Stravné v roku 2019

Kedy je zamestnávateľ povinný prispievať na stravu svojim zamestnancom v roku 2019 a v akej výške? Majú nárok na uplatnenie výdavkov na stravu do daňových výdavkov aj živnostníci?

V tomto článku rozoberieme:

  • výšku stravného ako náhradu pri tuzemskej pracovnej ceste,
  • výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov,
  • výšku stravného, ktorú si môže uplatniť do daňových výdavkov živnostník.

Stravné ako náhrada pri tuzemskej pracovnej ceste v roku 2019

Nárok na stravné ako náhradu pri tuzemskej pracovnej ceste upravuje § 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V uvedenom ustanovení však nenájdete sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste, nakoľko tie upravuje opatrenie č. 148/2018 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Stravné patrí zamestnancovi (príp. živnostníkovi) za každý kalendárny deň, ktorý je na tuzemskej pracovnej ceste. Suma stravného, na ktorú má zamestnanec (príp. živnostník) nárok sa odvíja od dĺžky trvania pracovnej cesty a jej zaradenia do jednotlivého časového pásma nasledovne (platí do 30.6.2019):

  • od 5 až 12 hodín: nárok na stravné vo výške: 4,80 eur,
  • nad 12 hodín až 18 hodín: nárok na stravné vo výške: 7,10 eur,
  • nad 18 hodín: nárok na stravné vo výške: 10,90 eur.

Od 1. júla 2019 dochádza k zvýšeniu stravného pri tuzemskej pracovnej ceste – pri časovom pásme 5 až 12 hodín: 5,10 eur (zvýšenie o 0,30 eur), pri časovom pásme nad 12 až 18 hodín: 7,60 eur (zvýšenie o 0,50 eur) a pri časovom pásme nad 18 hodín: 11,60 eur (zvýšenie o 0,70 eur).

Je potrebné upozorniť, že od sumy stravného v časovom pásme 5 až 12 hodín sa odvíjajú aj iné veličiny, ako je napríklad maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, či minimálna suma gastrolístka.

Od sumy stravného v prvom časovom pásme sa odvíjajú aj iné veličiny.

Viac informácií o tuzemskej pracovnej ceste si môžete prečítať v článku Cestovný príkaz a vyúčtovanie tuzemskej pracovnej cesty v roku 2018Pracovné cesty živnostníkov a iných SZČO v roku 2018

Poznámka: tieto sumy stravného platia len pri tuzemskej pracovnej ceste. V prípade, ak je zamestnanec alebo živnostník na zahraničnej pracovnej ceste, patrí mu stravné podľa sadzieb v zahraničí. Viac informácií si môžete prečítať v článku Stravné (diéty) – zahraničné pracovné cesty 2019

Stravné zamestnancov a gastrolístky v roku 2019

Zamestnávateľ je podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) povinný prispievať zamestnancom na stravovanie, a to:

najmenej v sume 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Prečítajte si tiež

Uvedené znamená, že zamestnávateľ si môže do nákladov uplatniť len maximálnu možnú sumu príspevku na stravovanie, čo je 55 % sumy stravného, t.j. 55 % sumy z 4,80 eur = 2,64 eur.

Od júla 2019 si zamestnávateľ bude môcť uplatniť do výdavkov 55 % zo sumy 5,10 eur, t.j. 2,81 eur.

V prípade, ak zamestnávateľ zabezpečí stravovanie zamestnancom prostredníctvom gastrolístkov, suma gastrolístka musí predstavovať najmenej 75 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. 75 % zo sumy 4,80 eur = 3,60 eur.

Po zvýšení stravného od 1. júla 2019 minimálna suma gastrolístka vzrastie z 3,60 eur na 3,83 eur (t.j. 75 % z 5,10 eur).

Podmienky stravovania zamestnancov, poskytnutia príspevku na stravovanie zamestnancov, kedy môže zamestnávateľ poskytnúť finančný príspevok na stravovanie, ako aj to, ako zaúčtovať nákup a výdaj stravných lístkov zamestnancom si môžete prečítať v článkoch Stravné zamestnanca a gastrolístky v roku 2019 alebo Nárok na stravné lístky a účtovanie

Článok pokračuje pod reklamou

Stravné živnostníka a gastrolístky v roku 2019

Aj živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady na stravné, a to podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Prečítajte si tiež

Podľa uvedeného ustanovenia si môže živnostník uplatniť do daňových výdavkov stravné za každý odpracovaný deň, najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej pre kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t.j. najviac si môže uplatniť do daňových výdavkov 4,80 eur za každý odpracovaný deň.

Živnostník si od 1. júla 2019 môže uplatniť do daňových výdavkov 5,10 eur za každý odpracovaný deň.

Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné za každý odpracovaný deň.

Uvedenú výšku stravného si môže živnostník uplatniť do daňových výdavkov len v tom prípade, ak mu nevzniká súčasne nárok na stravné, ktorý by súvisel s vykonávaním závislej činnosti (ak je zároveň zamestnancom) alebo by súvisel s pracovnou cestou.

Ak si chce živnostník uplatniť výdavky na stravné do daňových výdavkov, musí to aj preukázať, a to:

  • nákupom gastrolístkov, resp.
  • dokladom z každého obedu (pokladničný doklad z registračnej pokladnice, prípadne faktúra).

Živnostník si môže vybrať preukázanie výdavkov na stravu podľa toho ako uzná za vhodné, môže ísť však aj o kombináciu oboch uvedených spôsobov preukázania výdavkov na stravné.

Viac informácií o tom, ako si uplatniť výdavky na stravné prostredníctvom nákupu gastrolístkov alebo obeda do daňových výdavkov si môžete prečítať v článku Stravné živnostníka a gastrolístky v roku 2019, prípadne v článku Zamestnávatelia a živnostníci, znížte si základ so stravnými lístkami

Informácie o výške stravného platného v roku 2020 nájdete v článku Stravné v roku 2020 - sadzby. 

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2025

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Kedy a za akých podmienok po nej možno siahnuť v roku 2025?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?

Pobyt cudzinca v rámci vnútropodnikového presunu/mobility

V čom sa líši vnútropodnikový presun (ICT) od tzv. mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku? Kedy sa ktorý využíva a aké povinnosti s nimi súvisia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky