Európska minimálna mzda

Čo je európska minimálna mzda a ako by mala v budúcnosti vyzerať? Ktoré krajiny EÚ majú minimálnu mzdu a v akej výške? Čo si o zavedení európskej minimálnej mzdy myslia naši europoslanci?

Jednou z hlavných programových priorít novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej je zavedenie tzv. európskej minimálnej mzdy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR jej vznik podporuje. Naopak nádejný eurokomisár pre zamestnanosť Nicolas Schmit sa rámci predstavovania svojich priorít vyjadril, že nechce vytvárať európsky rámec pre minimálnu mzdu.

Minimálnou mzdou sa vo všeobecnosti rozumie minimálne peňažné plnenie, ktoré musí zamestnávateľ poskytovať svojmu zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.   

Ako sa rokmi menila minimálna mzda na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku a Poľsku si môžete prečítať v článkoch Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku alebo Vývoj minimálnej mzdy v Česku, Maďarsku a Poľsku.

Čo je európska minimálna mzda?

Pojmom európska minimálna mzda sa označuje pracovný návrh, ktorým sa budú zaoberať orgány EÚ - Európska komisia a Európsky parlament a v zmysle ktorého by v budúcnosti mala byť vo všetkých členských štátoch EÚ zavedená minimálna mzda. V súčasnosti totižto nie je zavedená v šiestich členských krajinách - Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Cyprus, Fínsko a Švédsko.  

Tento minimálny zárobok však nemá byť rovnaká suma vo všetkých členských štátoch. Nepôjde teda o zjednotenú sumu, ktorú by EÚ nariadila členským štátom. Ak bude návrh európskej minimálnej mzdy schválený, naďalej bude rozdielna minimálna mzda v Belgicku, vo Francúzsku i na Slovensku.

Európska minimálna mzda nepredstavuje jednotnú sumu pre všetky štáty EÚ.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter uviedol, že európsku minimálnu mzdu treba chápať ako cieľ, ku ktorému má EÚ postupne smerovať a spôsob, akým sa má dosiahnuť vyrovnávanie regionálnych rozdielov v sociálnej oblasti pre európskych občanov.

Člen Združenia podnikateľov Slovenska, Robert Spišák, oponuje: "Ak dáme bokom otázku, či je vôbec inštitút minimálnej mzdy na mieste ako ekonomický nástroj, platí, že EÚ by mala rozhodovať len o otázkach, ktoré nie je možné rozumne vyriešiť na úrovni jednotlivých členských štátov (tento princíp subsidiarity je zakotvený v základných prameňoch primárneho práva EÚ). Otázka minimálnej mzdy však takou rozhodne nie je."

Ako by mala európska minimálna mzda vyzerať v praxi?

Európska minimálna mzda by mala byť určitou minimálnou hranicou, podľa ktorej si budú štáty EÚ určovať svoju minimálnu mzdu. Výpočet tejto hranice by sa mal opierať o existujúce medzinárodné dohovory.

Tiež by mala byť prispôsobená každej členskej krajine a v každom členskom štáte EÚ by sa mala odvíjať najmä od ekonomických a sociálnych podmienok.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásili, že dobrým riešením by bola jednotná alebo aspoň porovnateľná európska sadzba. Holandský poslanec Európskeho parlamentu Frans Timmermans predstavil svoj plán spočívajúci v tom, že minimálna mzda by bola v každej členskej krajine EÚ vypočítaná na 60 % z mediánovej mzdy v danom štáte, ktorá je na rozdiel od klasickej priemernej mzdy očistená od skresľujúcich dát ľudí s najvyššími príjmami.

Momentálne nie je ešte jasné, aké riešenie Európska komisia predloží, no predpokladá sa stanovenie výšky európskej minimálnej mzdy na základe vzorca, od ktorého sa budú odvíjať jednotlivé výšky minimálnych miezd v členských štátoch.

Minimálna mzda v členských štátoch EÚ v rokoch 2017 až 2019

Minimálna mzda v štátoch strednej a východnej časti EÚ je výrazne nižšia ako v západných členských štátoch. Niektoré štáty sú výrazne pod priemerom EÚ (napr. Bulharsko, Rumunsko) a šesť členských krajín nemá ustanovenú minimálnu mzdu na celonárodnej úrovni - Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Cyprus, Fínsko a Švédsko. V týchto krajinách zvyknú byť stanovené minimálne mzdy pre jednotlivé profesie napríklad v kolektívnych zmluvách.

Spomedzi 22 štátov EÚ, ktoré majú zavedenú minimálnu mzdu, je Slovensko z hľadiska jej výšky na 16 mieste. Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú Luxemburci a najnižšiu Bulhari.

Prehľad minimálnej mzdy v členských štátoch EÚ v roku 2019

Porovnanie mesačnej minimálnej mzdy v členských štátoch EÚ v rokoch 2017 – 2019

Uvedená minimálna mzda sa vo všeobecnosti uvádza ako mesačná mzdová sadzba za hrubý príjem, t. j. pred odpočítaním dane z príjmu a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Výška odpočítaných súm je však v jednotlivých členských krajinách rozdielna.

Najviac si medziročne pri minimálnej mzde polepšili obyvatelia Španielska a Litvy, kde sa minimálna mzda v roku 2019 zvýšila o niekoľko desiatok percent. Naopak najmenej sa zvyšovala ľuďom na Malte, Poliakom či Francúzom. V Lotyšsku k jej zvýšeniu nedošlo.

Viac o minimálnej mzde v krajinách EÚ si prečítajte v článku Minimálna mzda v členských štátoch EÚ.

Čo si o európskej minimálnej mzde myslia slovenskí europoslanci?

Ako sme už vyššie spomínali, slovenské ministerstvo práce zavedenie európskej minimálnej mzdy podporuje. Nás zaujímal aj názor slovenských europoslancov.

Monika Beňová - Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (SMER-SD)

Som jednoznačne za zavedenie európskej minimálnej mzdy. Tejto téme som sa nakoniec aktívne venovala už počas uplynulého legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu 2014 – 2019. Pravdou je, že niektoré členské štáty Európskej únie inštitút minimálnej mzdy vo svojej národnej legislatíve v súčasnosti nepoznajú, ak ale prostredníctvom reformy sociálnej politiky takýto nástroj zavedieme, stane sa prospešným pre každú krajinu a pracujúcich ľudí v nej. Rozdiely v minimálnej mzde v rámci Únie sa musia postupne odstraňovať.

Harmonizovaná minimálna mzda súvisí aj s napĺňaním jedného z cieľov Stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie počtu osôb ohrozovaných chudobou. Výška spoločnej minimálnej mzdy bude musieť nepochybne zohľadniť rozdielne možnosti jednotlivých európskych ekonomík. Zároveň musí motivovať ľudí v snahe zamestnať sa. Pre tzv. nové členské štáty je dôležitá v situácii, keď je produktivita ich podnikov a cenová úroveň v obchodoch dlhodobo porovnateľná s bohatšími členskými štátmi, no mzdy sú stále bohužiaľ aj niekoľko násobne nižšie.

V tzv. nových členských štátoch tak európska minimálna mzda prispeje k zvýšeniu životného štandardu a v tzv. starých naopak zmierni obavy z ekonomickej migrácie či odchodu niektorých spoločností. Celkovo tak pomôže k lepšej ochrane, väčšej miere solidarity, zmierňovaniu nerovností a zvyšovaniu materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

Návrh nastavenia európskej minimálnej mzdy, ku ktorému sa prikláňam a ktorý bol uvedený už v programe strany Smer-SD pre voľby do Európskeho parlamentu, spočíva v tom, aby sa výška minimálnej mzdy odvodzovala z výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve každého členského štátu na úrovni 60 % z priemernej mzdy. Takéto opatrenie by vytvorilo primeraný tlak na postupný nárast miezd. 

Eugen Jurzyca - Európski konzervatívci a reformisti (SaS)

Nesúhlasím so zavedením európskej minimálnej mzdy. Negatívny vplyv centralizovanej a nepružnej politiky miezd tento rok potvrdila štúdia pod dohľadom renomovaného inštitútu CEPR. Porovnala regionálne rozdiely v Taliansku (juh verzus sever) a v Nemecku (východ verzus západ) a dospela k záveru, že ak by v Taliansku fungoval podobný systém tvorby miezd ako v Nemecku – teda keby nominálne mzdy mohli viac reflektovať lokálnu produktivitu, v Taliansku by mohlo byť zamestnaných o 2,3 milióna ľudí viac, teda na juhu by narástla zamestnanosť o 13 percentuálnych bodov.

Ivan Štefanec – Európska ľudová strana (KDH)

Som proti zavedeniu európskej minimálnej mzdy, pretože by poškodila slovenskú ekonomiku a najmä malé a stredné podniky. Paradoxne by neviedla k zlepšeniu situácie nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ale k znižovaniu zamestnanosti a k väčšej sociálnej zraniteľnosti týchto ľudí.

Každý členský štát by mal radšej ísť cestou znižovania daní a odvodov a zlepšovania podnikateľského prostredia. Akékoľvek zvyšovanie miezd by malo byť naviazané na produktivitu práce.