Aké zmeny pre živnostníkov a malé firmy chystajú politické strany po voľbách? Ako chcú riešiť neplatenie faktúr a čo bude s daňami a byrokraciou?
Podnikateľov dlhodobo trápi viacero problémov - množstvo povinností a byrokracie, neustále sa meniace zákony, či vysoké dane a odvody. Pozreli sme sa preto, aké riešenia ponúkajú v tejto oblasti preferenčne najsilnejšie strany. Niektoré strany majú prepracované programy s tisíckou riešení, iným stačilo pár základných bodov. „Za obzvlášť znepokojujúci považujem trend, že viaceré strany sa už ani „neobťažujú“ tvorbou a komunikáciou reálnych volebných programov,“ hovorí člen Združenia podnikateľov Slovenska, Róbert Spišák. Klesajúca je podľa neho tiež kvalita ekonomických programov už niekoľko volebných cyklov za sebou. „Často ide skôr o zbierku floskúl, bonmotov a marketingových hesiel, ako o skutočný program, vychádzajúci z poctivej analýzy východísk a následný návrh opatrení,“ dodáva.
Čo sa teda môže v podnikateľskom prostredí zmeniť po voľbách 2020?
Pozreli sme sa na to, aké plány majú strany v nasledujúcich oblastiach:
- Aké sú priority strán v oblasti podnikateľského prostredia?
- Ako chcú riešiť neuhrádzanie riadne vystavených faktúr?
- Ako plánujú zabezpečiť stabilitu podnikateľského prostredia, znížiť byrokraciu a zjednodušiť zamestnávanie?
- Čo čaká podnikateľov v oblasti daní a odvodov?
Nakoľko strany SMER-SD a ĽSNS vo svojich programoch neprezentujú plán pre podnikateľské prostredie a na naše otázky neodpovedali, do nášho rozboru ich nezahŕňame.
Priority strán v podnikateľskom prostredí
Väčšina kandidátov nemá len jednu nosnú prioritu týkajúcu sa podnikateľov. V prípade SaS má podnikateľské prostredie svoju vlastnú kapitolu obsahujúcu viac ako 100 zlepšení a zjednodušení. Zároveň je táto oblasť prierezovou a ďalšie opatrenia týkajúce sa podnikateľského prostredia majú svoje miesto aj v ostatných častiach programu. A keďže podobne podrobný majú celý program vo viacerých nezávislých hodnoteniach, SaS obstála ako strana s najprepracovanejším volebným programom. Vlajkovou loďou SaS je dlhodobo odvodový bonus, strana hovorí aj o opätovnom zavedení rovnej dane a zrušení desiatok regulácií.
Samostatnú kapitolu má svet podnikateľov aj v programe strany Za ľudí. Ich základnými piliermi sú zavedenie rovnej dane z príjmov právnickych osôb alebo pracovné „vouchre“ na zamestnanie sezónnych pracovníkov.
Na čele podnikateľského plánu koalície PS/Spolu stojí napríklad estónska daň, či právo na omyl a s podnikateľským prostredím súvisí aj najprepracovanejší program digitálizácie verejnej správy.
OĽaNO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA majú v oblasti podnikateľského prostredia viacero priorít. Najviac komunikovaným bodom je zabránenie neplateniu faktúr. Medzi hlavnými bodmi majú tiež zrušenie koncesionárskych poplatkov pre firmy, zákaz nepriamych noviel zákonov a poslaneckých návrhov bez verejnej diskusie, či zavedenie možnosti využiť jednotný daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov a malé podniky do ročného obratu 50 000 €.
SNS má oproti vyššie spomínaným stranám oblasť podnikania zhrnutú len veľmi stručne. Medzi jej základné piliere môžeme zaradiť znižovanie sadzieb daní – 15 % pre všetkých podnikateľov. Ďalej 10 % DPH na všetky pohostinské a stravovacie služby a na všetky potraviny.
V programe Sme rodina vidíme ako zaujímavý a istým spôsobom jedinečný spôsob uľahčenia podnikania pre živnostníkov a malých podnikateľov, a to zavedenie Národného účtovného informačného systému, ktorý bude pre živnostníkov a malých podnikateľov dostupný zadarmo, pričom jeho používaním získa daná účtovná jednotka možnosť vypracovania daňového priznania automaticky a zároveň získa nižšie dane.
V rozsiahlom, no nie až tak konkrétnom programe strany KDH dominujú v oblasti podnikania najmä rodinné témy - podpora rodinného podnikania, rodinného farmárstva, či zavedenie rodinných daní. Aké konkrétne opatrenia strana plánuje, už v programe čitateľ nenájde. KDH sa však otvorene hlási k záväzku nezvyšovať dane a zvýšiť hranicu na povinné platenie DPH.
Vo viacerých programoch nájdeme aj rovnaké alebo podobné opatrenia – umožniť nahradiť gastrolístky peniazmi, zmena zákonov k jednému dátumu, či jedna nová regulácia výmenou za zrušenie jednej alebo rovno dvoch starých.
Neplatenie faktúr je pre mnohé firmy existenčný problém. Ako mu zabrániť?
Na neplatičov si chce posvietiť viacero strán, no OĽaNO spravilo z riešenia tejto problematiky svoju prioritu. Dokonca ju zaradilo do svojej ankety, v ktorej hlasovalo viac ako 60 000 ľudí. K tejto otázke sa vyjadrilo 63 213 (do 25.02.2020), pričom až 89 % bolo za.
Bezdôvodné nezaplatenie faktúry by podľa OĽaNO malo byť trestné. Firmy, ktoré meškajú s platením viac ako 60 dní by boli povinné platiť faktúry v poradí, ako prišli (ako boli zaradené do účtovníctva). Cieľom je, aby firmy neuprednostňovali platby spriazneným firmám a neznevýhodňovali malých veriteľov. „V momente, keď firma zaradí faktúru do účtovníctva alebo do kontrolného výkazu DPH, uznala by záväzok a bola by povinná uhradiť ho. Ak by bola v omeškaní, bola by povinná platiť faktúry podľa poradia ako boli vystavené. Ak by tak neurobila, išlo by o svojvoľné nezaplatenie faktúry,“ vysvetlil Peter Kremský, odborník strany na ekonomiku. Zároveň priznal, že pri tvorbe programu šlo najmä o princíp a detaily je potrebné presne špecifikovať po konzultácii s právnikmi.
No práve chýbajúce detaily a praktická realizácia sú predmetom kritiky viacerých odborníkov. Jedným z nich je aj expertka na dane a účtovníctvo Jaroslava Lukačovičová, ktorá kandiduje za PS/Spolu. Navrhované riešenie hodnotí ako priveľký zásah do slobody podnikania. „V praxi sa často vyskytnú situácie, kedy podnikateľ potrebuje operatívne uprednostniť niektoré úhrady pred ostatnými, a to by mu takéto nastavenie legislatívy nedovoľovalo.“ Mohlo by sa stať, že budú uhradené napr. náklady za marketing a noviny, ale nezvýšilo by na stravné lístky pre zamestnancov. Problém vidí aj v tom, ako by sa tento systém kontroloval. „Riešením neplatičstva môže byť zrýchlené konanie vo veci vydania platobného rozkazu, jeho efektívne vymáhanie a rovnako vyúčtovanie úrokov z omeškania, ktoré sa tiež veľmi v praxi nevyužíva, hoci je naň nárok zo zákona. Akékoľvek finančné prostriedky, ktoré by musel podnikateľ uhradiť navyše by motivovali k tomu, aby splatnosť faktúry nebral na ľahkú váhu,“ dodáva Lukačovičová.
Strana Sloboda a Solidarita má vo svojom programe šesť riešení voči neplatičom. Jedným z nich je, že nezaplatenie riadne vystavenej faktúry viac ako 15 dní po splatnosti, bude za istých okolností posudzované rovnako ako trestný čin neplatenia miezd. SaS tiež hovorí, že ak si podnikateľ uvedie faktúru do kontrolného výkazu DPH, je možné ju považovať za exekučný titul.
Okrajovo sa tejto problematike venuje ešte KDH, ktorá navrhuje posilniť vplyv referencií zhotoviteľa zavedením čiernej listiny nekvalitných zhotoviteľov, ktorý poctivo neplatia subdodávateľov alebo zamestnancov. Sme rodina sa špecificky tejto téme nevenuje, pozornosť sústreďuje len na exekučnú amnestiu, resp. na exekúcie. V programoch ostatných strán sme konkrétne riešenia voči neplatičom faktúr nenašli.
Ako zabezpečiť, aby zmien zákonov nebolo viac ako víkendov v roku a zamestnávanie nebolo nočnou morou kvôli administratívnym povinnostiam?
Vo viacerých volebných programoch nachádzame zhodné body na riešenie byrokracie a nestálej legislatívy. Ide napr. o zmenu podnikateľských a zamestnávateľských zákonov len raz ročne, pričom väčšinou ide o dátum 1. januára. Taktiež navrhujú výmenu novej povinnosti za zrušenie starej. Podobne apelujú na zrušenie povinnosti posielať duplicitné dokumenty pravidelne na rôzne miesta. Viaceré strany chcú túto situáciu riešiť jedným miestom, kde by boli potrebné informácie zhromažďované a inštitúcie by si ich vymieňali medzi sebou. Opakuje sa tiež zákaz inštitúciám pýtať dokumenty, ktorými už samé disponujú. A mnohé ďalšie.
SaS v tejto oblasti navyše plánuje „pristrihnúť krídelká“ byrokracii zrušením desiatok povinností, napr. zrušenie oznamovania zamestnancov zaradených v 2. kategórii ÚVZ alebo zrušením povinnosti zamestnávateľa oznámiť voľné pracovné miesto ÚPSVaR. Zjednodušiť zamestnávanie chce zjednotením hraníc, pri ktorých zamestnávateľovi vznikajú konkrétne povinnosti či viacerými opatreniami týkajúcimi sa rušenia alebo zjednodušenia zamestnávania prvého zamestnanca. Taktiež by súčasné tri druhy dohôd o práci mimo pracovného pomeru SaS nahradila jednou.
PS/Spolu chce zaviesť službu Moje dáta, v ktorej človek nájde všetky informácie o jeho vzťahu k štátu a verejným inštitúciám, štát tak nebude vyžadovať potvrdenia, ktoré má k dispozícii. Znížiť sľubujú aj periodicitu a neskôr tiež počet dokumentov, ktoré je za zamestananca potrebné odosielať. PS/Spolu chce zaviesť ešte právo na omyl, aby podnikateľ nebol pokutovaný za porušenie legislatívy prvýkrát, pokutu by dostal až pri opakovanom porušení alebo neodstránení nedostatku. Vytvoriť PS/Spolu plánuje aj inštitút mikropodnikateľa, ktorý by mohol v obmedzenej časovej lehote alebo výške obratu možnosť podnikať v mikro rozmere a bol by výrazne menej zaťažený byrokratickými a regulačnými povinnosťami.
V prípade strany OĽaNO nachádzame zhodné opatrenia na odstránenie byrokracie s inými stranami. Plánujú zavedenie možnosti využiť jednotný daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov a malé podniky do ročného obratu 50 000 €, vďaka ktorému by mali možnosť vybaviť si všetky povinnosti voči štátu naraz. Sú za zákaz nepriamych noviel zákonov a poslaneckých návrhov bez verejnej diskusie. Zvýšiť pružnosť zamestnávania v Zákonníku práce navrhuje OĽaNO cez rozšírenie práv pre ľudí a firmy pri dohadovaní podmienok pracovno-právnych vzťahov. A znížiť by chceli aj daňové a odvodové zaťaženie práce.
Strana Za ľudí plánuje podobné opatrenia ako SaS a OĽANO napr. zrušenie povinnosti podnikateľa posielať úradom oznámenie o otváracích hodinách alebo zavedenie „všeobecne voľnej živnosti“, vďaka ktorej podnikateľ bude mať oprávnenie prevádzkovať všetky činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v remeselných a viazaných živnostiach. Unikátnym nápadom strany sú tzv. „pracovné vouchre“ na zamestnanie sezónnych pracovníkov, vďaka čomu by mala byť odbúraná byrokracia spojená s komunikáciou so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou a daňovým úradom.
Zamestnávanie navrhujú zmeniť zmodernizovaným Zákonníkom práce. Čo má strana na mysli pod moderným Zákonníkom práce sa už čitateľ programu nedozvie. Prijatie prvého zamestnania by zjednodušili vytvorením online miesta, kde by boli zamestnanci aj zamestnávatelia ľahšie prihlasovaní do všetkých potrebných inštitúcií. Malé a stredné podniky podporia napr. zrušením odvodov na všetky dohody mimo pracovného pomeru do 300 € mesačne.
KDH by chcelo realizovať výpočet miezd priamo na serveroch štátu s priamym prístupom k databázam so sociálnym zabezpečením. Vďaka tomu by neboli potrebné žiadne potvrdenia pre zamestnávateľa zo škôl, či Sociálnej poisťovne. Zamestnávanie chcú zjednodušiť v prípade dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študenta s cieľom znížiť odvodové zaťaženie, čím chcú podporiť zamestnanosť a vyšší čistý príjem zamestnancov. Zároveň chce KDH docieliť, aby zákony prijímané v Národnej rade SR boli posudzované z hľadiska dopadu na malé a stredné podniky a živnostníkov.
Aké majú plány v daňovej a odvodovej politike?
SaS okrem rovnej dane navrhuje ešte niekoľko praktických opatrení, ktoré ovplyvnia každodenný život podnikateľov. Vyberáme napr. zníženie základu dane o pokuty vyrubené v rámci podnikateľskej činnosti, obmedzenie zadržiavania vratiek DPH správcom dane namiesto 12 + 12 mesiacov na maximálne 4 mesiace, či povinnosť vykladať zákon správcom dane bez poplatku, pričom dnes je to 2 000 - 30 000 €. Systém DPH by SaS chcela zjednodušiť bez toho, aby stúpla daňová záťaž, a to tak, že zjednotia a znížia DPH na sadzbu, ktorá je rozpočtovo neutrálna.
Kandidáti za PS/Spolu by v oblasti daní a odvodov hovoria o zmene mixu. „Budeme presadzovať zníženie minimálnych odvodov SZČO s najnižšími príjmami spolu s obmedzením odvodovej optimalizácie SZČO s vyššími príjmami, ktorí zas na druhej strane v porovnaní so zamestnancami či ostatnými nízkopríjmovými SZČO platia neférovo nízke odvody,“ uvádza ďalší z bodov programu Jaroslava Lukačovičová. Strana chce tiež priniesť zníženie daňovo odvodového zaťaženia cez nový model minimálnej mzdy, či zaviesť estónsku daň - nulovú daň z príjmov v prípade reinvestovaného zisku späť do firmy.
Problém vidí PS/Spolu aj v obchádzaní daňových povinností a presúvaní finančných prostriedkov do daňových rajov. Aby sa tomu predchádzalo, chcú presadiť zavedenie novej digitálnej dane pre online gigantov, ktorí momentálne platia dane z príjmov na Slovensku v iných krajinách. Druhým opatrením má byť lepší výber existujúcich daní.
Poslanci strany Za ľudí navrhujú zlúčiť výber daní a odvodov pod Finančnú správu SR. Elektronickú komunikáciu medzi štátom a podnikateľmi chcú sústrediť do jedného miesta. Zavedú tiež jednotnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb na úrovni, ktorá podporí konkurencieschopnosť ekonomiky a zjednodušia daňový systém škrtaním nesystémových výnimiek a špeciálnych režimov.
Sme rodina prichádza s originálnym riešením na zníženie daní - vytvorenie Národného informačného systému. Mal by byť prehľadný, pre živnostníkov a malých podnikateľov zadarmo, pričom jeho používaním získajú podnikatelia možnosť vypracovania daňového priznania automaticky a zároveň získajú nižšie dane. Výhodami tohto systému by mali byť nižšie daňové zaťaženie podnikateľov, bezplatné daňové poradenstvo, automatizácia daňových priznaní a pomoc pri začatí podnikania. Odborníci upozorňujú na otáznu realizovateľnosť tohto riešenia a tiež riziká súvisiace s bezpečnosťou tak veľkého množstva citlivých dát na jednom mieste.
SNS chce na jednej strane znížiť podnikateľom daň z príjmov na 15 %, na druhej strane sa pridáva k viacerým stranám, ktoré plánujú zaviesť špeciálnu daň na technologické giganty. SNS chce tiež zabrániť nadnárodným spoločnostiam vyvážať nezdanený kapitál zo slovenskej ekonomiky.
OĽaNO taktiež navrhuje zavedenie digitálnej dane pre online-priemysel (Google, Facebook atď.), no nie je úplne jasné, ako by to fungovalo v praxi. V programe ešte uvádzajú zavedenie pravidla, že odpočty DPH sa budú vyplácať iba na tovary a služby, kde už bola DPH odvedená. Rovnako ako SaS chce aj OĽaNO presadiť mechanizmus plošného reverse charge, ktorým zamedzia podvodom na DPH. K tomuto opatreniu sa podľa vyjadrení Jaroslavy Lukačovičovej hlási PS/Spolu.
Čo podnikateľov nepoteší, je nápad zaviesť povinnosť prikladať ku kontrolným výkazom DPH aj faktúry v elektronickej forme, či povinnosť posielať schválenú účtovnú závierku na daňový úrad aj s kompletným účtovníctvom v elektronickej podobe.
V programoch sa našli aj nezvyčajné návrhy
SaS chce umožniť legálne podnikať už od 16. roku života.
SaS a OĽaNO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA chcú tiež zrušiť povinnosť zamestnávateľov platiť koncesionárske poplatky. Platia si ich totiž zamestnanci doma, no potom ešte raz za nich aj zamestnávateľ.
Sme rodina zasa prišla s úplne iným opatrením - skrátiť pracovný týždeň pre matky s deťmi predškolského veku a 1. stupňa ZŠ.
KDH chce zvýšiť hranicu pre povinnú registráciu platiteľa DPH na 60 000 € na rok.
Čo na programy strán hovoria odborníci?
K programom jednotlivých strán sa vyjadrovali viacerí odborníci. Podrobnejšie si môžete pozrieť názory zamestnávateľov na programy kandidujúcich strán v článku Hodnotenie volebných programov 2020 očami zamestnávateľov, hodnotenie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz nájdete v článku Ako dopadlo hodnotenie volebných programov pre voľby 2020 v oblasti podnikateľského prostredia?
Aké budú priority novej vlády, ak strany dodržia svoje sľuby? Veľký sumár zmien, na ktorých sa zhodujú volebné programy vznikajúcej koalície prinášame v článku Čo urobí nová vláda pre podnikateľov.
