Kandiduje ako nestraník na kandidátke SaS. V parlamente chce byť hlasom doteraz mlčiacej väčšiny nahnevaných podnikateľov, ktorí od vlády nedostali nijaké investičné stimuly ani eurofondy, len sa bezmocne prizerajú na postupné zhoršovanie podmienok pre podnikanie a nekonečnú byrokraciu.
S prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska, Jánom Oravcom, sme hovorili o tom:
- či sú antibyrokratické balíčky riešením problémov podnikateľského prostredia,
- prečo e-kasu pokladá za najnezmyselnejší a najzbabranejší zákon minulého roka,
- prečo sa na Slovensku byrokracii darí, aj keď sú všetci proti,
- aké je riešenie nízkych miezd a vysokých nákladov na prácu,
- prečo parlament prirovnáva k čínskej fabrike produkujúcej veľké množstvo nepodarkov,
- ako je možné zatočiť s byrokraciou na Slovensku, tak aby to pocítili nielen podnikatelia,
- ako skoncovať s tým, aby museli podnikatelia riešiť 508 regulácií ročne.
Ste už viac ako 17 rokov prezidentom ZPS, prečo ste sa rozhodli kandidovať vo voľbách?
Prestalo ma baviť hádzať hrach na stenu. Zažil som to už veľakrát. Ľudia, ktorí pred voľbami zanietene rozprávajú, ako treba zatočiť s bujnejúcou byrokraciou, zrazu po voľbách začnú hovoriť a najmä konať inak. Neexistuje žiadna vláda za posledných 20 rokov, ktorá by v programovom vyhlásení nemala, že bude zlepšovať podnikateľské prostredie, že bude zjednodušovať podmienky pre podnikanie a že bude obmedzovať byrokraciu. Často aj úprimná snaha niečo zmeniť je nakoniec vystriedaná krčením pliec so slovami: „Nedá sa.“ A byrokracia narastá.
Naozaj narastá? Ministerstvo hospodárstva predsa pripravilo niekoľko antibyrokratických balíčkov.
Máte pravdu, antibyrokratické balíčky sú jedným z mála svetlých momentov dosluhujúcej vlády. Majú však dva problémy. Kým ministerstvo hospodárstva pripravilo 94 opatrení v rámci troch antibyrokratických balíčkov, tak stihol parlament a jednotlivé ministerstvá schváliť 1675 nových alebo novelizovaných regulácií. Väčšina z nich je skôr negatívna, v lepšom prípade neutrálna.
Zároveň 94 opatrení z antibyrokratických balíčkov neznamená 94 zlepšení, niektoré totiž majú príliš veľkorysé termíny a ešte neboli zrealizované, iné sú naformulované vágne a hovoria, že nejaký problém treba zanalyzovať a navrhnúť riešenia. Zvyšok sú už konkrétne opatrenia, pri ktorých podnikatelia cítia zlepšenie. Ide však o zásadný nepomer asi 60 zlepšení voči 1675 zmenám. To je dôvod prečo napriek antibyrokratickým balíčkom podnikatelia nevnímajú posun k lepšiemu.
Takže končiaca vláda podnikateľov veľmi nepotešila.
Nejde len o problém tejto vlády. Prostredie, v ktorom musia podnikatelia fungovať sa komplikuje postupne od roku 1990. Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak poviem, že od kapitalizmu sme sa začali vracať späť k socializmu. Veľmi dobre to vidno na niekoľkých číslach. Kým na začiatku 90-ych rokov pracovalo vo verejnej správe 57 000 ľudí, v minulom roku to už bolo 216 000 ľudí (takmer 4-násobný nárast). Títo úradníci vymýšľajú (nielen) podnikateľom nové komplikované pravidlá, v ktorých sa nevedia vyznať niekedy ani ich autori. Opäť použijem pár čísel - počet strán najdôležitejších zákonov regulujúcich podnikanie bol 653 v roku 1989, ale v roku 2019 to už bolo 2 130 (takmer 4 násobný nárast) a neustále sa ďalej zvyšuje.
Vo svojich vyjadreniach často používate prirovnania, že podnikateľ je dojná krava a neslobodný otrok alebo ohrozený druh. No bežný človek vidí skôr drahé autá, dovolenky a minimálne mzdy. Ako to ide dokopy?
V prvom rade sa musíme zhodnúť v tom, kto je podnikateľ. Na Slovensku máme asi 400 tisíc živnostníkov a 220 tisíc eseročiek. Niektorí podnikatelia majú viacero firiem, ale hovoríme o niekoľkostotistíc ľuďoch. Na jednej strane sú to remeselníci, majitelia pekární, kaviarní, či reštaurácií. Často vo svojich prevádzkach trávia víkendy a sviatky a odmenou im je akurát nejaká nová daň či regulácia. Potom sú to majitelia firiem, ktorým sa podarilo uspieť, často vo svetovej konkurencii, no to čo vidia ľudia, je tých pár úspešných, no nevidia tie pomyselné cintoríny firiem, ktoré skrachovali.
Problém je, že ak poviete slovo podnikateľ, väčšina ľudí si predstaví skôr mediálny obraz tohto slova – teda kočnerovcov, dobu kešu, vily v Cannes či podvody na DPH. To však nie je skutočné podnikanie.
Ľudia si často neuvedomujú, že zamestnanci a zamestnávatelia sú na jednej lodi. Jedni bez druhých nevedia existovať. Ak sa bude dariť firmám, bude sa dariť aj ich zamestnancom. Ak má niekto pocit, že ho zdiera jeho zamestnávateľ (nepochybne sú aj takí), tak niet lepšieho receptu ako jednoduché a férové podnikateľské prostredie, ktoré zabezpečí ľahšiu tvorbu pracovných miest a umožní dať takému zamestnávateľovi košom. Či už preto, že sa nájdu iní-lepší alebo preto, že človek nemá problém vziať osud do vlastných rúk a rozbehnúť svoje podnikanie.
Čo tie prirovnania k dojnej krave a otrokovi?
Od pôvodnej ambície ekonomiky voľného trhu sme sa prepracovali doslova k povoľovacej ekonomike. Podnikateľ je v podstate otrokom, ktorý môže robiť len to, čo mu dovolí štát a úradníci O filozofii dojnej kravy hovorím preto, že naši politici si osvojili politiku žmýkania. Kravu netreba hneď zabíjať, stačí ju dobre dojiť. Tak je z nej väčší úžitok.
Žiaľ, filozofia dojnej kravy a politika zotročovania doslova vyháňajú slovenských podnikateľov. Až zabuchne dvere posledný, bude neskoro.
Časť verejnosti však vidí viac ako otroka a dojnú kravu daňového podvodníka a zdierača, ktorého treba kontrolovať a nariadiť mu zvyšovať zamestnancom mzdy.
To je to o čom som hovoril. Ak zamestnanec bude môcť svojmu zamestnávateľovi povedať idem pracovať inam, lebo mi dajú lepšie podmienky, je to najlepší recept na tých nepoctivých. No tak ako nemôžeme pravidlá nastavovať podľa toho, že niektorí zamestnanci v práci kradnú alebo sa flákajú, tak nemôžeme automaticky predpokladať, že každý podnikateľ je podvodník a podľa toho nastavovať pravidlá.
Predstavte si, že štát prikáže všetkým občanom, aby si kúpili webkamery, nainštalovali si ich do svojich domácností a aby zabezpečili ich pripojenie na centrálny systém polície, pretože hrozí, že v ich domácnostiach sa stane trestný čin. A tomu treba predísť tým, že nás všetkých bude preventívne a neustále sledovať.
Štát ešte zatiaľ občanov takto nehorázne nekontroluje, ale podnikateľov už áno! Minulý rok zákonom prikázal všetkým, ktorí používajú elektronické pokladnice, aby ich povinne a za vlastné peniaze pripojili on-line na informačný systém finančnej správy.
Navyše, Ministerstvo financií úplne mizerne spočítalo náklady na túto zmenu. Podnikatelia museli v skutočnosti zaplatiť o vyše 35 mil. viac. E-kasu pokladám za najnezmyselnejší a najzbabranejší zákon minulého roka.
Prečo najnezmyselnejší? Nie je takáto plošná kontrola potrebná, ak chceme znížiť daňové úniky?
Keď ministerstvo financií prišlo v roku 2018 s nápadom na zavedenie eKasy, upozorňovali sme na riziká. Realita je ešte horšia. Zbabraná implementácia, novely na poslednú chvíľu, chaos a násobne vyššie náklady. Poviete si, fajn, ale aspoň sa vyberie viac daní. Viete aká je realita? Pôvodný odhad hovoril o výnosoch zo zavedenia e-kasy v roku 2019 vo výške 72,3 mil. eur a 117,9 mil. eur v roku 2020.
Pred pár dňami ministerstvo financií skonštatovalo nasledovné, že eKasa je za rok 2019 bez vplyvu. Porovnanie medziročných rastov tržieb pred a po zavedení eKasy nepotvrdilo pozitívny vplyv na vývoj tržieb a DPH. Laicky povedané, firmy vyhodili desiatky miliónov eur a prínos do štátneho rozpočtu v roku 2019 je nula..
Ktoré problémy trápia podnikateľov najviac?
Viaceré prieskumy, na ktorých sme spolupracovali, sa zhodujú v kľúčových problémoch. Je to vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, vymožiteľnosť práva a narastajúce množstvo predpisov, v ktorých sa nedá vyznať. Obzvlášť zarážajúce je číslo podnikateľov, ktorí hovoria, že v ich odvetví je nemožné podnikať bez toho, aby nikdy neporušili žiaden zákon.
Kým pred rokom to hovoril každý tretí podnikateľ, v nedávnom prieskume toto číslo narástlo z 30 % na 35 %. Za jediný rok. Ak sa spýtame na dôvody, odpoveďou sú časté zmeny zákonov, ich nejednoznačnosť a to, že je zložité zistiť, ktoré predpisy sa podnikateľa týkajú.
Asi každý si vie predstaviť, čo znamenajú vysoké dane či nefungujúce súdy. Čo regulačná záťaž, nejde len o také sťažovanie sa podnikateľov už zo zotrvačnosti?
Portál Podnikajte.sk spolu s podnikateľskými združeniami každoročne zostavuje štatistiku noviel kľúčových zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikanie. Z nej vyplýva, že len zmenami týchto top predpisov sa musia podnikatelia zaoberať v priemere každých 11 dní.
Nie každá zmena sa predsa týka každej firmy?
To je pravda, ale celkový počet zmien predpisov ovplyvňujúcich podnikanie je v posledných rokoch okolo 400 za rok, v minulom roku dokonca 508. Bez toho, aby ste sa nimi zaoberali nemôžte vedieť, či sa vás niektorý z nich netýka a nehrozia vám pokuty. Zvlášť, ak úradníci vymýšľajú často absurdné predpisy. Dobrým príkladom je povinnosť, ktorá podnikateľom prikazuje registrovať sa na ministerstve, ak si vytlačia letáky.
Vyriešil by tento problém nižší počet zmien?
Nejde len o počet. Slovenský parlament možno prirovnať k čínskej fabrike, ktorá chrlí obrovské množstvo nepodarkov. Ďalším rozmerom legislatívnej cunami, ktorá sa valí na podnikateľov, je kvalita prijímanej legislatívy. Sfušované texty zákonov spôsobujú množstvo praktických problémov. Nehovoriac o finančných dopadoch. S vyčíslením nákladov sa predkladatelia v minulom roku unúvali v menej ako 30 % ich legislatívnych návrhov. Je dôležité dodať, že finančné dopady nie sú zanedbateľné.
O akých sumách hovoríme?
Nové pravidlá ochrany osobných údajov 42 mil. €, e-Kasa 41 mil., resp. 76 mil., podľa toho či pozeráme na odhad ministerstva financií, alebo na reálne výdavky firiem. Regulačné náklady sú novou skrytou daňou.
Podnikatelia sa často sťažujú aj na termíny zmien. Viaceré strany sľubujú zmeny len k 1.1., prípadne 2-krát ročne k 1.1. a 1.7. Aký je váš názor?
Ide o jedno z opatrení, ktoré malo dávno fungovať v praxi. Vezmite si len aktuálne zmeny. Bez toho, aby sme hodnotili potrebnosť/nepotrebnosť týchto predpisov. Naozaj bolo potrebné začať uvádzať pôvod mäsa od 14.12.2019? Nedalo sa počkať do 1.1.? Bolo potrebné, aby zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti začal platiť od 28.02.2021? Je nevyhnutné, aby kľúčové zmeny v obchodnom zákonníku v tomto roku boli účinné od 1.10.2020? Aby autoškoly mali nové pravidlá od 23.5.2020? Takto by som mohol pokračovať.
Podnikatelia majú tráviť čas najmä hľadaním nových zákaziek, vymýšľaním inovácií a nie sledovaním toho, akú zmenu si vymyslí niektorý poslanec či úradník.
Za každou z týchto zmien je však väčšinou dobrý úmysel a ich autori si možno povedia, že ich treba zaviesť čím skôr?
Úmysel je jedna vec, praktické dopady, s ktorými sa musia firmy vysporiadať, druhá. Stačí si pozrieť finalistov ankety Byrokratický nezmysel roka. Pri niektorých pravidlách zostáva rozum stáť.
Mnohé z týchto zmien však bežní ľudia oceňujú. Vidia skôr zvýšené príplatky, vyššiu minimálnu mzdu, a to, že vedia z akej krajiny je mäso?
Poďme poporiadku. Nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov z kategórie malých a stredných firiem vypočítalo Centrum lepšej regulácie len v roku 2020 na 101 750 614,75 €. Problém minimálnej mzdy sa však často zužuje iba na tie najnižšie príjmy. Má však aj iné rozmery. Minimálna mzda má tzv. stupne náročnosti práce. Pre hlavného účtovníka či obchodného zástupcu je minimálna mzda v súčasnosti okolo 1000 eur. Málokto si uvedomuje, že cena práce pri minimálnej mzde môže dosiahnuť až 1 568,32 €. Stále hovoríme o minime.
Zamestnávatelia majú preto nielen pri minimálnej mzde oprávnený pocit, že ich ľudia stoja príliš veľa peňazí. Zároveň majú zamestnanci rovnako oprávnený pocit, že zarábajú málo. Riešenie nie je v zvyšovaní minimálnej mzdy, ale v tom, že sa musí uskromniť štát.
Pokiaľ ide o zvyšovanie príplatkov, na prvé počutie ide o veľmi ľúbivú tému. Až kým si ju nerozmeníme na drobné. Ak napríklad pripadne sviatok na nedeľu, tak sa príplatky spočítavajú. Rovnako tak nočná. Takýto deň bol napríklad 17. novembra 2019 alebo bude 5.7.2020. Človek s hrubou mzdou 5 € na hodinu zrazu stojí zamestnávateľa viac ako 20 € za hodinu. Nejde o to, že by podnikatelia svojim zamestnancom nedopriali vyššie mzdy, ale takýto rast nezohľadňuje ekonomickú realitu. A podnikatelia na to reagujú, skracujú otváracie hodiny alebo upravujú zmeny. Niektoré kaviarne, či reštaurácie sú vo vybraných dňoch zatvorené, namiesto čerstvého pečiva si zákazníci v obchodoch môžu kúpiť iba dopekané výrobky z mrazených polotovarov.
Na tieto dopady sa vláda podnikateľov nepýta? Ste prezidentom najstaršej podnikateľskej organizácie, zákony sa nepripomienkujú pred ich prijatím?
Pripomienkové konanie je často formálny proces, ktorý berú predkladatelia ako povinnú jazdu, ktorú musia absolvovať. Mnohé z pripomienok neberú vážne. Pred pár rokmi som si robil štatistiku nami uplatnených pripomienok a výsledok je veľavravný: z dvoch desiatok pre nás najdôležitejších zákonov, ktoré v roku 2016 predložila vláda, akceptovala naše pripomienky v prípade dvoch! Pri niekoľkých ďalších boli naše pripomienky akceptované čiastočne, ale pri väčšine zákonov zostali úplne neakceptované.
Druhým problémom sú poslanecké návrhy. Vážne zmeny akými boli napríklad zrušenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody, zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na zdravotné odvody, zvyšovanie príplatkov za prácu, zavedenie rekreačných poukazov, trináste platy, boli výsledkom poslaneckých návrhov bez akéhokoľvek vyčíslenia dopadov či pripomienkového konania. V niektorých prípadoch to dokonca vyzerá na preteky poslancov s časom. Viaceré z týchto zmien boli schválené 35, 32, či do konca 10 dní pred ich účinnosťou.
Znie to dosť depresívne, ako z toho von? Akú sú vaše riešenia?
Dnes všetci chcú znižovať byrokraciu a zjednodušovať podmienky pre podnikanie, avšak len chcenie či ochota nestačia. Veľmi dôležitý je konkrétny plán. Do volieb idem s jednou hlavnou prioritou: citeľne a po prvý raz po roku 1989 dosiahnuť zásadné obmedzenie byrokracie, počtu zákonov a následne šikany úradov vo vzťahu k občanom a podnikateľom. A mám konkrétny plán ako to dosiahnuť.
Ak má vláda začať od marca robiť kvalitatívne inú politiku, ktorá povedie k citeľnému obmedzeniu byrokracie, musí urobiť 3 kroky.
- Okamžite zrušiť množstvo nezmyslov, ktoré občanom dnes zbytočne otravujú život, nielen podnikateľom, ale aj lekárom, učiteľom, vedcom, či dokonca samotným úradníkom.
- Okamžite odstrániť najväčšie nedostatky pri schvaľovaní legislatívy, napríklad generovanie nepodarkov poslaneckými návrhmi zákonov zaplátať zavedením povinného pripomienkového konania pre verejnosť a prebujnelú reguláciu ministerstiev zovrieť do kazajky automatického mechanizmu, ktorý ich zaviaže k rušeniu väčšieho počtu regulácií než bude počet regulácií, ktoré budú zavádzané.
- Začať pripravovať celý systém riadenia pre tzv. lepšiu reguláciu, ktorý zásadne zvýši ochranu občanov a podnikateľov pred nedomyslenými legislatívnymi nepodarkami a sprísni požiadavky na predkladateľov zákonov.
Ale zrejme nestačí opraviť len podnikateľské prostredie. Čo sú najdôležitejšie témy, na ktoré by sa nová vláda mala sústrediť?
Podľa mňa je to nastolenie elementárnej spravodlivosti pre všetkých občanov, ale v neposlednom rade aj pre podnikateľov, obmedzovanie korupcie a nahradenie hlúpej hospodárskej politiky rozumnou.
Pokiaľ ide o spravodlivosť, istá očista v oblasti súdnictva sa zrejme už začala, potrebujeme však aby sme sa čo najskôr dopracovali do stavu, keď nebude možné kupovať si či inak ovplyvňovať rozhodnutie súdov a tie budú rozhodovať nestranne.
Korupcia tiež nezmizne sama, potrebujeme nielen lepšie ako doteraz postihovať korupčné správanie, ale najmä zužovať priestor pre korupciu. V tomto zmysle je najúčinnejším protikorupčným programom radikálna debyrokratizácia, odstránenie pečiatok, povolení, subjektívnych rozhodnutí úradníkov. Prestať kradnúť však nestačí. Rovnako ako nestačí len vymeniť starých politikov za nových. To je základ.
My však potrebujeme urobiť ešte tretiu vec, ktorú som
spomínal, zásadne zvýšiť kvalitu politického rozhodovania v tejto krajine.
Ak by naši podnikatelia rozhodovali ako dnes u nás politici, ich firmy by
už dávno skrachovali. Aj politické rozhodnutia treba robiť na základe znalosti
faktov (poz. redakcie evidence based policy making), štúdií vplyvov, rešpektovania ich
výsledkov a konzultácií s dotknutými subjektami. Len tak môže Slovensko robiť
rozumnú/inteligentnú politiku a to je jediná šanca ako sa stať modernou
krajinou. A
to už sa potom dá rozvádzať detailnejšie, teda čo je rozumné robiť v školstve,
v zdravotníctve atď. Ale to by už boli témy na iný rozhovor.
Na začiatku ste hovorili, že dobré nápady boli v každom programovom vyhlásení vlády, prečo majú ľudia veriť, že to vo vašom prípade bude iné a na svoje sľuby nezabudnete?
Podnikateľskému prostrediu sa venujem väčšinu mojej profesionálnej kariéry a sú za mnou výsledky. Pred dvadsiatimi rokmi som z pozície šéfa stratégie na Ministerstve hospodárstva rozbiehal prvé zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia v SR a prispel som k vstupu SR do OECD a EÚ. Od roku 2003 ako prezident Združenia podnikateľov Slovenska obhajujem záujmy slovenských podnikateľov a firiem doma aj v zahraničí. Nepatrím k rýchlokvaseným odborníkom, ktorí pred voľbami prichádzajú s riešeniami. A verejnosť môže rovnako vidieť konzistentnosť v tom, čo dlhé roky hovorím.
Som presvedčený, že úlohou politikov je vytvárať priaznivé podmienky pre tých, ktorí zamestnávajú a vytvárajú hodnoty. Nemajú sa hrať na Jánošíkov, ktorí prerozdeľujú to, čo vytvorili iní.
Preto je dôležité, aby hlas mlčiacej väčšiny slovenských podnikateľov bolo počuť aj v slovenskom parlamente a vláde.
