Prechod zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným

Základnou otázkou, ktorú pri plánovaní podnikania rieši každý podnikateľ, je výber právnej formy podnikania. Častou voľbou je podnikanie ako fyzická osoba– živnostník. Pod vplyvom rôznych okolností, akými sú napríklad rast podnikania, alebo legislatívne zmeny, sa môže podnikateľ rozhodnúť zmeniť právnu formu svojho podnikania. Väčšinu ide o zmenu zo živnosti na s.r.o..

Transformovať podnikanie formou živnosti na s.r.o. priamo zmenou právnej formy nie je možné. Táto transformácia sa dá vykonať viacerými spôsobmi. Výber spôsobu transformácie vždy závisí od konkrétnej situácie, pretože prechod zo živnosti na s.r.o. na seba viaže mnoho legislatívnych, účtovných a daňových otázok. Najdôležitejšie je zvoliť si optimálny spôsob realizácie prechodu zo živnosti na s.r.o.

Zmena živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným z legislatívneho pohľadu

Spôsoby transformácie spoločností upravuje Obchodný zákonník vo všeobecných ustanoveniach. Zmena právnej formy sa týka len spoločností, ktoré sú založené na základe Obchodného zákonníka (napr. s.r.o. na a.s.). Transformácia podnikania živnostníka na s.r.o. nie je právnymi predpismi Slovenskej republiky priamo jasne upravená, neupravuje ju Obchodný zákonník ani živnostenský zákon. Dopady vplývajúce na zmenu podnikania zo živnosti na s.r.o. teda treba hľadať v rôznych zákonoch, najmä v:

• zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve;
• zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok);
• zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov;
• zákone č. 222/2004 Z. z.  o dani z pridanej hodnoty;
• zákone č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení;
• zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení;
• zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Ako prejsť zo živnosti na s.r.o.

Základné možnosti sú dve:

1. Prechod uskutočnený postupne počas existencie podniku fyzickej osoby;
2. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným po ukončení podnikania fyzickej osoby;

Prechod uskutočnený postupne počas existencie živnosti

Existujú prípady, kedy je potrebné, aby bol prechod zo živnosti na s.r.o. natoľko plynulý, že nebude vyžadovať prerušenie vykonávania činnosti, teda aby napr. pri maloobchodnej prevádzke nebolo potrebné na dlhšiu dobu zatvoriť obchod. Prvý krok je založenie spoločnosti s ručením obmedzeným použitím súkromného majetku fyzickej osoby.

Možnosti prevodu majetku zo živnosti na novú s.r.o. sú:

1. vklad podniku fyzickej osoby (živnosti) do základného imania (ZI) s.r.o. - Podnikom sa rozumie súbor hmotných a nehmotných, aj osobných zložiek podnikania (napr. majetok, záväzky, zmluvné vzťahy, zamestnanci a pod.). Pri tomto variante živnostník použije svoj podnik ako nepeňažný vklad do ZI s.r.o.. Výhodou je, že v závislosti od ocenenia podniku nemusí už do ZI vkladať finančné prostriedky, alebo len doplatí zvyšnú sumu, ktorú má povinnosť do ZI vložiť. Hodnota podniku živnosti musí byť určená znaleckým posudkom, pričom sa oceňuje majetok. Doba vypracovania znaleckého posudku závisí od toho, koľko druhov majetku živnostník má. Ak má napríklad v majetku auto, nehnuteľnosť a stroje, na každý z nich je potrebný znalec, ktorý sa naň špecializuje. Agentúry, ktoré poskytujú znalecké posudky zvyčajne týchto znalcov majú a živnostník si nemusí zabezpečovať každého zvlášť. Cena za znalecký posudok závisí od druhu, množstva a hodnoty majetku živnostníka. Čím viac majetku živnostník má, tým dlhšie trvá jeho ohodnotenie a tým vyššia je aj cena za znalecký posudok (zvyčajne treba počítať v týždňoch a stovkách eur). Ak chce živnostník použiť podnik ako vklad pri zakladaní s.r.o., posudok je nutnou prílohou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, čo môže proces prechodu zo živnosti na s.r.o. predĺžiť. Stanovená hodnota majetku je pre živnostníka príjmom a teda aj predmetom dane z príjmov. Na spoločnosť s ručením obmedzeným však prechádzajú všetky práva a povinnosti živnostníka vyplývajúce z jeho doterajšieho podnikania. Nevýhodou tohto spôsobu je fakt, že ak bol živnostník platiteľom DPH, nová s.r.o. sa vkladom živnosti do ZI nestáva platiteľom DPH, ale musí sa pre platcovstvo DPH registrovať samostatne. Registrácia môže trvať aj 60 dní a daňový úrad môže požadovať zloženie zábezpeky 1 000 - 500 000 € na 12 mesiacov, ktorú je s.r.o. povinná zložiť do 20 dní od doručenia oznámenia o výške požadovanej zábezpeky.

Náš tip: oslovte viacero znalcov, zašlite im súpis majetku a nechajte si vypracovať nezáväzné cenové ponuky s termínom možného dodania.

2. predaj celého podniku fyzickej osoby (živnosti) novozaloženej s.r.o. - tento proces je o niečo jednoduchší z pohľadu ocenenia, pretože znalecký posudok je potrebný len ak je súčasťou predávaného podniku aj nehnuteľnosť, t. j. pozemky alebo stavby. Pri ostatnom majetku záleží od vôle predávajúceho a kupujúceho, či určia kúpnu cenu podniku na základe účtovnej alebo trhovej ceny podniku. Je potrebné vypracovať zmluvu o predaji podniku, alebo využiť služby právnika Aj pri tomto spôsobe prevodu živnosti na s.r.o. prechádzajú všetky práva a povinnosti živnostníka na s.r.o.. Základ dane z príjmov je takisto ovplyvnený jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom došlo k predaju podniku. V prípade, ak bol živnostník platiteľom DPH, prechádza platcovstvo DPH zo zákona na novú s.r.o. na základe zmluvy o predaji podniku. Je však potrebné ohlásiť skutočnosť na daňovom úrade. Pozor však, živnostenské oprávnenie na s.r.o. neprechádza automaticky a je potrebné získať ho osobitne na novú s.r.o.. Takisto živnostníkovi, ktorý predal svoj podnik nezaniká zmluvou o predaji podniku živnostenské oprávnenie a ak už nechce vykonávať svoju činnosť ako živnostník, musí ju zrušiť a splniť si všetky zákonné povinnosti.

3. postupný prevod majetku živnostníka na s.r.o. -  tento postup sa zvyčajne využíva v prípade, keď sa na s.r.o. prevádza len časť majetku podnikateľa. Týmto spôsobom je možné rozložiť vplyv na základ dane z príjmov živnostníka do viacerých zdaňovacích období, teda živnostník má možnosť predávať majetok s.r.o. počas viacerých rokov (len pokiaľ má živnosť stále aktívnu). Jednotlivý majetok je možné do s.r.o. previesť:

• Predajom - tento spôsob sa radí k jednoduchším spôsobom. Majetok sa prevedie na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi živnostníkom a spoločnosťou s r.o.. Skutočnosť, že živnostník by bol aj spoločníkom v s.r.o. nebráni uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože ide o dva rozdielne subjekty a predajná cena majetku môže byť stanovená v rôznej výške (t.z. že nie je potrebný znalecký posudok). Základ dane z príjmov živnostníka ovplyvní rozdiel predajnej ceny a daňovej zostatkovej ceny, pričom rozdiel nemôže byť záporný (ale môže byť nula - vtedy neovplyvní výšku dane z príjmov predávajúceho).
• Darovaním - darovacou zmluvou. Z pohľadu dane z príjmov sa cena darovaného majetku nepovažuje za daňový výdavok. Z pohľadu zákona o DPH je darovanie majetku považované za dodanie tovaru (zdaniteľný obchod) a teda pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, vzniká platiteľovi dane daňová povinnosť, ktorej základom je daňová zostatková cena, obstarávacia cena alebo vlastné náklady majetku. Majetok získaný darom sa u obdarovaného ocení reprodukčnou obstarávacou cenou.
• Prenájmom - živnostník poskytne za odmenu svoj majetok do užívania s.r.o.. V tomto prípade je potrebné myslieť na to, že príjem z prenájmu vecí je pre živnostníka tiež predmetom dane z príjmov.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným po ukončení živnosti

Pri tomto postupe podnikateľ najskôr ukončí živnosť a následne založí právnickú osobu (v našom prípade s.r.o.). Obmedzenie tohto spôsobu však spočíva v tom, že podnikateľ v čase medzi ukončením živnosti a založením s.r.o. nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.

Tip: Venujte sa naplno podnikaniu. Využite asistenčné služby portálu Podnikajte.sk pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným a ušetrite nielen čas, ale aj viac ako 50 Eur na poplatkoch spojených so zakladaním spoločnosti. Rovnako tak ponúkame úsporu nákladov pri zakladaní živnosti, ak využijete naše služby.

Možnosti prevodu majetku po ukončení živnosti na novovzniknutú s.r.o.:

Daňové dôsledky závisia od spôsobu, akým fyzická osoba tento prevod uskutoční. Ak živnostník už ukončil podnikanie a majetok preradil do osobného užívania, má nasledujúce možnosti ako majetok preradiť do spoločnosti:

1. vložiť majetok do základného imania novej spoločnosti - majetok, ktorým predtým slúžil na podnikanie, možno použiť ako vklad do základného imania pri založení spoločnosti alebo neskôr na zvýšenie jej základného imania. Pri nepeňažnom vklade do základného imania sa však vyžaduje ocenenie majetku znaleckým posudkom;
2. darovať majetok spoločnosti. Majetok je vtedy ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, za ktorú by sa obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Vstupnou cenou dlhodobého majetku je daňová zostatková cena zistená u darcu alebo vkladateľa. Vstupnou cenou majetku vylúčeného z odpisovania je jeho obstarávacia cena. Vstupná cena darovaného majetku nie je u darcu, resp. vkladateľa daňový výdavok.
3. predať majetok spoločnosti - fyzická osoba predá majetok spoločnosti. Zakúpený majetok sa v účtovníctve s.r.o. ocení obstarávacou cenou, ktorá tvorí základ pre výpočet odpisov. Pre fyzickú osobu je príjem z predaja, ktorý sa uskutoční do 5 rokov od nadobudnutia predmetu predaja alebo vyradenia z obchodného majetku predmetom dane z príjmov (t.z. podnikateľ fyzická osoba je z predaja majetku, ktorý obstaral alebo vyradil z podnikania pred menej ako 5 rokmi povinný zaplatiť daň z príjmov).  Tento príjem si však môže znížiť o daňový výdavok, ktorým je daňová zostatková cena odpisovaného majetku alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania. Pokiaľ ide o predaj majetku, ktorý je vo vlastníctve fyzickej osoby a prevádza sa na právnickú osobu, kde je táto osoba spoločníkom, a zároveň ide o prevod majetku za protihodnotu vyššiu ako 10% základného imania spoločnosti (t.j. v prípade základného imania 5000 eur vychádza táto protihodnota 500 eur, §59 a) Obchodného zákonníka vyžaduje, aby bola hodnota predmetu zmluvy ohodnotená znaleckým posudkom.

Modelové situácie prechodu zo živnosti na s.r.o.

Príklad 1:

Živnostník, ktorý nie je platiteľom DPH prevádzkuje maloobchodnú predajňu, ktorú chce začať prevádzkovať na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá tiež nebude platiteľom DPH. Postupuje napríklad takto:

1. založí s.r.o. (ako základné imanie spoločnosti použije vlastné prostriedky);
2. v súvislosti so vznikom nového subjektu si splní všetky registračné povinnosti (v tomto prípade registrácia s.r.o. na daňový úrad, nahlásenie prevádzky, schválenie prevádzky hygienou, kúpa registračnej pokladnice a jej registrácia na daňový úrad a pod.).
3. Krátkodobý majetok sa z evidencie majetku živnostníka vyradí formou predaja s dátumom príslušným dňu predaja. S.r.o. si tento majetok zaradí do svojej evidencie a naúčtuje. Pri dlhodobom odpisovanom majetku,  živnostník príjem zdaní , ale zároveň si uplatní aj zostatkovú cenu majetku do daňových výdavkov. S.r.o. si dlhodobý majetok zaradí v nákupnej cene a začne odpisovať; 
4. materiál a zásoby predá živnostník spoločnosti (buď prostredníctvom kúpnej zmluvy alebo faktúry - suma je opäť aj predmetom dane z príjmov aj daňovo uznateľným výdavkom);
5. majetok, ktorý živnostník nepredal spoločnosti (napr.automobil) preradí do osobného užívania;
6. živnostník ukončí svoju činnosť a splní si všetky s tým súvisiace povinnosti.

Príklad 2.:

Živnostník taktiež  prevádzkuje maloobchodnú predajňu, ktorú chce prevádzkovať na s.r.o. Je však platiteľom DPH. Postupuje napríklad takto:

1. založí s.r.o.;
2. v súvislosti so vznikom nového subjektu splní povinnosť registrácie u správcu dane;
3. vykoná registráciu novovzniknutej spoločnosti ako platiteľa DPH;
4. stále prevádzkuje predajňu ako živnostník (počas tohto obdobia už nakupuje len nevyhnutné zásoby a materiál);
5. keď sa s.r.o. stane platiteľom DPH, predá živnostník majetok a zásoby živnosti novej spoločnosti;
6. s.r.o. si splní ostatné registračné povinnosti (zriadenie prevádzkarne na s.r.o., schválenie prevádzky hygienou a pod.).
7. majetok, ktorý živnostník nepredal spoločnosti (napr. automobil) preradí do osobného užívania;
8. živnostník ukončí svoju činnosť a splní si všetky s tým súvisiace povinnosti.

Poznámka: podnikateľ v príklade 2 zvolil tento spôsob preto, lebo ako živnostník bol platiteľom DPH, no nová spoločnosť hneď pri vzniku nebola. Ak by teda chcel predať majetok živnosti spoločnosti s r.o. skôr ako sa spoločnosť stala platiteľom DPH, musel by ako živnostník zaplatiť aj DPH.

Ako ukončiť podnikanie fyzickej osoby - živnosť

Povinnosti živnostníka v súvislosti s ukončením podnikateľských aktivít:

• oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu skončenie podnikania. Ak podnikateľ v oznámení neuviedol konkrétny dátum, živnostenské oprávnenie zaniká v nasledujúci deň po dni doručenia oznámenia;
• ak je živnostník platiteľ DPH, má povinnosť pred skončením podnikania (alebo pri preradení majetku do osobného užívania) vypočítať a odviesť daň z pridanej hodnoty z majetku, pri ktorom si uplatnil nárok na jej odpočítanie. Zároveň ešte pred skončením podnikania je povinný požiadať o zrušenie registrácie platiteľa DPH. Podnikateľ je povinný do desiatich dní od skončenia posledného zdaňovacieho obdobia vrátiť daňovému úradu osvedčenie o registrácii;
• ku dňu skončenia podnikania je podnikateľ povinný uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku;
• podnikateľ musí požiadať správcu dane o zrušenie registrácie a vrátiť mu v zákonom stanovenej lehote osvedčenie o registrácii (do 15 dní od ukončenia podnikania).
• podnikateľ musí naďalej uchovávať záznamy, evidencie a príslušné doklady, kým nezanikne právo na vyrubenie dane, t.j. po dobu piatich rokov od konca roka, v ktorom mal povinnosť podať daňové priznanie alebo bol povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.
• do ôsmych dní od ukončenia podnikania musí podnikateľ odhlásiť seba aj svojich zamestnancov zo systému verejného zdravotného poistenia v príslušnej poisťovni. To isté platí aj pre Sociálnu poisťovňu;

Podnikateľ je pri skončení podnikania povinný upraviť základ dane z príjmov o:

• cenu nespotrebovaných zásob, výšku nezinkasovaných pohľadávok a neuhradených záväzkov, ak účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu;
• cenu nespotrebovaných zásob a výšku pohľadávok, ak si uplatňoval paušálne výdavky.

O cenu dlhodobého majetku podnikateľ neupravuje základ dane z príjmov ani v prípade ukončenia podnikania ani v prípade preradenia majetku do osobného užívania.

Príklad: Podnikateľovi, ktorý ukončil podnikanie, ostali zásoby v hodnote 1000 eur a pohľadávky v hodnote 500 eur. Základ dane z príjmov sa mu zvýši o 1500 eur.

Viac o daňových aspektoch ukončenia podnikania nájdete v článkoch Skončenie podnikania (živnosti) – účtovné a daňové aspekty a Prerušenie (pozastavenie) a ukončenie živnosti v roku 2012.