Čo dostanete, ak zmiešate chudobu, útek od reality, lásku k filmu 40. a 50. rokov, neistotu, ambície a víziu budúcnosti? Nuž, vždy závisí od pomeru týchto ingrediencií, ale v tom ideálnom prípade dostanete svet plný čistých a nadčasových línií. Svet Giorgia Armaniho.
Giorgio Armani sa narodil 11. júla 1934 v malom mestečku Piacenza južne od Milána. Pochádza z chudobnej rodiny a kino mu pomáhalo utiecť od reality. Vyrastal počas éry filmu noir a zaľúbil sa do zidealizovanej krásy hollywoodskych hviezd. Dostala sa mu však do ruky kniha Citadela od A. J. Cronina a tá rozhodla o tom, že mladý Giorgio išiel študovať medicínu na Katolícku univerzitu sv. srdca. Vydržalo mu to ale iba dva roky, potom ho povolali do armády. Vďaka tomu, že na vojne mal možnosť vyskúšať si prácu v nemocnici, sa náš Giorgio včas rozhodol, že medicína nie je nič pre neho.
Vždy mal taký ten monkovský tik pre to, ako majú veci správne vyzerať (v extréme sa táto schopnosť mení na poruchu s názvom OCD – obsedantno-kompulzívna porucha), dokázal ho ale využiť vo svoj prospech. Najskôr v prvej práci, v ktorej zariaďoval výklady, neskôr ako predajca pánskych odevov a nakoniec vo vlastnom podnikaní a vlastne vo všetkom, čo robí. Nestačilo mu byť iba obliekačom figurín a predajcom odevov, on chcel tvoriť! Kreatívny rozlet mu umožnil v polovici 60. rokov Nino Cerutti, pre ktorého začal navrhovať pánske oblečenie. Už vtedy však boli jeho módne výtvory pre verejnosť natoľko zaujímavé, že popri práci ešte na voľnej nohe navrhoval pre ďalších desiatich výrobcov.
Osudovým bolo Armaniho stretnutie so Sergiom Galeottim v druhej polovici 60. rokov. Z najskôr čisto priateľského vzťahu sa vyvinul aj vzťah profesionálny, keď Sergio v roku 1973 presvedčil Giorgia, aby si otvoril vlastnú prax v Miláne. Spolupracoval s mnohými známymi módnymi domami a keďže jeho diela bolo dobre vidno na známom móle v paláci Pitti vo Florencii, správa o Giorgiovi sa rýchlo dostala do uší (a hlavne do úst) medzinárodnej tlače. Trvalo len 2 roky, kým Giorgio so Sergiom založili Giorgio Armani S.p.A. Ešte v ten istý rok vydali svoju prvú módnu kolekciu primárne mužského oblečenia, ale nezabudli ani na ženy.
Možno sa to nezdá, ale Armani bol veľký inovátor. Napríklad v tom, že sa v roku 1987 dohodol s výrobcom Gruppo Finanzario Tessile, že všetky odevy sa budú vyrábať pod odborným dozorom dizajnéra. To bolo dovtedy nezvyčajné. Návrhár si svoje odkreslil, odovzdal to výrobcom a tí si už nenechali hovoriť do toho, ako to majú ušiť. Tým, že Giorgio bol pri procese šitia, mal takto možnosť v prípade potreby upraviť dizajn z hľadiska použiteľnosti. To ten monkovský tik...
V roku 1979 založil Giorgio Armani Corporation a začal šiť pre Spojené štáty. Rozšíril svoje portfólio o produktové línie ako Giorgio Armani Underwear, Swimmwear a Accessories (povedané po slovensky: už sa nesústreďoval iba na vonkajšie oblečenie, ale aj na spodnú bielizeň, plavky a doplnky) a jeho značka rástla. Pridali sa parfémy, detské oblečenie a športové odevy. Svet sa išiel za Armanim zblázniť. Aby sa mohli zblázniť aj tí, ktorí na to dovtedy nemali, vznikla línia Emporio Armani.
Hm, ako toto všetko dostať do povedomia čo najširšej verejnosti? Túto otázku sa Giorgio sám seba určite spýtal, lebo vzápätí prišiel s geniálnym nápadom, ako podporiť predaj Emporio línie a zároveň stimulovať vlastnú kreativitu. Okrem rozsiahlej kampane v televízii a uliciach sa dohodol s produkciou filmu Americký gigolo, že pre nich navrhne filmové kostýmy. Film aj Giorgiove kostýmy boli natoľko úspešné, že Armani potom navrhoval kostýmy pre ďalších viac ako sto fimov. Obliekal aj Christiana Balea alias Brucea Wayna v batmanovke Temný rytier povstal a takisto má na svedomí doplnky Mačacej zlodejky, ktorú stvárnila Anne Hathaway. Aj ak nie ste fanúšikmi takýchto filmov, tento sa oplatí vidieť už len kvôli tej garderóbe. Prípadne si tieto odevné skvosty časom snáď budete môcť kúpiť v dražbe, stačí hladať značku Giorgio Armani for Bruce Wayne...
Okrem rastu a unikátnej tvorby tohto synonyma pre taliansku módu však dnes treba spomenúť aj iné jeho činy. Napríklad ako prvý módny návrhár odmietol angažovať modelky nápadne pripomínajúce palice do fazule. Po tom, čo v roku 2006 zomrela na mentálnu anorexiu modelka Ana Carolina Reston, majú u Armaniho modelky s BMI pod 18 červenú. Urobiť takýto radikálny krok v módnom priemysle chce nielen odvahu, ale aj meno. Tie handričky totiž naozaj najlepšie vyzerajú na extrémne štíhlych ženách, takže takýto malý krok by teoreticky mohol ohroziť celú značku. V tomto prípade to však bolo u Armaniho fanúšikov vnímané ako veľmi pozitívny krok a iné značky sa potom už len pridali.
Nie je prekvapením, že Armani prerazil aj do sveta športu. Mal prsty v oblečení pre talianskych olympionikov na ZOH 2006 v Turíne, oblieka futbalistov ako Ronaldo, Figo a Kaká a obliekal aj celú anglickú futbalovú reprezentáciu. K športu však nemal vždy až tak blízko. O vlastné telo sa začal starať až po 50. narodeninách. Dovtedy sa sám sebe nepáčil, bol údajne až príliš pekný. Ženy ho žrali, ale on by bol býval radšej, keby vyzeral ako drsný chalan z predmestia. Vekom sa mu zlepšil vzťah s vlastným telom, ale aj to až keď si uvedomil, že iné vlastne nemá, a preto by bolo vhodné starať sa o toto jediné, ktoré má k dispozícii.
Giorgio Armani sa ale nestará len o vlastné telo, ale rovno o celý svet v štýle Armani. V jeho produktoch sa vyzná asi už len on, nám ostatným bežným konzumentom stačí, aby sme videli na visačke meno Armani a vieme, že ide o taliansku kvalitu od svetoznámeho návrhára. Ale keby ste to chceli vedieť podrobnejšie, Armaniho svet zahŕňa značky a podznačky ako Giorgio Armani, Emporio Armani, EA7, Armani Collezioni, Armani Jeans, Armani Junior, Armani Casa, Armani Beauty, Armani Exchange, Armani Hotels, Armani Lifestyle a Armani Dolci (áno, aj sladkosti!).
Závidíte Armanimu, že vytvoril vlastný svet, v ktorom chce byť veľmi veľa ľudí? Nezáviďte, nie je to vždy len med lízať. Náš Giorgio je pod neustálym tlakom. A špeciálne v módnom priemysle, kde musíte byť perfektní a čaká sa len na to, kým neurobíte chybu. Armani hovorí, že v práci je neustále pod drobnohľadom ostatných návrhárov, ktorí striehnu, či je Giorgio ešte schopný robiť rozhodnutia. Aj preto zo svojho sveta takmer nevychádza. Ak ide večer niekde na pohárik, je to vždy bar zo siete Armani barov. On totiž vie, že sa bude musieť rozprávať s ľuďmi, ktorých vôbec nepozná a viesť nezáväzné konverzácie, no a byť pri tom vo vlastnom bare mu pomáha uvoľniť sa.
Je ešte jedna vec, ktorá Giorgiovi chýba. Celý život sa tak strašne sústredil na prácu, že na osobný život mu nejak neostal čas. Teraz by to rád napravil, akurát že ešte nestretol osobu, s ktorou by to aj mohol realizovať. Zvláštne, človek by si myslel, že keď sa neobmedzí iba na jedno pohlavie, možnosti budú širšie, ale ako sa zdá, aj v tejto oblasti funguje Armaniho monkovský tik a na osobe, s ktorou sa Armani rozhodne ostať, musí asi všetko sedieť. Tak ti teda držíme palce v tvojom hľadaní, Giorgio!
