GDPR, smernica o vysielaní pracovníkov či zákaz a obmedzenie plastových výrobkov. Ako hlasovali naši zástupcovia pri legislatíve EÚ, ktorá ovplyvňuje podnikateľské prostredie?
V posledných rokoch vzbudilo vášnivú diskusiu niekoľko európskych nariadení či smerníc, ktoré sa priamo dotýkajú podnikania. Asi najväčšiu pozornosť na seba strhlo sprísnenie ochrany osobných údajov, ktoré všetci poznajú pod skratkou GDPR. Ak podnikateľ - či už veľký alebo malý - nespĺňa podmienky nariadenia, môže sa vystaviť často likvidačným pokutám.
Za kontroverznú niektorí označujú aj smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorej hlavným cieľom je odstránenie sociálneho dumpingu. Zabezpečuje pracovníkom vyslaným do iného štátu EÚ minimálnu mzdu aká platí v danej krajine a garantuje aj to, že náklady spojené s cestovaním, ubytovaním a stravovaním sa im nebudú strhávať z platu, ale ich bude hradiť zamestnávateľ.
Aktuálne najdiskutovanejšou témou je určite regulácia plastových výrobkov. Od roku 2021 by sa podľa smernice mali prestať predávať jednorazové príbory, vatové tyčinky či slamky a zároveň by mala klesnúť spotreba plastových produktov do roku 2025 o štvrtinu.
Na tieto tri regulácie sme sa spýtali troch slovenských europoslancov. Ako pri nich hlasovali a aký mali na to dôvod?
Vladimír Maňka (SMER-SD, frakcia Socialistov a demokratov)
Smernica o znižovaní vplyvu plastových výrobkov
Hlasoval som za. Svetová výroba plastov v roku 2017 predstavovala 348 miliónov ton. Pritom podiel Európy na tejto výrobe predstavoval 18,5 %. Nízka cena plastov zvyšuje ich používanie a súčasne aj rast plastového odpadu. Až 85 % znečistenia morí predstavujú práve plasty. V oceánoch ich každý rok skončí až 8 miliónov ton, čo negatívne ovplyvňuje život v týchto vodách. Cestou na znižovanie množstva plastového odpadu je vytvorenie podmienok na dôslednú separáciu plastového odpadu, obmedzené a len nevyhnutné používanie jednorazových plastových výrobkov, dostatočná informovanosť spotrebiteľov a najmä maximálna recyklácia a zaradenie plastov do obehového hospodárstva, keď sa už pri ich výrobe zvažuje ich viacnásobné použitie a maximálne efektívne využitie. Zodpovednosť za životné prostredie nesie každý jednotlivec, výrobca aj spotrebiteľ. Členské krajiny aj Únia musia prijímať opatrenia, ktoré budú regulovať výrobu a používanie plastov s ohľadom na kvalitu života a životného prostredia na Zemi.
Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR)
Hlasoval som za. Zúčastnil som sa vypočutia vo veci zneužitia dát z Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica pri referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Hosťami boli experti v tejto oblasti, ktorí sa zhodli na nekalých praktikách Cambridge Analytica a kriminálnych činoch. Netýkalo sa to len zmanipulovania britského referenda, ale boli to omnoho širšie prečiny proti demokracii. Na stretnutí dokonca aj bývalý zamestnanec Cambridge Analytica Christopher Wylie potvrdil, že ochrana osobných údajov (GDPR) je dobrý základ. Bude potrebné to ďalej sledovať a v prípade potreby vylepšiť. Je nutné zabrániť ďalšiemu rozsiahlemu zneužitiu osobných údajov.
Smernica o vysielaní pracovníkov
Hlasoval som za. Vysielanie pracovníkov v rámci Únie musí zabezpečiť vysielaným zamestnancom rovnakú právnu ochranu a sociálne podmienky, ako majú domáci zamestnanci. Smernica, ktorá v tejto oblasti platí od roku 1996, je už vzhľadom na dlhú dobu a rýchly rozvoj prekonaná, pričom nie vždy bola aj dôsledne uplatňovaná. Podporujem preto zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, ktorú sa snaží presadiť nový návrh smernice o vysielaní pracovníkov. Som však toho názoru, že nová legislatíva musí obsahovať aj účinnejšie nástroje na kontrolu a odhaľovanie porušovania pravidiel v oblasti mobility vysielaných zamestnancov tak, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu, podvodom a nespravodlivej konkurencii.
Richard Sulík (SaS, frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov)
Smernica o znižovaní vplyvu plastových výrobkov
Hlasovania som sa zdržal. Domnievam sa, že prednosť má subsidiarita, keďže problematiku plastov nie je nutné riešiť na úrovni EÚ jednotnými pravidlami pre všetkých. Aj environmentálna politika má svoje náklady, ktoré sú v rôznych štátoch rôzne, a to aj pre podnikateľský sektor. Drvivá väčšina plastového znečistenia svetových oceánov pochádza z ázijských a afrických riek. Za základné preventívne opatrenie pred znečistením oceánov preto považujem fungujúce odpadové hospodárstvo.
Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR)
Hlasoval som proti. Nariadenie nelogicky vymáha rovnaké štandardy tak od internetových gigantov, ako od malého internetového e-shopu predávajúceho napríklad náramky alebo keramiku, a to vrátane drakonických pokút. GDPR malo byť cielené práve na veľké firmy s podrobnými osobnými údajmi miliónov používateľov. V súčasnosti totiž nariadenie neprimerane dopadá na tisícky malých firiem, pri ktorých je negatívny dopad prípadného neoprávneného zberu osobných údajov prakticky zanedbateľný.
Smernica o vysielaní pracovníkov
Hlasoval som proti. Návrh na zmenu smernice o vysielaní pracovníkov ide proti duchu voľného pohybu pracovných síl na jednotnom trhu, robí národné trhy protekcionistickejšími a je verejným tajomstvom, že je namierený najmä proti pracovníkom zo strednej a východnej Európy. Návrh som preto odmietol, keďže sa môže negatívne dotknúť mnohých vyslaných pracovníkov zo strednej Európy vrátane Slovenska.
Ivan Štefanec (KDH, frakcia Európskej ľudovej strany)
Smernica o znižovaní vplyvu plastových výrobkov
Hlasoval som za. Znečistenie prírody plastami, najmä jednorazovými obalmi a výrobkami je neúnosné. Je našou zodpovednosťou pred budúcimi generáciami, aby sme im zanechali svet čo najčistejší.
Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR)
Hlasoval som za. Ochrana osobných údajov sa stáva čoraz dôležitejšou a citlivejšou témou. Firmy, ktoré takéto informácie zbierajú musia mať jasné pravidlá, ako s nimi nakladať.
Smernica o vysielaní pracovníkov
Hlasovania som sa zdržal. Smernica v znení, v akom bola predložená na záverečné hlasovanie, nereflektovala potreby krajín, ako je Slovensko a obsahovala isté prvky diskriminácie našich firiem a ich zamestnancov. Verím, že v nasledujúcom období sa nám ju podarí revidovať.
