Viac ako rok je v platnosti zákon, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť oznamovať voľné pracovné miesta ÚPSVaR-u. V čom sú najväčšie úskalia nariadenia hovorí Andrej Winter, spoluzakladateľ a bývalý CEO z JobAngels.
V januári 2019 vstúpil do platnosti nový zákon č. 376/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľom tak vznikla povinnosť oznámiť všetky voľné pracovné miesta a ich charakteristiku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ich zverejniť na portáli www.istp.sk, či využiť spoplatnené služby dvoch komerčných pracovných portálov. Ak nariadenie zamestnávateľ nesplní, hrozí mu sankcia do výšky 300 €.
CEO & Co-founder pracovného portálu JobAngels, Andrej Winter, patrí od začiatku medzi kritikov tohto zákona. Spýtali sme sa ho preto ako vidí s prijatú legislatívu s odstupom času.
Je to už viac ako rok, čo na Slovensku bola zavedená nová byrokratická povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta úradom. Ako tento zákon vnímate?
Myslím, že nie som jediný, kto si všimol, že tento zákon je nezmysel. Dokonca som presvedčený, že keby sa poslanci minulej koalície zamýšľali nad tým, za čo hlasujú, sami by po zistili, že táto regulácia nemôže plniť zamýšľaný účel. Na jednej strane je pravda, že štát by mal mať kvalitné dáta, aby vedel realizovať tie najlepšie opatrenia pre nás všetkých. A teda určite potrebuje štatistiku o aktuálnych voľných pracovných miestach. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny však nezobralo za túto štatistiku zodpovednosť a rozhodlo sa hodiť vypĺňanie „excelu“ na zamestnávateľov. Pod hrozbou pokuty 300 € im prikázali nahlasovať každé voľné pracovné miesto.
V čom spočívajú kľúčové problémy tejto povinnosti?
V prvom rade je to ďalšia zbytočná byrokratická záťaž pre firmy. Tá spôsobuje, že namiesto toho aby podnikali, riešia rôzne tabuľky a formuláre. Navyše na mnohých miestach vznikajú duplicity. Štát hneď na začiatku umožnil podnikateľom ponuku práce zverejniť na portáli Profesia.sk alebo Kariera.sk, čím splnia povinnosť nahlásenia pre úrad práce. Avšak, ak uverejníte ponuku na oboch portáloch, štát bude evidovať dve voľné pracovné miesta. Ak zverejníte každých 7 dní tú istú pracovnú ponuku na oboch portáloch, na konci mesiaca bude ústredie evidovať 10 voľných pracovných pozícií.
Hovoríte, že ide o zbytočnú byrokratickú záťaž pre firmy. Máte informácie, ako sa na novú povinnosť pozerajú zamestnávatelia?
Z množstva osobných rozhovorov viem, že viacerí malí a strední podnikatelia sú nahnevaní, že sa jedná o ďalší hlúpy výmysel a povedali si, že „kašlú“ na štát a aj na takúto povinnosť. To znamená, že úrad nakoniec potrebné dáta nedostane kompletné. Schopnosť vynútiť si vykonávanie tejto povinnosti je chabá a zvýšiť sankciu by nebolo vôbec primerané. Takže výsledkom je absolútne nespoľahlivá štatistika, ktorá je nekompletná s množstvom duplicitných dát. Neverím, že toto môže mať osoh pre Ústredie práce.
Podľa môjho osobného názoru je obrovskou chybou, ak štát vyvoláva v podnikateľoch takéto negatívne emócie, že sa stavia do role protistrany, súpera, s ktorým treba bojovať. Je totiž veľmi krátka cesta k tomu, aby si mnohí podnikatelia povedali, že štát používa nepoctivé zbrane a ľahko si tak ospravedlnia iné nepoctivé ťahy voči štátu v ich podnikaní. Ak nám záleží na Slovensku, mali by sme byť so štátom partnermi – ťahať za jeden koniec.
Ak sa pozrieme na vzor iných krajín - existujú takéto povinnosti aj v zahraničí? Ako to riešia?
Podobná povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta platila aj v Českej republike od roku 2004 do 2012. Pred ôsmimi rokmi ju pre „veľký úspech“ zrušili. Nespoliehajú sa viac na nespoľahlivé odovzdávanie informácií od podnikateľov a firiem, ale vytvorili si vlastnú metodológiu zberu dát, ktorá zároveň spĺňa požiadavky Európskej komisie. Stačilo by zavolať „bratom“ Čechom a poradiť sa.
Keď sa uvedená povinnosť zavádzala, boli ste jej výrazným kritikom. Čo sa vám najviac nepáčilo?
Nielen my. Uvedenú povinnosť kritizovalo napríklad aj Združenie podnikateľov Slovenska. Nás, ako firmy, ale aj mňa osobne, sa dotklo nielen to, že ide o zbytočný zákon, ale aj to, že spolu s jeho schválením sa udialo niekoľko neférových krokov na trhu s pracovnými portálmi. Štát sa rozhodol privilegovať dva najväčšie pracovné portály tým, že umožnil splnenie zákonnej povinnosti prostredníctvom platenej inzercie na týchto dvoch stránkach. Doslova im nahnal klientov. Sám som sa stretol s tým, že vo väčších firmách vznikli interné predpisy o tom, že každá voľná pracovná pozícia musí byť zverejnená na Profesia.sk. A to aj napriek tomu, že pred tým by takú pozíciu neinzerovali.
To znamená, že sa táto zákonná povinnosť považuje za splnenú, ak firma zverejní inzerát na portáli ISTP alebo u jedného zo spomínaných komerčných poskytovateľov pracovnej inzercie. Vy ste teda nedostali príležitosť zapojiť sa do tohto systému?
O tému sme sa začali aktívne zaujímať a spojili sme sa s ďalšími deviatimi menšími pracovnými portálmi a rokovali sme s Ústredím práce. Vtedy sme zistili, že napríklad neexistovali žiadne zmluvy medzi ústredím a privilegovanými dvomi pracovnými portálmi – resp. boli narýchlo uzatvárané až po našej medializácii. Dokonca sa ústredie snažilo do týchto zmlúv vmanévrovať aj našu firmu ako prvú. Takže nakoniec sme mohli byť prvým subjektom my, kto by to mal oficiálne legálne (smiech).
Ako ste na túto ponuku reagovali?
Import dát, ktorý ústredie práce vyžadovalo obsahoval aj informácie nad rámec zákona. Každý, kto robí s databázami vie, že nie je jednoduché zo dňa na deň zmeniť to, ako ste budovali vašu databázu niekoľko posledných rokov. Navyše sme v celej veci zastupovali 10 menších portálov, no ústredie stále chcelo presadiť podpis len s našou spoločnosťou. Preto sme sa rozhodli, že principiálne nechceme byť súčasťou týchto zvláštnych podmienok na trhu..
Vaše postoje ste pomerne intenzívne komunikovali mediálne, urobili ste aj iné kroky? Ako dopadli?
Podali sme podnet na Európsku komisiu. Dostali sme spätnú väzbu, že žiaľ, je náročné vyčísliť hospodársku pomoc, ktorú týmto rozhodnutím štát poskytol dvom privilegovaným pracovným portálom. Jediné riešenie videli v žalobe cez slovenské súdnictvo. Ako startup sme už investovali nemalé peniaze do právnych služieb, preto sme sa rozhodli ďalej súdne nepokračovať. No tie peniaze neľutujem. Aspoň mám čisté svedomie, že sme urobili to, čo bolo v našich možnostiach.
Niektoré strany vládnej koalície mali vo volebných programoch aj zmenu/zrušenie tejto povinnosti. Oslovili ste s týmto problémom aj priamo politikov?
Áno, stretol som sa v minulom roku s Richardom Sulíkom (SaS) a s Ivanom Štefunkom (PS/Spolu). Dával som im do pozornosti tento problém, aby prípadne v budúcnosti mohli pomôcť s vyriešením. Chcel som sa stretnúť aj s Igorom Matovičom, no nenašiel som si vtedy čas ho osloviť, čo dnes ľutujem.
Nový zákon považujete za nezmyselný. Objavujú sa však aj argumenty, že na základe týchto nahlášok MPSVaR pripravuje politiku trhu práce a štát potrebuje mať informácie. Aké je podľa vás riešenie?
V minulosti sme s kolegom dostali ponuku pro-bono radiť štátu v tejto téme. My sme súhlasili a pripravili pár ideí. Žiaľ, časom sa ukázalo, že to nebola úprimná ponuka a zodpovedným ľuďom na tejto téme nezáležalo. Ak by sa situácia zmenila, rád priložím ruku k dielu. Napriek tomu, že už nepracujem pre firmu, za ktorú som pred rokom vystupoval, budem považovať za česť pomôcť odbremeniť firmy od zbytočnej povinnosti a nájsť lepší spôsob ako štát získa potrebné dáta pre rozhodovanie.
