Hodnotenie volebných programov 2020 očami zamestnávateľov

S čím idú strany do volieb v pracovnom práve, prepojení školstva s trhom práce, či podpory inovácií a výskumu. Ktoré strany vymysleli 10 nových daní, kto má najlepší program na podporu výskumu či zamedzenie plytvania verejnými financiami?

Republiková únia zamestnávateľov je ďalšou z organizácií, ktorá hodnotila volebné programy politických stráne uchádzajúcich sa o hlasy voličov v parlamentných voľbách 2020. 300 strán riešení, ale aj tri vety na webe, kvalitné návrhy, ale aj povrchné riešenia, príjemné prekvapenia aj sklamania, kvalitné recepty na odstránenie bariér podnikania, ale tiež niekoľko „nášľapných mín“, ktoré by v prípade realizácie vážne ohrozili slovenské hospodárstvo. Toto všetko našli experti RÚZ vo volebných programoch.

Ako hodnotili volebné programy zamestnávatelia

Republiková únia zamestnávateľov hodnotila volebné programy podľa toho ako reagujú na základné problémy podnikateľského prostredia a ako veľmi sú v súlade s prioritami RÚZ. Tými sú:

1. Zreformovanie daňového a odvodového systému
2. Zavedenie systematického legislatívneho procesu
3. Zvýšenie vymožiteľnosti práva
4. Prepojenie vzdelávacieho procesu s potrebami trhu práce a podpora výskumu
5. Zavedenie modernej pracovnej legislatívy a podpora tvorby nových pracovných miest
6. Reforma regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií
7. Zamedzenie plytvania vo verejných financiách, zefektívnenie čerpania eurofondov a eliminácia korupcie
8. Dosiahnutie účelného využívania prostriedkov z fondov Európskej únie
9. Životné prostredie a odpadové hospodárstvo
10. Posilnenie podpory aplikovaného výskumu a inovácií

Zamestnávatelia hodnotili programy 13 politických strán, ktoré majú podľa prieskumov najvyššiu šancu dostať sa do Národnej rady Slovenskej republiky.

SaS kladie dôraz na podnikateľské prostredie vo všetkých častiach svojho programu. SMER-SD sklamal

Po hodnotení programov zo strany Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz, či Podnikateľskej aliancie Slovenska, je veľkým prekvapením, že aj v tomto hodnotení vyhrala strana SaS. Zamestnávatelia oceňujú, že SaS nehovorí o opatreniach v prospech podnikateľského prostredia len v časti venovanej daniam, či zníženiu byrokracie, ale zlepšenie situácie podnikateľov myslí v každej časti programu, vrátane programov pre životné prostredie, či školstvo. Výrazným plusom je aj komplexnosť programu, ktorého jednotlivé návrhy pôsobia synergicky. Program SaS má však aj slabšie stránky, napríklad v programe pre podporu vedy a aplikovaného výskumu. 

Na zamestnávateľov nezabudli ani strany profilované sociálne. Ide napríklad o KDH, ktoré ponúka komplexný návod na riešenia v sektore energetiky, či OĽANO, ktoré pripravilo komplexný program pre vedu a výskum. Program strán ako PS/SPOLU, Za ľudí, či Dobrá voľba prináša tiež niekoľko pozitívnych riešení. Niektoré z návrhov v ich programoch však vyzerajú nedokončene, prípadne im chýba komplexnosť a vyvolávali by protichodné javy. Napríklad PS/SPOLU deklaruje rušenie osobitných odvodov, na strane druhej presadzuje digitálnu daň, či uhlíkovú daň. Nahradenie vyššieho zdanenia jedného sektora zdanením iného sektora podľa podnikateľov neprinesie očakávané efekty. V oblasti návrhov na prepájanie školstva s podnikateľským prostredím hodnotia zamestnávatelia pozitívne program strany Sme rodina. A nájdu sa aj ďalšie pozitívne príklady. Jedným z takých je časť programu KDH, kotré ponúka komplexný návod na to, ako by mohol vyzerať sektor energetiky. Práve prinášanie takejto vízie pre určitý sektor má byť cieľom politickej strany. Podobným príkladom je oblasť podpory vedu a výskumu, kde svoj návrh predstavuje hnutie OĽANO.

SMER-SD ponúka ako politický program tri vety, z ktorých sa ani jedna nedotýka podnikateľského prostredia. V prípade ĽSNS strana predstavila desať bodový všeobecný program. Sklamaním sú aj programy strán MOST-HÍD, či MKS. Obe strany sa priveľmi sústredia na kultúrnu, či vzdelávaciu politiku s ohľadom na potreby menšín a zabúdajú na potrebu zlepšenia podnikateľského prostredia, ktoré je nevyhnutné tiež pre rozvoj regiónov s početným zastúpením menšín.

Aké budú priority novej vlády, ak strany dodržia svoje sľuby? Veľký sumár zmien, na ktorých sa zhodujú volebné programy vznikajúcej koalície prinášame v článku Čo urobí nová vláda pre podnikateľov.

V ktorých programoch vidia zamestnávatelia „nášľapné míny“

V programoch strán našli zamestnávatelia aj niekoľko „nášľapných mín“, ktoré by v prípade realizácie vážne ohrozili slovenské hospodárstvo. Obsahujú ich hlavne programy strán, ktoré sa skúšajú profilovať pro – podnikateľsky, no v skutočnosti by ich opatrenia podnikateľom veľmi nepomohli. Ide napríklad o hnutie SME RODINA, ktorého program by vážne ohrozoval udržateľnosť verejných financií a vytvoril tlak na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia.

Negatívnym javom, ktorý spája väčšinu hodnotených programov politických strán je prístup k verejným financiám. V posudzovaných návrhoch je viac ako 10 zavedení nových daňových povinností. Naopak žiadna zo strán neprináša komplexnejší projekt pre úsporu výdavkov vo verejných financiách.

Podnikateľské prostredie nie je len o daniach

Volebné programy politických strán vo väčšine prípadov veľmi nekonkrétne vo svojich odporúčaniach. Hovoria o lepšom školstve, vyšších platoch, spravodlivejšom Slovensku, chýbajú však konkrétne riešenia. Pri viacerých stranách sa chápanie podnikateľského prostredia zúžilo akoby na frázu: „Dáme vám nižšie dane a dajte nám pokoj“. Avšak podnikateľské prostredie nie sú iba dane. Ak jedným opatrením strana navrhuje znižovať daňovú sadzbu, podnikateľskému sektoru to samozrejme pomôže. Ak však na druhej strane zavedie selektívne dane, zvýši reguláciu zamestnancov, či nevytvorí prostredie na výchovu kvalitnej pracovnej sily aj do budúcnosti, sektor podnikania tým utrpí.

Hodnotenie programov v oblasti reformy daní a odvodov

Z pohľadu reformy daňovo – odvodového systému možno strany rozdeliť na dve skupiny:

1. Prvá, značne menšia má v programe zjednodušovanie daní, či návrat k rovnej dani a predstaviteľom sú strany SaS, Za ľudí a čiastočne aj KDH, či MKS.
2. Druhá skupina strán hovorí len o parametrických zmenách v systéme, pričom viaceré strany chcú zavádzať selektívne dane, populárnou sa stáva najmä digitálna daň, ktorej potrebu strany ale nezdôvodňujú a uhlíková daň. Do tejto skupiny sa dajú zaradiť PS/SPOLU, či strana Dobrá voľba.

Hodnotenie volebných programov z hľadiska pracovného práva a trhu práce

Zvýšenie flexibility trhu práce je prioritou najmä pre stranu SaS a trochu prekvapivo aj pre MKS.

Strany chcú odpolitizovať minimálnu mzdu a rovnako tak chcú aj zrušiť viacero úrovní minimálnej mzdy. Potrebu zamestnávať pracovnú silu zo zahraničia si uvedomujú najmä strany PS/SPOLU, ZA ĽUDÍ ale i OĽANO. Naopak, niektoré strany neposkytujú žiadne stanovisko k minimálnej mzde, či pracovnej migrácii, pričom viaceré z nich (Vlasť, SME RODINA) sa stavajú proti akejkoľvek migrácii. 

V oblasti pracovnej legislatívy sú strany, ktoré doslova ignorujú fakt, že zamestnávatelia sú nielen poskytovateľmi pracovných miest ale i tvorcami pracovných miest. Najvypuklejším negatívnym príkladom je strana SME RODINA, ktorej program, v prípade úspešnej realizácie by mal ďalekosiahle dôsledky na všetkých zamestnávateľov. Strana chce skracovať pracovné úväzky ženám (matkám), či skracovať ich pracovnú dobu v piatky. Pri hodnotení dopadov sa zameriava len na zmiernenie finančných dopadov, pričom neberie vôbec do úvahy fakt, že skrátenie pracovnej doby niektorých profesií na pracovisku by mohol vážne narušiť plnenie úloh zamestnávateľa (v tejto súvislosti spomeňme napríklad zdravotné sestry, ktoré v piatok o 13. tej odídu z práce).

Zviazať zamestnávateľov chce viac aj koalícia PS/SPOLU návrhmi na maximálny počet tzv. dohodárov, či tzv. agentúrnych zamestnancov vo firme. PS/SPOLU tiež plánuje povinné zverejňovanie platových rozdielov (pre firmy od 50 zamestnancov), predkladanie rodových auditov pri verejných zákazkách, či reportovanie „spravodlivých“ miezd u podnikateľov participujúcich na štátnej pomoci.

Hodnotenie programov z hľadiska zlepšenia vymožiteľnosti práva

V oblasti vymožiteľnosti práva dominuje snaha o očistu polície a súdnictva. Strany sa sústredia najmä na zlepšenie funkčnosti polície a súdov, často ale pri tejto snahe zabúdajú na podnikateľov. Chýba napríklad úprava Obchodného zákonníka, a až na výnimky aj úprava reštrukturalizácií a konkurzov. Ucelený program v tomto smere predstavuje len strana SaS.

Hodnotenie programov v prepojení školstva a trhu práce

Základným sľubom pre oblasť školstva sa pre strany stalo zvýšenie finančných prostriedkov. Cieľom novej vlády by nemalo byť len zvyšovanie platov učiteľov, ale tiež vzdelávanie a výchova kvalifikovanej pracovnej sily. Je len málo strán, ktoré sa venujú podpore školstva aj s cieľom obsahovej zmeny a prepojenia trhu práce a vzdelávacieho systému. V programoch až na výnimky (SaS, SME RODINA, PS/Spolu) absentuje snaha o racionalizáciu škôl, či zmenu financovania. Viaceré strany iba formálne deklarujú snahu o zapojenie kvalitatívnych ukazovateľov do systému financovania školstva.

Pozitívne je aspoň to, že množstvo strán (SaS, Za ľudí, SME RODINA, PS/Spolu) sa zhoduje na potrebe optimalizácie počtu vysokých škôl. Strany viac riešia úroveň slovenskej vedy a málo opatrení je cielených s ohľadom na prepájanie potrieb zamestnávateľov a vysokých škôl. Celkovo je možné programy v oblasti školstva hodnotiť ako málo ambiciózne a od novej vlády s výnimkou určitej racionalizácie vysokých škôl nebude možné očakávať hĺbkové reformy.

Strany až na výnimky (PS/SPOLU, Za ľudí) neriešia systém celoživotného vzdelávania a zabúdajú na jeho dôležitosť.

Zamedzenie plytvania peniazmi daňových poplatníkov

Zamedzenie plytvania vo verejných financiách je oblasťou, kde viaceré strany vidia priestor najmä pre populizmus. Niektoré programy obsahujú v sebe také prvky, ktorých implementáciou by nielen nedošlo k zlepšeniu podnikateľského prostredia vzhľadom na verejné financie, ale dokonca by došlo k jeho významnému zhoršeniu. Takéto opatrenia majú charakter väčšinou vzniku nových úradov, zoštátňovania viacerých podnikov, neprehľadných opatrení realizovaných v daňovom systéme.

Príkladom sú investičné opatrenia hnutia Sme rodina, o ktorých dostatočnom finančnom krytí máme vážnu pochybnosť. Príkladom strany, ktorá presadzuje vznik nových úradov je PS/SPOLU. Možno len došlo k nepochopeniu zámeru strany, no programu by prospelo, ak by strana uvádzala, či nové úrady majú súčasné nahradiť, či doplniť. Takto to vyznieva ako program, ktorý zvyšuje byrokraciu a mal by za následok zhoršenie stavu verejných financií.

Práve na udržateľnosť verejných financií dbá pri svojom programe SaS a KDH. Strany nesľubujú vzdušné zámky ale opatrenia, ktoré sú realizovateľné a nespôsobia rozvrat verejných financií. Ostatné strany by sa v tomto bode mali aj zamýšľať nad dôsledkami volebných programov.

Program v oblasti vedy a výskumu

Veda a výskum je oblasť, ktorá bola medzi programami najslabšou. Strany zabúdajú na potrebu zabezpečiť financovanie aplikovaného výskumu a vedy, nevyjadrujú sa k podpore viaczdrojového financovania, reforme agentúr poskytujúcich granty, či daňovým stimulom pre podniky, ak investujú do inovácií.

V hodnotení podpory vedy a aplikovaného výskumu zlyháva aj SaS a práve tu vidíme najväčší potenciál tejto strany ešte zlepšiť volebný program. Ak ale máme udať jednu stranu, ktorá poskytuje najlepší program, ide jednoznačne o hnutie OĽANO. Program odpovedá na väčšinu zamestnávateľských požiadaviek a prináša komplexné kroky ako pomôcť aplikovanému (čiastočne aj základnému) výskumu v SR. Solídny program predstavila v tejto oblasti aj strana Za ľudí, programy ostatných strán hodnotíme ako nedostatočné.