffeisen banky www.odstartovano.cz.
Za zmienku stojí taktiež Agentúra pro podporu podnikaní a investic (CzechInvest), ktorá pomocou projektu CzechAccelerator pomáhala v období 2011-2014 začínajúcim podnikateľom získavať skúsenosti s podnikaním na zahraničných trhoch a plánuje v tejto činnosti pokračovať.
Financovanie startupov pomocou „venture“ kapitálu
Dostupné možnosti financovania začínajúcich podnikateľov významne ovplyvňujú vznik a rozvoj startupového ekosystému. Nakoľko začínajúci startup má len veľmi malú šancu získať kapitál prostredníctvom klasického financovania (napr. úver v banke) zohrávajú v týchto prípadoch významnú úlohu súkromní investori s „venture“ kapitálom (business angels a venture fondy) alebo rôzne štátne fondy s rizikovým kapitálom.
Benson Oak Capital predstavuje príklad spoločnosti, ktorá v Čechách investuje svoj rizikový kapitál do podnikov s potenciálom rásť. Známa sa stala investíciou do antivírusovej spoločnosti AVG. Spoločne s ďalším investorom – Enterprise investor v roku 2012 úspešne uviedli akcie AVG na americkej burze NASDAQ. V čase predaja podielov AVG na burze, už bola spoločnosť známa po celom svete, takže Benson OAK a Enterprise Investors svoju investíciu znásobili. Takto výhodným predajom spoločnosti sa následne spustil sekundárny efekt podpory a rozvoja podnikania. Bývalí majitelia a topmanažéri spoločnosti AVG sa stali investormi a začali významne podporovať nové začínajúce startupy, čo značne pomohlo k naštartovaniu ekosystému najmä v oblasti Brna.
Credo Ventures predstavuje ďalší príklad kapitálovej spoločnosti, ktorá investuje v rámci strednej Európy svoj rizikový kapitál do potenciálne úspešných startupov. Od roku 2010 do 2015 spoločnosť investovala v rámci prvého rizikového fondu 18 miliónov €, čo predstavovalo 16 investícií do startupov v strednej Európe. V súčasnosti už z fondu vystúpili, resp. boli predané 4 spoločnosti, pričom najznámejší je predaj českého startupu Cognitive Security americkej spoločnosti Cisco, pri ktorom sa počiatočná investícia Credo Ventures vrátila približne 7-krát. Od roku 2015 je otvorený druhý rizikový fond – Credo 2, ktorý je pripravený investovať približne 34 miliónov €.
Okrem súkromných kapitálových spoločností existuje v Čechách aj možnosť získania investícií formou verejných zdrojov. Podporné aktivity v tejto oblasti realizuje najmä štátna agentúra Czechinvest, ktorá prostredníctvom rôznych programov naviazaných na štrukturálne fondy EÚ má možnosť poskytovať podnikateľom investície do rôznych oblastí. Takto poskytované finančné prostriedky sú však skôr určené pre etablované podniky ako pre začínajúce startupy. A práve tento problém sa v roku 2015 rozhodlo riešiť ministerstvo priemyslu a obchodu, ktoré prišlo s iniciatívou na podporu financovania startupov pomocou Národného investičného fondu.
Zameranie fondu je primárne orientované na podporu podnikania v oblastiach, o ktoré nemá súkromný sektor záujem. Fond má tak dopĺňať existujúce kapitálové možnosti na trhu a prinášať možnosti financovania pre podniky v prototypovej fáze, ktoré podnikajú v high-tech technológiách, a súčasne sa pri nich očakáva, že investované finančné prostriedky majú dlhodobejšiu dobu návratnosti, a teda nie sú pre súkromné kapitálové fondy také zaujímavé. Národný inovačný fond bude disponovať s 50 miliónmi EUR a mal by v Česku začať fungovať od roku 2017.
Možný príklad pre Slovensko
Česko a Slovensko predstavujú krajiny, ktoré spája spoločná história. Po získaní samostatnosti prešli podobným vývojom a museli čeliť podobným hospodárskym alebo politickým problémom. Napriek tomuto zdanlivému súladu existujú v obidvoch krajinách určité postupy a opatrenia, ktoré významným spôsobom menia pohľad na konkrétnu problematiku.
V prípade podpory startupového ekosystému v Čechách si môže Slovensko zobrať príklad najmä v oblasti prepojenia vzdelávacieho systému s praxou. Táto problematika je na Slovensku z dlhodobého hľadiska podceňovaná. Nové poznatky, ktoré vznikajú vo vedeckých inštitúciách sa do podnikateľskej praxe dostávajú len v obmedzenej miere, čím sa znižuje efektívnosť výrobných procesov alebo zdrojov. Dobrým signálom možnej zmeny v tejto oblasti je iniciatíva Centra vedecko-technických informácií v SR (CVTI), ktoré spoločne so Slovak Business Agency na konci minulého roka v rámci projektu Národného podnikateľského centra prišlo s myšlienkou vytvoriť Národný portál pre transfer technológií, kde sa budú nachádzať na jednom mieste rôzne ponuky vedeckých poznatkov, ktoré poskytujú univerzity spolu s dopytom po riešení konkrétnych technických problémov zo strany podnikateľských subjektov. Okrem tejto iniciatívy je pre Slovensko inšpirujúca aj práca agentúry Czechinvest, ktorá sa v období posledných desiatich rokov významne podieľala na podpore tak začínajúcich podnikateľov ako aj podnikateľov v ostatných štádiách rozvoja. Takáto ucelená koncepcia podpory celej podnikateľskej sféry je aj na Slovensku potrebná, veľké očakávania sú v tejto oblasti kladené na Slovak Business Agency, ktorá má práve prostredníctvom projektu Národného podnikateľského centra do slovenského prostredia priniesť takýto ucelený formát podpory.
Ďalší spôsob podpory startupov, ktorý by mohol byť pre Slovensko inšpiratívny, predstavujú samotné inštitúcie typu JIC v Brne. Podpora začínajúcich podnikateľov kopírujúca regionálne potreby doplnená dobrým a využiteľným vzdelávacím systémom môže byť zaujímavá cesta, ako riešiť problémy národnej ekonomiky a popritom podporovať najaktuálnejšie trendy zahraničia. Tento systém v sebe spája tak komerčný, ako aj nekomerčný charakter podpory startupového ekosystému a v súčasnosti nie je na Slovensku vôbec využívaný.
