Stretli sa na univerzite v Stanforde v polovici deväťdesiatych rokov, svoj zväzok spečatili v roku 1998 a odvtedy sú spolu. Ak by sa teraz rozišli, každý z nich by šiel svojou cestou s takmer 19 miliardami dolárov vo vrecku. Rozchod tisícročia sa však pravdepodobne konať nebude, lebo Larry Page a Segej Brin majú so svojím spoločným dieťaťom v budúcnosti ešte veľké plány. Aké dieťa? Čože??? Nebodaj sa cítite nedostatočne informovaní? Tak si to vygúglite!
Larry Page sa narodil 26. marca 1973 v meste Lansing v Michigane. Obaja jeho rodičia boli profesori informatiky na Michiganskej štátnej univerzite, takže v podstate Larry veľmi na výber nemal – bol predurčený stať sa supergeekom. No a samozrejme takisto študoval informatiku. Je známy napríklad tým, že kým si robil bakalársky titul na Michiganskej univerzite, čas si krátil stavaním funkčnej atramentovej tlačiarne z kociek Lega. Potom však išiel študovať na Stanfordskú univerzitu a na podobné zábavky prestal mať čas, lebo stretol Sergeja Brina.
Sergej Brin to až také jednoduché nemal. Narodil sa 21. augusta 1973 v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. V tej dobe tam nevládol zrovna dvakrát príjemný režim a Brinovci to mali ešte o niečo veselšie, pretože mali židovský pôvod. Sergejov otec Michael chcel byť pôvodne astronómom, ale svojho sna sa kvôli pôvodu musel vzdať, tak vyštudoval matematiku a momentálne učí na univerzite v Marylande. Sergejova matka Eugénia zas pracuje ako výskumná vedkyňa pre NASA. Ich dnešný život je však prechádzka ružovým sadom oproti tomu, čo zažívali v Rusku.
Napriek tomu, že Sovietsky zväz oficiálne nepodporoval antisemitizmus, v reálnom živote bolo Rusko plné malých hitlerov. Michael Brin spomína napríklad na prijímacie skúšky na univerzitu. Židia museli zásadne skladať skúšky v oddelených miestnostiach, ktoré familiárne medzi sebou nazývali plynovými komorami. Už netreba ani hovoriť, že boli posudzovaní podľa oveľa prísnejších kritérií. Preto keď bol Michael v roku 1977 na konferencii vo Varšave a zistil, že jeho západní kolegovia nie sú kapitalistické svine, ale normálni ľudia, s ktorými si má konečne čo povedať, domov sa vrátil rozhodnutý, že aj s rodinou emigruje. Stalo sa tak, keď mal Sergej 6 rokov a vďaka výmennému pobytu v Rusku, ktorý neskôr absolvoval, je svojmu otcovi za jeho rozhodnutie dodnes neskutočne vďačný. Okrem iného mal vďaka emigrácii šancu vyštudovať matematiku a informatiku a stretnúť Larryho Pagea.
A prečo bolo teda také dôležité, aby sa Larry Page a Sergej Brin stretli? Počkať, vy ste si to ešte stále nevygúglili? No predsa preto, aby sme dnes všetci mali oveľa jednoduchší prístup k informáciám! Moment, oprava, nie k hocijakým informáciam, ale k relevantným informáciám. Veď si len predstavte, že hľadáte informácie o hlave nášho štátu. Bez Larryho a Sergeja by vám vyhľadávač pravdepodobne zobrazil spojené nádory skôr, než akékoľvek fakty zo života pána prezidenta, a to len preto, že v každom druhom komentári sa vyskytovala veta typu „toto je hlava nášho štátu???“. Ako dobre, že Googláci vymysleli tzv. PageRank, ktorý sleduje spätné odkazy, resp. to, koľkokrát sa na vašu stránku napoja iné stránky. Čím viac a čím dôležitejšie, tým lepšie. Vďaka tomu na vás dnes po zadaní kľúčového slova „hlava slovenského štátu“ nevyskočí ako prvé isté video na Youtube, ale definícia hlavy štátu na Wikipédii. No a prečo sa tento užitočný algoritmus volá PageRank? Áno, správne, vymyslel ho Larry, takže je pomenovaný podľa neho.
Spolu so Sergejom k tomu potrebovali 2 internátne izby, strašne veľa serverov, 3 vybrakované kreditky, z ktorých vytiahli 15 000 dolárov na terabajtový disk a 1 ks Andyho Bechtolsheima – spoluzakladateľa Sun Microsystems, ktorý im venoval 100 000 dolárov. Potom mohli bežať do banky a otvoriť si prvý firemný účet spoločnosti Google. Časom si povedali, že by nebolo zlé najať Erica Schmidta ako výkonného riaditeľa. V tej dobe už zaindexovali vyše miliardy URLiek, čo ich spravilo najkomplexnejším vyhľadávačom na webe.
Nielen tým sa však stali známi. Vďaka svojmu prístupu k zamestnaniu získali zástupy prácechtivých fanúšikov. Do Googlu vôbec nie je ľahké sa dostať, uchádzač musí prejsť viac pohovormi než šéf NBS, ale keď sa tam raz dostanete, stojí to za to. Jednak preto, lebo firemná filozofia je nechať ľudí pracovať v rámci možností vtedy, keď sú produktívni, ale aj kvôli firemným benefitom, ktoré zahŕňajú položky ako napr. firemný doktor a kaderníčka. Však si pozrite, ako to vyzerá v Googleplexe. Larrymu a Sergejovi ide o to, že len zdraví ľudia podávajú adekvátny výkon. Takže sa rozhodli starať o fyzické, emocionálne, finančné a sociálne zdravie svojich zamestnancov. Rozhodli sa ešte pre jeden geniálny ťah – 20% svojho pracovného času môžu zamestnanci Googlu tráviť prácou na vlastných projektoch. Mnoho z vecí, ktoré sú dnes bežnou súčasťou Googlu, bolo vyvinutých práve v rámci tohto 20 percentného pracovného času.
Tak si to teda zosumarizujme, čo to ten Google vlastne robí. Môžete pomocou neho gúglovať relevantné informácie. Je natoľko dobrý, že sme po ňom pomenovali akt vyhľadávania informácií na internete. Ak máte nejakú firmu, môžete ju spropagovať pomocou Google AdWords. Ak potrebujete spolu s kolegami pracovať v reálnom čase naraz na jednom dokumente, použijete Google Docs. Idete na zahraničné obchodné stretnutie a máte pocit, že ste zablúdili? Nevadí, v mobile máte Google Maps, stačí ťuk a viete, kde ste. A čo to tu ten zahraničný obchodný partner mele? Momentíček, kým mi načíta prekladač... A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej, ale nebudeme, lebo Google nám za reklamu neplatí a na ilustráciu jeho schopností to stačí. Ak by ste však mali záujem o ďalšie informácie, existuje na to skvelý nástroj. Volá sa Google.
PS: Ešte majú cool vecičku s názvom Google Search Playground, ktorá robí toto:
