Kedy môže firma dostať pokutu za reklamnú ponuku zaslanú do emailu, aj keď má v poriadku GDPR?
Od mája 2018 nás vo veľkom straší problematika ochrany osobných údajov, ktorú všetci poznáme pod skratkou GDPR (General Data Protection Regulation) a s tým súvisiace avizované likvidačné pokuty.
V súvislosti s tým si obchodníci dali do poriadku vnútorné procesy a absolvovali aj potrebnú byrokraciu. Napriek tomu, že obchodníkovi z pohľadu GDPR nič nemožno vytknúť, dostane pokutu za zaslanie reklamného newslettera. Ako je to možné? Ide o nevyžiadanú poštu, alebo jednoducho spam.
Pozn.: Slovo spam nie je počítačovou skratkou, ale je to meno firmy vyrábajúcej mäsové konzervy pre americkú armádu v minulom storočí. Vďaka americkému seriálu Lietajúci cirkus Montyho Pythona sa slovo spam rozšírilo a používatelia internetu ho začali používať ako označenie nevyžiadaných emailov.
Zákony upravujúce zasielanie newsletterov
Je potrebné uvedomiť si, že na určitú oblasť právnych vzťahov sa môžu vzťahovať viaceré predpisy. A takto je to aj pri zasielaní newsletterov. GDPR upravuje, ako spracúvať a chrániť osobné údaje, medzi ktoré môžu patriť aj emailové adresy. Na druhej strane stojí zákon o reklame, ktorý hovorí o spôsobe šírenia reklamy a jej obsahových náležitostiach.
Kedy je potrebný súhlas podľa GDPR pri zasielaní newslettera už vieme. Situácie, kedy máme súhlas na spracúvanie osobných údajov pre účely zasielania newslettera alebo situácie, kedy súhlas nepotrebujeme, zahŕňajú ale iba problematiku spracúvania osobných údajov.
Aby obchodník mohol legálne newsletter emailom zasielať, musí nevyhnutne disponovať aj súhlasom na zasielanie reklamy v zmysle zákona o reklame. V praxi udelený súhlas na zasielanie newslettera spravidla pokrýva oba aspekty, t. j. spracúvanie osobných údajov, ako aj zasielanie reklamy.
“Súhlasím so zasielaním newslettera prostredníctvom emailu o nových produktoch a reklamných kampaniach prevádzkovateľa portálu a zároveň súhlasím so spracúvaním svojich osobných údajov na tento účel v rozsahu … ” Takáto základná formulácia je v súlade tak so zákonom o reklame, ako aj s GDPR (tým nie sú dotknuté ďalšie povinnosti podľa GDPR).
Pokiaľ chcete zasielať reklamné newslettre a tak k regulácii GDPR a zákonu o reklame veľa, pribudne ešte tretí zákon - o elektronických komunikáciách (§ 62). Ten obsahuje obdobnú úpravu ako zákon o reklame a niektorí podnikatelia ňou radi argumentujú.
Zákon o elektronických komunikáciách zakazuje robiť marketing bez súhlasu prijímateľa, no tento zákaz sa týka iba fyzických osôb. Zákon o reklame naopak chráni rovnako fyzickú, aj právnickú osobu. Ak podnikateľ odosiela newsletter, vzťahujú sa na neho všetky tri spomínané zákony, takže neobstojí argument, že voči právnických osobám môže postupovať inak, lebo mu to nezakazuje zákon o elektronických komunikáciách.
Aké situácie môžu nastať pri strete GDPR a zákona o reklame
Príklad 1: Nemám súhlas na spracúvanie osobných údajov, aj keď ho potrebujem a zasielam emaily, ktoré nie sú reklamou, ale napríklad iba žiadosťou o príspevok pre neziskovú organizáciu, čo nie je považované za reklamu. Porušujem oblasť GDPR, ale môj email nie je nevyžiadanou reklamou, keďže nespadá do kategórie reklamy podľa zákona.
Vedeli ste, že priame telefonické oslovenie alebo reklama zasielaná (fyzickou) poštou bez predchádzajúceho súhlasu príjemcov nie je nevyžiadanou reklamou? Do rozporu so zákonom by sa dostala až v momente, ak by sme takúto reklamu odmietli a opakovane by nám bola prezentovaná.
Príklad 2: Zasielam obchodnú ponuku na firemné emaily obchodných partnerov bez ich súhlasu. Emaily v tomto prípade nebudú spadať pod ochranu GDPR, ale porušujem zákon o reklame a spamujem.
Príkladov možo vymenovať podstatne viac. Dôležité je vždy mať na pamäti, že pri zasielaní newsletterov treba brať ohľad na kontext so všetkými predpismi a nezamerať sa iba na jednu oblasť.
Aké sú podmienky zasielania newsletterov
V ďalšej časti sa nebudeme venovať problematike GDPR, ale zákonu o reklame. Z pohľadu zákona je nevyhnutné vedieť, či zasielaný email je reklamou a ak je, či disponujeme riadnym súhlasom príjemcu.
Reklamou zákon rozumie akékoľvek oznámenie, predvedenie alebo prezentácia produktu, a to bez ohľadu na podobu reklamy. Pritom aj nepriama reklama je reklamou. Email s textom “zašlite nám Váš súhlas na zasielanie newslettera, aby ste sa dozvedeli o výnimočných ponukách nášho obchodu” je síce v praxi skúšaný spôsob, avšak už aj takáto formulácia je v rozpore so zákonom o reklame, ak súhlasom na zasielanie reklamy nedisponujeme. A preto je spamom.
Reklama sa nesmie bez predchádzajúceho súhlasu šíriť faxom, emailom, dokonca ani automatickým telefonickým volacím systémom. Formu súhlasu zákon nedefinuje, avšak je potrebné myslieť na situáciu, kedy bude podnikateľ musieť v prípade kontroly preukázať, že potrebným súhlasom disponuje. Najideálnejšia a najjednoduchšia forma získania súhlasu na zasielanie reklamy sa zdá byť potvrdzovací email, ktorým musí prijímateľ reklamy priamo v emailovej schránke potvrdiť.
Kto kontroluje dodržiavanie zákona o reklame
V závislosti od oblasti, ktorej sa reklama týka, pokutu podľa zákona o reklame môže udeliť:
- Štátny ústav pre kontrolu liečiv;
- Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv;
- orgány úradnej kontroly potravín;
- Úrad verejného zdravotníctva SR;
- Národná banka Slovenska;
- Slovenská obchodná inšpekcia.
Každý, kto spam do mailu dostane, môže sa obrátiť na uvedené úrady.
Zákon pritom nechráni pred nevyžiadanou reklamou iba spotrebiteľov, ale všetkých prijímateľov reklamy, teda aj firmy. Každý, kto spam do mailu dostane, môže sa obrátiť na uvedené úrady. Netreba sa báť, či je podnet zaslaný na správny úrad. Úrady si medzi sebou podnety postúpia a oznamovateľa o postúpení informujú.
Aké sú pokuty za spam
Za nevyžiadanú reklamu je možné dostať pokutu až do výšky 66 400,-€, ale v praxi sú udeľované pokuty často nižšie, zvyčajne v rozsahu niekoľko sto eur. Pri opakovaných porušeniach sa pokuty navyšujú. Výška pokuty je určená po posúdení konkrétneho prípadu nielen kvôli prevencii, ale aj za účelom primeraného potrestania previnilca.
- 500,- € dostala pokutu firma, ktorá zaslal opakovane reklamný email bez súhlasu adresáta v znení „Nie je umenie vyrobiť, ale predať. Predávate dostatočne? Predaju predchádza marketing. Vzbudzuje záujem. Naše skúsenosti hovoria, že 8 z 10 - tich ľudí, ktorí majú vo firmách na starosti marketing, nepoznajú jeho základy. Ako chcete predávať, keď nevytvárate dopyt? V priebehu troch dní môžete všetko zmeniť. Kliknite sem www.********.eu a dozviete sa ako. V prípade, že si neželáte odoberať uvedené informácie, kliknite na tento odkaz." Obrana odosielateľa, že email nebol reklamou, ale iba ponukou na získanie reklamy, bola bezúspešná. S týmto argumentom sa nestotožnila nielen Slovenská obchodná inšpekcia, ale ani Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR, ktoré pokutu potvrdili;
- pokuta 1000,- € bola uložená inej spoločnosti, ktorá zasielala emailom reklamné informácie o svojich marketingových službách spolu s priamym odkazom na svoje internetové stránky;
- pokuta vo výške 300,- € bola uložená za zaslanie emailu s ponukou na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb. Podľa šíriteľa reklamy nešlo o reklamu, ale o obchodnú ponuku. Z obsahu emailu ale bolo zrejmé, že sa jedná o reklamu, zasielanú elektronicky bez súhlasu;
- rovnako 300,- € dostala pokutu spoločnosť, ktorá zaslala reklamnú ponuku SMS správou bez súhlasu adresáta.
Za nevyžiadanú poštu sa teda považuje reklama zaslaná tak fyzickej, ako aj právnickej osobe. Súhlas potrebujeme nielen na spracúvanie osobných údajov, ale aj na zasielanie reklamy. A ak už newslettre zasielame, vždy je potrebné dať príjemcovi informáciu o tom, kto je odosielateľ a možnosť odhlásiť sa z odberu.
