Čo je nelegálne zamestnávanie a ako sa jeho definícia menila od roku 2018? Koľko peňazí stálo podnikateľov obdobie, počas ktorého platili neférové pravidlá.
Nelegálne zamestnávanie upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). V tomto článku sa dozviete to, ako bola v tomto predpise definovaná nelegálna práca v nedávnej minulosti a čo sa rozumie nelegálnou prácou v súčasnosti. Dozviete sa to, za aké nespravodlivé ustanovenie boli podnikatelia v súvislosti s nelegálnym zamestnávaním v minulosti pokutovaní, aj keď v skutočnosti nelegálne nikoho nezamestnávali. Nakoniec sa toto nespravodlivé ustanovenie zmiernilo, ale podnikateľom sa podľa neho zaplatené pokuty už samozrejme nevrátili. V článku nájdete informáciu aj o tom, koľkým podnikateľom za neskôr upravené nespravodlivé ustanovenie úrady uložili pokuty a aká veľká bola ich celková suma.
Nelegálne zamestnávanie do konca roka 2017
Do 31.12.2017 nelegálne zamestnávanie bolo zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá využívala závislú prácu:
- fyzickej osoby a nemala s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah (pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru),
- fyzickej osoby, s ktorou mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ale neprihlásila ju do Sociálnej poisťovne v ustanovenej lehote (pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnanca),
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňal podmienky na zamestnávanie príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu,
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiaval na území Slovenskej republiky nelegálne (napríklad nemal povolenie na pobyt, nebol žiadateľom o azyl).
Opodstatnené príčiny nelegálneho zamestnávania
V praxi je možné sa najčastejšie stretnúť s nelegálnym zamestnávaním podľa prvých dvoch vyššie uvedených bodov zakladajúcich nelegálne zamestnávanie. V prvom prípade ide o nelegálne zamestnávanie z dôvodu, že zamestnávateľ so zamestnancom, ktorý pre neho pracuje, neuzatvoril žiadnu pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Toto je typické „zamestnávanie na čierno“, ktoré je neakceptovateľné a je opodstatnené a spravodlivé ho potrestať sankciou. Dôvody pre, ktoré to niektorí nezodpovední podnikatelia robia, sú rôzne. Najčastejšie je ich hlavným dôvodom pravdepodobne to, aby mohli zamestnancom celú mzdu vyplácať v hotovosti „na ruku“, neplatiť za nich žiadne dane a odvody, a neplniť si v súvislosti s nimi ostatné, častokrát nákladné povinnosti zamestnávateľa.
Nespravodlivé príčiny nelegálneho zamestnávania do konca roka 2017
Druhý častý dôvod, kvôli ktorému dochádza k nelegálnemu zamestnávaniu, súvisí s prihlasovaním zamestnancov do Sociálnej poisťovne (presnejšie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne). Pri plnení si tejto povinnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) nedáva zamestnávateľovi žiadny čas navyše. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný každého zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, avšak najneskôr pred začatím výkonu práce. Znamená to, že ak napríklad 25. septembra 2018 zamestnávateľ uzatvorí pracovnú zmluvu so zamestnancom, ktorý nastúpi do práce až 01. októbra 2018 o šiestej hodine ráno, musí ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne najneskôr v tento deň o 05:59:59. Ak by to bolo čo i len o minútu neskôr, ide o nelegálne zamestnávanie.
Predchádzajúca situácia je z hľadiska splnenia si povinnosti prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pomerne ľahko zvládnuteľná, lebo podnikateľ má na ňu dostatok času – zmluva sa uzatvára takmer týždeň pred nástupom do práce. V praxi však častokrát dochádza k vzniku situácií, keď uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo dohody a nástup do práce nastávajú v ten istý deň alebo v priebehu malého počtu nasledujúcich dní.
Menší podnikatelia častokrát zverujú mzdovú agendu externým účtovníkom. A práve tu môžu nastávať problémy. Kým sa externý účtovník dozvie o tom, že má svojmu klientovi (zamestnávateľovi) prihlásiť do Sociálnej poisťovne zamestnanca, môže uplynúť veľa času. Nemusí byť v práci, nemusí byť pri počítači, nemusí mať od zamestnávateľa k dispozícii potrebné údaje o zamestnancovi, môže byť odcestovaný, mať zdravotné problémy a podobne. Zamestnávateľ má so zamestnancom riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah, takže ten u neho nepracuje „na čierno“ v pravom slova zmysle. Len bude do Sociálnej poisťovne prihlásený spätne o niekoľko dní neskôr.
Neskoré oznámenie zamestnávania bolo trestané rovnako ako práca bez zmluvy.
Samotné prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne možno považovať skôr za administratívny úkon súvisiaci so zamestnaním zamestnanca. Pracovnoprávny vzťah ním nevzniká, len sa oznamuje jednej inštitúcii. Pre porovnanie, napríklad do zdravotnej poisťovne postačuje zamestnanca prihlásiť do ôsmich pracovných dní od začatia výkonu práce. Pokutovať podnikateľov sa neskoršie splnenie si administratívnej povinnosti voči Sociálnej poisťovni (tak isto ako tých, čo zamestnávajú skutočne „na čierno“ bez pracovnej zmluvy alebo dohody) preto nie je celkom spravodlivé. K nespravodlivým príčinám nelegálneho zamestnávania ste sa mohli vyjadriť aj v anekte Byrokratický nezmysel roka 2018.
Nelegálne zamestnávanie od roku 2018
Pozrime sa teraz na definíciu nelegálneho zamestnávania účinnú od začiatku roka 2018.
Od 01.01.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá využíva závislú prácu:
- fyzickej osoby a nemá s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah (pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru),
- fyzickej osoby, s ktorou má uzatvorený pracovnoprávny vzťah, ale neprihlásila ju do Sociálnej poisťovne do siedmich dní od uplynutia ustanovenej lehoty (pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnanca), najneskôr však do začatia kontroly nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne,
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky na zamestnávanie príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu,
- štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky nelegálne (napríklad nemá povolenie na pobyt, nie je žiadateľom o azyl).
Čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie a aké zmeny nastali v roku 2018 sa tiež dočítate v článku Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca od roku 2018.
Čo sa zmenilo v definícii nelegálneho zamestnávania od roku 2018
Ako je možné si všimnúť, v porovnaní s definíciou nelegálneho zamestnávania účinnej do konca roka 2017 sa v definícii nelegálneho zamestnávania účinnej od začiatku roka 2018 zmenil druhý bod. Ten sa týka práve vzniku nelegálneho zamestnávania z dôvodu neskoršieho prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V súčasnosti teda platí, že ak máte so zamestnancom uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu a prihlásite ho do Sociálnej poisťovne v priebehu siedmich dní od jeho nástupu do práce, tak sa nelegálneho zamestnávania už nedopúšťate. Aj keď sa to zdá byť celkom benevolentné, má to však ešte jednu dôležitú podmienku. V priebehu plynutia tejto sedemdňovej lehoty, v ktorej ste už mali mať zamestnanca prihláseného v Sociálnej poisťovni, sa u vás nesmie začať kontrola nelegálneho zamestnávania. V opačnom prípade sa už nelegálneho zamestnávania dopúšťate.
V súčasnosti je už legislatíva voči zamestnávateľom benevolentnejšia, ale nie dokonalá.
Rozhodujúce je teda to, či v rámci plynutia 7-dňovej lehoty po uplynutí termínu skôr prihlásite zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo vám skôr príde kontrola. Napríklad ste zamestnanca mali prihlásiť do Sociálnej poisťovne najneskôr 01.10.2018 do 06:00. Ak ho do Sociálnej poisťovne prihlásite najneskôr 08.10.2018 do 06:00, nelegálneho zamestnávania sa nedopúšťate a žiadnu pokutu nedostanete. To platí len vtedy, ak sa u vás v tomto čase nezačne kontrola nelegálneho zamestnávania. Ak by vám ale v tomto čase (medzi 01.10.2018 a 08.10.2018) prišiel na kontrolu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce, ide o nelegálne zamestnávanie a pokuta vás neminie.
Pozor na pokutu zo Sociálnej poisťovne pri neskoršom prihlásení zamestnanca
Mohlo by sa zdať, že zamestnávatelia majú v súčasnosti až sedem dní na prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne od vtedy, ako začal pracovať. Nie je to však pravda. Upravila sa len lehota, kedy kontrolné orgány ešte nepovažujú neskoré prihlásenie zamestnanca za nelegálne zamestnávanie (za predpokladu, že v rámci nej nezačnú kontrolu). Lehota na prihlásenie zamestnanca podľa zákona o Sociálnom poistení zostala nezmenená. Zamestnávateľ aj naďalej musí v súlade § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce. Ak si túto povinnosť v tejto lehote nesplníte, nemusí ísť síce o nelegálne zamestnávanie, ale Sociálna poisťovňa je vám už oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Ako dlho trvalo, kým sa zmiernilo nespravodlivé ustanovenie o nelegálnom zamestnávaní?
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nadobudol účinnosť od 1. apríla 2005. Už vtedy považoval za jeden z dôvodov to, že zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne (bez ohľadu na to, či a kedy sa začala prípadná kontrola nelegálneho zamestnávania).
V rámci pripomienkového konania a opakovaného pripomienkového konania namietali, že to nie je dôvod na nelegálne zamestnávanie, aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. „Nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemožno považovať za nelegálnu prácu, ak zamestnávateľ založil so zamestnancom pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce“, argumentovalo v roku 2004 svoju námietku Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Nebola akceptovaná. V priebehu nasledujúcich rokov sa ustanovenie o tom, že nelegálnym zamestnávaním je aj neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, zásadne menilo.
S účinnosťou od 20.07.2011 do 31.10.2013 platilo, že neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne bolo nelegálnym zamestnávaním až dovtedy, kým sa kedykoľvek v budúcnosti nezačala kontrola nelegálneho zamestnávania.
S účinnosťou od 01.11.2013 do 31.12.2017 už ale nelegálnym zamestnávaním bolo neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne od prvej sekundy po uplynutí termínu, a to bez ohľadu na to, či a kedy sa začala prípadná kontrola nelegálneho zamestnávania.
Zmena k lepšiemu nastala až po vyše štyroch rokoch, ale aj tak nie je dôvod na radosť.
Pozitívna zmena nastala až od roku 2018. „Viac ako štyri roky teda trvalo, kým sa definícia nelegálneho zamestnávania z dôvodu neskorého prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne zmiernila. Naďalej je však nespravodlivá v tom, že sedemdňová lehota nedáva zamestnávateľovi žiadnu istotu, že sa nelegálneho zamestnávania kvôli administratívnym pochybeniam nedopustí,“ hovorí Ján Solík zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktoré v ankete Byrokratický nezmysel roka na tento problém poukazovalo.
Pokuty za nelegálne zamestnávanie
Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania môžu zamestnávateľovi uložiť pokutu inšpektoráty práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokuta za nelegálne zamestnávanie (za akýkoľvek zo štyroch dôvodov vzniku nelegálneho zamestnávania) je vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur. A ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, pokuta je najmenej 5 000 eur. Ak sa u zamestnávateľa zistí nelegálne zamestnávanie, podnikateľ sa najmenej 2 000-eurovej pokute v žiadnom prípade nevyhne . V predpisoch sa totižto uvádza, že príslušný orgán „uloží pokutu“ a nie „môže uložiť pokutu“ za nelegálne zamestnávanie.
Koľko pokút zaplatili zamestnávatelia za nespravodlivé ustanovenie?
Na nižšie uvedených grafoch sú znázornené údaje o počtoch pokút uložených inšpektorátmi práce za nelegálne zamestnávanie v období od 01.11.2013 do 30.09.2018 z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je neuzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom a druhým dôvodom je neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
Poznámka: Ide o celkový počet pokút za nelegálne zamestnávanie uložených inšpektorátmi práce v uvedených obdobiach. Preto je z dôvodu kratšieho sledovaného obdobia (zahŕňa len niekoľko mesiacov roku) počet pokút uložených v období od 01.11.2013 do 31.12.2013 a v období od 01.01.2018 do 30.09.2018 nižší.
Poznámka: Ide o priemerný mesačný počet pokút za nelegálne zamestnávanie uložených inšpektorátmi práce v uvedených obdobiach. Napríklad v období od 01.01.2018 do 30.09.2018 sa počítal podielom celkového počtu pokút za nelegálne zamestnávanie (757 a 465) a deviatimi mesiacmi sledovaného obdobia.
Je možné si všimnúť, že v období od 01.11.2013 do 31.12.2017 bolo pokút uložených za neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne omnoho viac ako za nezaloženie pracovnoprávneho vzťahu.
Štatistiky poukazujú na predchádzajúce neférové ustanovenie pre podnikateľov.
Vtedy ešte platilo nespravodlivé ustanovenie o ukladaní pokuty za nelegálne zamestnávanie kvôli neprihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne bez časového obmedzenia (už od prvej minúty omeškania). V období od 01.01.2018 do 30.09.2018, kedy bola už legislatíva miernejšia, je už tento pomer opačný. Podiel pokút za nelegálne zamestnávanie kvôli neskoršiemu prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne rapídne klesol (o viac ako 20 %). To je potvrdením toho, že podnikatelia v skutočnosti nezamestnávajú nelegálne a mávajú so zamestnancami riadne uzatvorené pracovnoprávne vzťahy, len si z praktických dôvodov nie vždy stihnú včas splniť administratívnu povinnosť v Sociálnej poisťovni.
Čo sa na základe aktualizovanej novely o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní mení od 1.3.2021 nájdete v článku Nelegálne zamestnávanie – zmeny od 1. 3. 2021.
