„Podnikať“ začal už na základnej škole, ale slávnym a bohatým sa stal až po päťdesiatke. Svet vnímal ako jedno veľké trhovisko a seba ako cieľavedomého predavača. Bol posadnutý hodnotami ako kvalita, čistota, dobrá obsluha a primerané ceny. Ako sám hovoril, jeho podnikanie malo úspech prakticky cez noc, akurát tá noc trvala dlhých 30 rokov. Ray Kroc tým chcel naznačiť, že úspech je proces, nie jednorazová akcia.
Narodil sa ako Raymond Albert Kroc 05. októbra 1902 v meste Oak Park blízko Chicaga. Jeho otec pochádzal z Čiech z malej dedinky blízko Plzne. Keď bol Ray malý, zobral ho otec k frenológovi, aby podľa tvaru Rayovej lebky zistil, čím chlapec bude, keď vyrastie. Frenológ Raya zmeral a vyhlásil, že jeho budúcnosť je v stravovacích službách. Či už to bola náhoda alebo šťastie, frenológ sa trafil. Ray naozaj skončil v stravovacích službách, dokonca spravil rýchle občerstvenie tým, čím je dnes. Tomu však predchádzalo množstvo iných životných krokov.
Najskôr sa Ray musel dať na dráhu predajcu. Začal dnes už takmer obligátnym stánkom s limonádou a pokračoval prácou v obchodíku s potravinami. Keď prišla 1. svetová vojna, 15-ročný Ray si povedal, že on teda veru doma sedieť nebude, sfalšoval svoj dátum narodenia a vybral sa robiť šoféra sanitky pre Červený kríž. Vojna však skončila, kým stihol absolvovať zácvik. Ale aspoň sa tam spoznal s Waltom Disneym.
Čo však teraz? Vojna skončila a ako vodič sanitky sa teda Ray živiť nemohol, preto musel rýchlo nájsť iný zdroj obživy. Bol to chlapec vynaliezavý, takže si na živobytie zarábal ako klavirista, jazzový hudobník, DJ v rádiu WGES a predavač papierových pohárov v jednom.
Ako tak Ray behal po svete predávajúc papierové poháre, stretol Earla Princea, ktorý vynašiel prístroj na mliečne koktaily (multimixér) a kupoval od Raya papierové poháre vo veľkom. Raymonda fascinovala efektivita a rýchlosť Earlovho multimixéra a videl v ňom dlhodobú obchodnú príležitosť. Odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby od Earla získal exkluzívne marketingové práva a predával multimixér najbližších 17 rokov.
Jedného krásneho dňa v roku 1954 dostal objednávku na 8 mixérov od bratov Dicka a Maca McDonaldovcov. Tí vlastnili malú reštauráciu v San Bernardine v Kalifornii, v ktorej predávali iba burgery, hranolčeky*, nápoje a mliečne koktaily za primerané ceny. Ray opäť užasnuto sledoval, aká je prevádzka efektívna. Všetky mixéry a stroje pracovali naplno a reštaurácia bola plná celý deň. „Hm, čo keby som sa dohodol s bratmi McDonaldovcami, rozšíril sieť ich reštaurácií do celých Štátov a všade potom dodával moje multimixéry?“, povedal si Ray a začal vyjednávať.
McDonaldovci však neboli obchodníci ako Ray. Im stačilo pár reštaurácií a nemali ambície mať franšízy po celých Spojených štátoch. Napriek tomu im Ray s tými pár franšízami pomohol, až kým v 1961 nestratil trpezlivosť. Model bol taký, že spoločnosť McDonald´s vlastnila pôdu pod jednotlivými prevádzkami a franšízanti platili buď nájom za pôdu, alebo percento z predaja. Rayova vízia bola ešte omnoho väčšia a nechcel, aby ho bratia brzdili v raste. Ponúkol im preto, že ich spoločnosť odkúpi za 2,7 miliónov dolárov.
Bratia súhlasili a uzatvorili s Krocom ústnu dohodu. Avšak keď prišlo na lámanie chleba, McDonaldovci sa rozhodli svoju pôvodnú reštauráciu nechať zamestnancom, ktorí v nej boli od začiatku. To pochopiteľne Raya nahnevalo a odmietol bratov vyplatiť, keďže neexistoval žiadny písomný záznam o tom, že sa k tomu zaviazal. Ďalším problémom bolo to, že hoci McDonaldovci Rayovi sľúbili, že bude môcť urobiť zmeny v prevádzkach, nikdy neurobili žiadne právne kroky, ktoré by to umožnili. Naštvaný Ray otvoril vedľa ich pôvodnej reštaurácie novú McDonald´s reštauráciu, aby im zobral zákazníkov. Ich reštaurácia sa musela premenovať na „Big M“, pretože práva na sieť reštaurácií McDonald´s vlastnil Ray Kroc a čoskoro aj tak skrachovala.
Po vyrovnaní sa s bratmi McDonaldovcami napísal Ray list starému kamarátovi z vojny Waltovi Disneymu. Chcel vedieť, či by spolu nemohli nejak spolupracovať, keď už Walt stavia ten Disneyland. Jeden zdroj uvádza, že Disneyho podmienka bola, že sa cena hranolčekov zvýši o 5 centov, aby z toho mal niečo aj on, ale Kroc údajne nesúhlasil s touto formou zdierania vlastných zákazníkov, takže zo spolupráce nič nebolo. Mnohí však tvrdia, že toto vyhlásenie bol iba marketingový blábol a pravda je skôr to, že ho Walt Disney odmietol.
V čom teda bola sieť reštaurácií McDonald´s taká výnimočná? Kroc si veľmi potrpel na kvalitu jedla, čistotu prevádzky a kompetentnú obsluhu, a to všetko za primerané ceny. Bol schopný vyvolávať manažérovi reštaurácie v tesnej blízkosti svojej kancelárie, aby vyniesol smeti. Bol posadnutý efektivitou a chcel, aby sa to odrážalo vo všetkých prevádzkach patriacich pod značku McDonald´s. Podmienkou franšízy bolo to, že každý burger bude chutiť rovnako, nech je vyrobený kdekoľvek. Majitelia reštaurácií boli (sú) povinní do bodky dodržiavať výrobné postupy a všetky ostatné pravidlá. Za odmenu sa im však nekladú medze v kreativite a môžu navrhovať vlastné typy burgerov. Napríklad Big Mac, Filet-O-Fish a Egg Muffin navrhli oni.
Vráťme sa na chvíľku ešte do roku 1961. Kroc založil tréningový program, ktorý sa neskôr začal volať Hamburgerová univerzita, kde sa franšízanti a prevádzkari učia vedecké metódy, ako mať úspešnú reštauráciu McDonald´s. Ak by to niekomu bolo málo, táto univerzita má aj vlastné oddelenie výskumu a vývoja, ktoré pracuje na vývoji nových metód smaženia, zmrazovania, skladovania a podávania jedál z ponuky McDonaldu.
A keď už sme v tej minulosti, zastavme sa ešte v roku 1963. To je rok, kedy prišiel na svet známy klaun Ronald McDonald. Začiatkom 70. rokov ho už poznalo 96% amerických detí, čo bolo oveľa viac než počet tých, ktorí poznali meno aktuálneho prezidenta Spojených štátov. Opäť šlo o šikovný marketingový ťah Raya Kroca, ktorý vedel, že deti významne ovplyvňujú rozhodnutie o tom, kde sa rodina naje, keď ide jesť von.
Ten istý klaun sa stal aj nositeľom mena McDonaldovskej nadácie. Tá sa oficiálne volá nadácia Ronald McDonald House a podporuje výskum a liečbu alkoholizmu, cukrovky a iných chorôb. Čo myslíte, prečo asi? Malá nápoveda: keď v roku 1979 dostal Kroc porážku a doktori mu predpísali lieky, ktoré sa nesmeli kombinovať s alkoholom, náš Ray musel ísť najskôr na protialkoholické liečenie, až potom mohol začať liečiť následky porážky. Zomrel na zlyhanie srdca 14. januára 1884.
Len tak pre zaujímavosť, pesnička Boom Like That od Marka Knopflera je o Rayovi Krocovi.
Pozn.: *hranolčeky – to je to, čo každý normálny človek volá hranolky
