Názory na zmeny gastrolístkoch sa rôznia. Zhodnúť sa nevedia ani zamestnávatelia. Prečo sú niektorí za zavedenie dobrovoľnej voľby a ako argumentujú jej odporcovia?
Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania novelu Zákonníka práce, ktorá má zdobrovoľniť stravné lístky. Zamestnanci by si tak od budúceho roka mohli vybrať, či chcú dostávať stravenky alebo peniaze. Toto rozhodnutie však vyvoláva diskusie vo viacerých kruhoch a výnimkou nie sú ani zamestnávateľské združenia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení novelu tvrdohlavo odmieta, v Republikovej únii zamestnávateľov sú zasa všetkými desiatimi za. Čím obe strany argumentujú?
Gastrolístky a vplyv na pracovné miesta
Firmy združené v Republikovej únii zamestnávateľov podporujú zavedenie možnosti voľby medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. Takzvané gastrolístky podľa nich dlhodobo ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov a poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky. Tvrdia, že stravné lístky predstavujú pre zamestnanca len fiktívnu pridanú hodnotu a v skutočnosti dlhodobo ochudobňujú všetky subjekty v reťazci, avšak len s výnimkou samotných emitentov, ktorí na nich neprimerane zarábajú. Na systém doplácajú reštaurácie a iní poskytovatelia stravovacích služieb, ktorí musia platiť emitentom poplatky často vyššie ako 5 %, tie následne podnikateľom chýbajú najmä v období koronakrízy. RÚZ preto navrhuje, aby provízie emitentov boli zákonom obmedzené do výšky maximálne 2 %.
Naopak, ohrozenie gastro biznisu vidí AZZZ SR práve v novele Zákonníka práce. Tvrdia, že navrhované zavedenie hotovosti bude mať vplyv na podnikateľské prostredie a pracovné miesta. Argumentujú tým, že Slováci často nakupujú potraviny v zahraničí, kde sú vďaka nižšej DPH lepšie ceny. Ak by sa im teda namiesto účelového nosiča pridelili peniaze, mohli by ju minúť tam. Taká situácia podľa nich ohrozuje pracovné miesta v maloobchode či reštauračnom sektore. Pre úplnosť informácií však pripomíname, že členom AZZZ je aj Asociácia moderných benefitov združujúca samotných vydavateľov stravných lístkov.
Keďže predseda poslaneckého klubu SaS Marián Viskupič avizoval, že v budúcnosti by rovnakú možnosť výberu peňažného príspevku chceli dať aj zamestnancom, ktorí sa dnes stravujú vo firemných kantínach, AZZZ tvrdí, že by to bol krok k narušeniu systému stravovania v kantínach. Tento návrh však aktuálna novela neobsahuje. AZZZ presadzuje zjednodušenie života zamestnancom, zamestnávateľov aj štátu oslobodením stravného od daní a odvodov, ale aj úplnou digitalizáciou stravných lístkov. Podľa oponentov by však okrem uvádzaných výhod takýto krok znamenal aj vyššie tržby pre vydavateľov gastrolístkov. Časť reštaurácií totiž papierové stravenky kvôli vysokým poplatkom nevracia emitentom, ale používa ich na nákup surovín. Digitalizácia by týmto praktikám zamedzila.
Dobrovoľné stravné lístky vs. administratíva
Ďalším rozporom je administratívna záťaž. Republiková únia zamestnávateľov vníma ako vysokú administratívnu záťaž práve manipuláciu s gastrolístkami. „Možnosť výberu by po zmene zostala na zamestnancoch, a to buď prostredníctvom rozhodnutia ich zástupcov, ako sú odbory a zamestnanecká rada, alebo sa na forme dohodne väčšina zamestnancov,“ argumentuje Jozef Špirko, viceprezident RÚZ.
AZZZ zasa uvádza, že administratívu a byrokraciu zvýši navrhovaná zmena. „V prípade prijatia novely Zákonníka práce by sa firmy museli nastaviť na štyri formy zabezpečenia príspevku na stravovanie pre svojich zamestnancov. V praxi si to vyžiada nielen úpravu účtovných softvérov, ale aj procesov vo firme. V každej firme totiž môže vzniknúť situácia, keď si časť zamestnancov vyberie hotovosť, časť platenie finančného príspevku na účet, časť papierové stravné lístky, časť elektronickú formu a niektorí zamestnanci dovoz teplého jedla do firmy. Toto je síce extrémny prípad, ale nie nemožný a v mierne obmedzenom rozsahu budú vo firme paralelne fungovať viaceré podoby stravného,“ vysvetľuje druhý pohľad Oto Nevický, generálny sekretár AZZZ SR.
Ministerstvo však navrhuje obmedziť možnosť voľby zamestnancom na maximálne raz za dva roky. Podľa AZZZ SR to veľmi nepomôže. Firmy totiž podľa nich prijímajú a prepúšťajú ľudí častejšie. „Reálne to nevyrieši jednorazový obežník raz za dva roky. Zároveň bude musieť zamestnávateľ viesť evidenciu, k akému dátumu si daný zamestnanec naposledy zvolil svoju preferenciu. Aby náhodou zamestnávateľ odmietnutím zmeny preferovanej formy neporušil Zákonník práce a nebol vystavený pokutám,“ hovorí Nevický.
Cestu odbyrokratizovania AZZZ SR vidí opäť v povinnej elektronizácii príspevku, teda v plošnom ukončení používania papierových stravných lístkov a ich nahradenie kartami a mobilnými aplikáciami. Možnosť úplnej elektronizácie stravného, no s pridaním zákazu používania stravných lístkov v obchodoch, presadzuje iniciatíva Pomoc pre gastro, ktorá vznikla s účelom pomôcť reštauráciám prekonať koronakrízu.
Čo na to majitelia reštaurácií?
Celá téma výrazne dotýka práve poskytovateľov pokrmov, pretože za spätný výkup prijatých stravných lístkov musia emitentom odvádzať poplatky, a to vo väčšej percentuálnej výške ako napríklad obchodné reťazce. Zisťovali sme teda, čo si samotní majitelia reštaurácií myslia o úplnej elektronizácii gastrolístkov, ale taktiež o pripravovanej zmene zdobrovoľnenia formy príspevku na stravu.
