Čo sľubujú strany v nadchádzajúcich voľbách podnikateľom? Výsledky naznačujú veľa povinnej jazdy a málo šampiónov.
S Martinom Vlachynským z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) sme hovorili o tom, ako dopadlo hodnotenie volebných programov politických strán v roku 2020 v oblasti podnikateľského prostredia. INESS hodnotil volebné programy už po 3. krát. Týmto porovnaním chce inštitút v predvolebnej kampani plnej emócií motivovať voličov, aby bližšie skúmali aj programy jednotlivých strán.
Ako dopadlo hodnotenie volebný programov očami zamestnávateľov nájdete v článku Hodnotenie volebných programov 2020 očami zamestnávateľov.
Aký je podľa vás dobrý program politickej strany pre podnikateľov? Čo ste pri hodnotení brali do úvahy?
Dobré podnikateľské prostredie potrebuje štyri piliere:
- brať podnikateľom daňami a poplatkami čo najmenej investičných zdrojov,
- brať im čo najmenej času zbytočnou byrokraciou,
- ohrozovať čo najmenej ich investícií neistotou, nestabilitou a regulačným rizikom,
- flexibilný trh práce.
Touto optikou sme nazerali na hodnotené volebné programy a to, čo sa v nich skutočne nachádzalo.
Hodnotili ste programy všetkých strán, ktoré kandidujú vo voľbách v roku 2020?
Nie. Vybrali sme si jedenásť z nich. Šlo o programy strán, ktoré dosahujú v prieskumoch najvyššie preferencie a majú reálnu šancu, že svoj program budú môcť aj realizovať.
Čo ste zistili?
Začal by som tým, aký priestor venovali strany podnikateľskému prostrediu vo svojich volebných programoch. Z hľadiska kvantity vidíme tri skupiny strán.
Tou prvou sú strany, ktoré nemajú žiaden program. SMER-SD a v čase hodnotenia aj ĽSNS, teda dve preferenčne najsilnejšie strany sa s nejakými volebnými programami neobťažovali, takže nám prácu o niečo uľahčili. ĽSNS síce pred pár dňami síce zverejnila Desatoro, ktoré nazýva volebným programom, ale ide skôr o sumár billboardových hesiel ako seriózny program politickej strany.
Druhou množinou sú strany, ktoré síce volebný program majú, ale je veľmi stručný. Sem patrí SNS, Most-Híd. Ich programy majú v časti podnikateľské prostredie rozsah jednej slabej strany. Pri SNS je to 12 viet. Pri tejto stručnosti je ťažké veriť niektorým sľubom.
Treťou skupinou sú strany, ktoré majú seriózne spracované programy týkajúce sa podnikateľského prostredia. Ide o SaS, Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, KDH a SME RODINA. Ale prekvapujúco tiež MKO-MKS.
Ak by sme to mali zhrnúť tak, tie strany, ktoré program majú, podnikateľskému prostrediu venujú od 12 viet (SNS) až po takmer 50 strán (SaS).
Rozsah je jedna vec, môže v ňom byť aj veľa vaty. Ako vyzeral obsah?
Potešujúcou správou je, že väčšina strán si vo volebných programoch pre podnikateľské prostredie spravila „povinnú jazdu“. Teda vymenovali v programe tie opatrenia, o ktorých sa hovorí už dlhšie, ktoré si nevyžadujú dramatické finančné ani politické náklady a pri ktorých nie je veľká polemika o ich užitočnosti pre podnikateľské prostredie. Najmä u strán, ktoré možno nazvať demokratickou opozíciou sa objavujú:
- dátum spotreby regulácií, tzv. sunset clause – ak by sa toto pravidlo zaviedlo, každá nová regulácia by bola na dobu určitú,
- pravidlo 1-za-1 - každá nová regulácia by znamenala zrušenie nejakej starej,
- audit povinných výkazov,
- nové zákony len s účinnosťou od 1. januára.
Tieto opatrenia nie sú zásadnými reformami, skôr si vyžadujú od vlády disciplínu. Je však sympatické, že dnes sa stali medzi stranami (aspoň na papieri) už viac-menej štandardom.
Sú v programoch aj odvážnejšie reformy?
Miestami sú programy poprášené odvážnejšími nápadmi a reformami. Nie sú to však už reformy, aké si pamätáme z minulosti.
Z tohto pohľadu vidíme nasledovné:
- estónska daň (PS/Spolu, MKO-MKS), ktorá by znamenala oslobodenie reinvestovaného zisku od dane z príjmov. Zdaňoval by sa len zisk určený na výplatu majiteľom firiem;
- pracovné vouchre pre sezónnych pracovníkov (Za ľudí), teda jednorazové vybavenie zamestnávateľskej agendy;
- živnostenské licencie (KDH, OĽaNO) – ide o daňovo-odvodové paušály pre živnostníkov;
- odvodový bonus – aj keď ide o opatrenie, ktoré sa týka viac verejných financií.
Čo chýba, sú odvážnejšie návrhy na liberalizáciu niektorých sektorov a privatizáciu podnikov, kde nie je dôvod na účasť štátu. Napríklad, poštový trh, energetický trh a pod.
V porovnaní s voľbami v roku 2016 sa programy posunuli viac do stredu. Mnohé opatrenia, ktoré boli v minulosti považované za populizmus, sa stali novým štandardom a nevidno snahu strán ísť do politicky nákladných bojov za ich zrušenie.
Spomínali ste pracovné vouchre, ako vyzerá pohľad na volebné programy v oblasti pracovného práva?
Viaceré strany sa vo svojich programoch venujú problému nezamestnanosti, čo je adekvátne tomu, že stále máme okresy s viac ako 10 % mierou nezamestnanosti. Avšak riešenia sa častokrát opierajú o riadené znižovanie nezamestnanosti formou dotácií, podpôr, povinného zamestnávania a podobne.
Strany sú veľmi opatrné v navrhovaní zníženia mzdových
nákladov zamestnávateľov a deregulácii zamestnávania, ktoré je kľúčové
v tvorbe pracovných miest v regiónoch s nízkou kúpnou silou.
Návrhy na pružnejší zákonník práce musí človek urputne hľadať, väčšina zmien sa orientuje na zamestnanca, ktorému chcú strany dať viac možností obyčajne na úkor zamestnávateľa. To sa dá pochopiť, keď je na trhu 50 000 neobsadených miest, ale keď príde kríza, bude nepružný zákonník práce bolieť.
V pracovnom práve nás čakajú skôr antibyrokratické balíčky, no žiadna veľká reforma. Naopak, v programoch niektorých strán sú dokonca návrhy, ktoré zamestnávanie sťažia, napríklad PS/Spolu chce pridať nové povinnosti ako povinné zverejňovanie platových rozdielov (firmy 50+ zamestnancov), predkladanie rodových auditov pri verejných zákazkách, či reportovanie „spravodlivých“ miezd u podnikateľov participujúcich na štátnej pomoci.
Čo by ste volebným programom v oblasti podnikateľského prostredia vytkli?
Vo viacerých programoch je slušná dávka balastu, prázdnych deklarácií o inováciách či rodinných a malých podnikoch. Pojmy ako priemysel 4.0, biohospodárstvo, blockchain, smart grids a smart cities sa motajú v programoch ako bludné kamene.
To by až tak nevadilo. Horšie, že v programoch opakovane nachádzame naskočenie na súčasný populárny trend „poďme zdaniť Google, bude nám dobre“ alebo „nazeranie na banky a energetické monopoly ako na nesmrteľného oslíka otras sa“.
V čom je tento súčasný populárny trend škodlivý?
Politici sa chytili tézy, že veľké firmy majú veľa peňazí, a tak ich treba zdaniť. Nie je však jasné, akéže to monopolné zisky energetické podniky dosahujú, keďže ich účtovné závierky nič dramatické nenaznačujú. Nehovoriac o tom, že tieto podniky sú väčšinovo vo vlastníctve štátu, takže veľká časť ich ziskov tak-či tak končí v štátnom rozpočte. Ani bankám sa nedajú donekonečna pridávať nové dane.
Smutným trendom sa stáva aj digitálna daň, ktorú majú v programe viaceré strany (PS/Spolu, SME RODINA, OĽaNO). Pri nej sú dva problémy. Prvý možno veľmi dobre demonštrovať na programe PS/Spolu. Strana navrhuje zdaniť sladené nápoje, aby sa ich pilo menej a zároveň zdaniť digitálne technológie – už nepíšu, či je cieľ rovnaký, aby sme ich tu mali menej. Druhým je praktická realizácia a dopady. Ak bude chcieť štát túto daň vyberať, bude to pomerne zložitý byrokratický mechanizmus. Treba sa zamyslieť, či bude Alibaba alebo Google riešiť akúsi daň na maličkom Slovensku, alebo nás jednoducho od niektorých služieb odstrihnú. Nikto z autorov týchto nápadov nehovorí o tom, ako sa vyhnúť blamáži, ktorá tieto pokusy sprevádzala v iných krajinách. Španieli by vedeli hovoriť. Stojí nám 100 mil. v štátnom rozpočte stojí za možné riziká a problémy?
Poďme sa ešte pozrieť na konkrétne strany. Čo by ste ešte vypichli v programoch týkajúcich sa podnikateľského prostredia?
Z 12 riadkov SNS stojí za zmienku, že strana plánuje zaviesť 15 % sadzbu dane pre všetkých podnikateľov. Ak by táto sadzba prešla, výpadok v štátnom rozpočte by boli stovky miliónov eur. S vysvetlením, kde ich vziať, sa už SNS neunúvala.
Most-Híd navrhuje menej byrokracie, stabilný daňový systém, zastavenie rastu regulácií, ale konkrétnejšie opatrenia sú antibyrokratické pravidlo 1-za-1 a regulácie na dobu určitú (sunset clause). Veľmi málo na stranu, ktorá kedysi mala v podnikateľskom prostredí väčšie ambície.
Za zmienku stojí ešte veta, ktorá hovorí o tom, že štát musí obmedziť svoje podnikateľské aktivity na nevyhnutné minimum. Z nej sa ťažko robia závery, ale ak ňou myslia to, čo ja, tak ide o krok správnym smerom.
V programe OĽaNO nájdeme vágnejšie prísľuby „odstrániť zbytočnú reguláciu“, aj konkrétnejšie opatrenia ako 1-za-1, audit výkazov a zjednotenie ich termínov, či špeciálny štatút pre rodinné podnikanie. Strana tiež plánuje zaviesť živnostenské licencie a zrušiť koncesionárske poplatky pre firmy. Flexibilnosť zamestnávania v zákonníku práce a zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce by si zaslúžili konkrétne opatrenia. Zároveň strana navrhuje digitálnu daň, daň pre energetické monopoly, trestanie „bezdôvodného neplatenia“ faktúr a povinnosť platiť faktúry podľa poradia, ktorá síce znie ľúbivo, ale v praxi je to sotva realizovateľné.
Od MKO - MKS sme pri hodnotení veľa nečakali, o to viac prekvapili – program sa v konkurencii nestratil. Pravidlo 1-za-1, zdobrovoľnenie gastrolístkov, jeden portál na vykazovanie, ale aj zrušenie niektorých daní (z poistenia, z dividend). A úplne nenápadne je medzi opatreniami schovaná „estónska daň“. V prípade minimálnej mzdy by strana zmenila parameter, ku ktorému sa bude 60 % vzťahovať, na mediánovú mzdu (dnes by tak stanovená mzda bola cca 540€).
Z programu SME RODINA sa dozvieme, že treba naštartovať kreatívny priemysel, alebo vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré bude ekologické, ale konkrétnych krokov je zúfalo málo. A tie, ktoré sú, skôr zarmútia. Napríklad daň z dividend pre finančné inštitúcie alebo daň pre energetické podniky.
Podnikateľov ešte zaujme Národný informačný účtovný systém (NÚIS) – akýsi centrálny cloud pre firmy. Tie, ktoré sa ho rozhodnú využívať, majú platiť nižšie dane a mať možnosť nechať si spracovať daňové priznanie štátom. Znie to lákavo len do momentu, než si otvoríte noviny a uvedomíte si, kto všetko by sa ľahko k vašim údajom vedel dostať.
Program strany Za ľudí pre podnikateľské prostredie má niekoľko desiatok bodov. Veľká časť je zameraná na zníženie byrokracie spojenej so zamestnávaním. Rovnaký priestor dostávajú drobné zlepšenia (zrušenie nejakého papiera, či úkonu), aj zásadné zmeny a zlepšenia. Medzi tie môžeme zaradiť pracovné vouchre pre sezónnych pracovníkov, zrušenie odvodov pri dohodách do 300 eur. V niektorých prípadoch sú opatrenia formulované príliš všeobecne (podporíme rodinné podnikanie, podnikanie v turizme – ako?). To platí aj pre niektoré záväzky v oblasti e-governmentu, ktorý chcú zlepšiť všetci, ale len málokto vie ako.
Strana sa v programe hlási k reforme zákonníka práce s cieľom odstránenia bariér v zamestnávaní a tvorby pracovných miest. V programe sú však špecifikované najmä opatrenia v prospech zamestnanca. Či nový zákonník práce uvítajú len súčasní zamestnanci, alebo aj dnes nezamestnaní, sa ešte uvidí. K nastaveniu určenia minimálnej mzdy sa program nevyjadruje.
V programe ťažko hľadáme opatrenia, ktoré by nás v podnikateľskom prostredí vyrušovali. Naopak, je tam mnoho dobrých bodov, ale chýba nám aspoň pár odvážnejších bodov a väčší presah do iných oblastí, ako je HR agenda.
Ak by ste pri každej strane chceli počuť jednu silnú časť ich programu pre podnikateľské prostredie, pri PS/Spolu je to jasné – IT služby. Väčšina ostatných strán sľubuje viac elektronizácie a menej papierovačiek, no ďalej sa nedostanú. V tomto prípade dostala digitalizácia verejnej správy celú vlastnú kapitolu s viac ako 30 konkrétnymi bodmi.
Zo zvyšku vytiahneme ešte odvážnu „estónsku daň“ (zdanenie zisku až po vyplatení), hoci opatrný nástup najskôr len v niektorých regiónoch môže byť problematický. Program sľubuje nezvyšovať celkové daňové zaťaženie, no nebudú to mať ľahké, pretože zároveň prichádza s celou plejádou špecifických daní (daň z ťažby dreva, daň z „nezdravých“ nápojov, digitálna daň). Pozitívne hodnotíme, že koalícia nesúhlasí so sektorovými daňami.
V oblasti regulácie práce v programe ťažko hľadáme dereguláciu, skôr naopak. Program cieli na zníženie počtu živnostníkov a ich transformáciu na zamestnancov. Tým, ktorí ostanú, navrhuje znížiť minimálne odvody živnostníkov. No zároveň navrhujú zvýšiť zdanenie živnostníkov s vyššími príjmami. Argumentom sú „neférovo“ nízke dane a odvody v porovnaní so zamestnancami. Chceme dúfať, že politici PS/Spolu si uvedomujú, že živnostník nesie podnikateľské riziko a viacero nevýhod oproti zamestnancom, ktoré nie sú vidieť v príjmoch.
V programe KDH nechýba mnohé z „povinnej jazdy“. Kresťanskí demokrati sa hlásia k menej častému vydávaniu zákonov, zníženiu frekvencie niektorých výkazov, auditu verejnej správy a podobne. Medzi odvážnejšie kúsky patrí zvýšenie hranice na povinnú registráciu k DPH (ktorá sa nezvyšovala už mnoho rokov), no len na 60 000 eur, či zavedenie živnostníckych licencií (t. j. jednorazové vysporiadanie daňovo-odvodových povinností). Záväzok nezavádzať nové dane sa takisto počíta.
Niekedy program trochu skĺzal ku nič nehovoriacim opatreniam ako „Zabezpečíme vytváranie synergií, networking a podporu prierezových iniciatív na lokálnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.“
SaS dlhodobo prezentuje podnikateľské prostredie ako svoju hlavnú prioritu a v programe je takmer všetko, čo sa dá v tomto smere vymyslieť – od drobných zmien rôznych lehôt a ohlasovacích povinností až po dátum spotreby regulácií, či zrušenie povinného členstva v niektorých komorách. Nechýba zrušenie väčšiny nekoncepčných daní, ktoré posledné vlády poprilepovali do slovenského daňového systému (bankový odvod, daň z poistenia, daň regulovaných subjektov). S pribúdajúcou tonážou papiera však akoby strana zabúdala, že volebný program nemá byť len jednoduchý „checklist“ izolovaných opatrení, na to slúžia antibyrokratické balíčky, ktoré pripravuje ministerstvo. Ako keby odvodový bonus vysával energiu skúsiť spraviť ďalšie veľké veci. Od lídra v podnikateľskom prostredí by sme očakávali trošku viac.
Program ako jeden z mála obsahuje zmeny v zákonníku práce, z ktorých môže vyplynúť viac pracovných miest (nižšie príplatky cez víkend, zníženie náhrad pri súdnych sporoch a zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaného, ponúka oslobodenie od odvodov na dva roky).
Aké výsledky ste vašou analýzou zistili? Môžete uviesť ku každej strane pár viet z toho, čo ste zistili a zoradiť ich od najlepšieho po najhorší program?
Vo svete slovenskej politiky, kde nikto nemá odvahu na veľké reformy, SaS konkurentov v podnikateľskom prostredí programovo prevalcovala väčším počtom pešiakov. Ale žiadne šokujúce reformy nečakajte. V našom hodnotení získala najvyššie skóre SaS preto, že má v programe skoro všetky pozitívne zmeny, ktoré majú dokopy všetci ostatní a ešte niečo navyše.
Vo svojom programe SaS jednoznačne demonštruje úlohu podnikateľa v spoločnosti, bez ohľadu na to, či malý, či veľký, domáci, alebo zahraničný, inovatívny, alebo vyrába káble.
Hodnotenie podnikateľského prostredia je zo všetkých oblastí asi najmenej ideologicky zaťažené. V princípe stačí len zrátať, koľko okov na rukách podnikateľov ostane.