Byrokratické absurdity a ich dopad na slovenské podnikateľské prostredie očami zástupcov podnikateľských združení a organizácií.
Získať prvenstvo medzi top nápadmi, ideami či zrealizovanými návrhmi zvykne byť poväčšine príjemnou záležitosťou. Obsadiť popredné miesta v rebríčku nezmyslených byrokratických zásad, ktoré zbytočne strpčujú život podnikateľskej verejnosti, však už túži máloktorý autor daného návrhu. Nevšedná anketa s názvom Byrokratický nezmysel roka predstavuje prospešný a fungujúci nástroj na zredukovanie počtu takýchto neužitočných legislatívnych opatrení. Na základe úspechu predchádzajúcich dvoch ročníkov ankety, vďaka ktorým sa podarilo niektoré legislatívne absurdity eliminovať, Združenie mladých podnikateľov Slovenska pokračuje už v treťom ročníku tejto ankety. Partnermi Združenia sú Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Business Agency a Združenie podnikateľov Slovenska.
Neslávna cena za najväčšiu administratívnu absurditu
Pri mnohých z nominovaných legislatívnych nezmyslov si nielen podnikateľská verejnosť ťuká prstom na čelo. Dokážu totiž podnikateľovi výrazne znepríjemniť pracovný život. Neslávny titul víťaza tejto ankety tak môže pripadnúť na ktorýkoľvek z návrhov. Nejeden zo slovenských podnikateľov si však medzi nimi určite nájde svojho konkrétneho „obľúbenca“. Prezidentovi Slovenskej franšízingovej asociácie, Jozefovi Šétaffymu, zvyšujú tlak hneď dve z navrhovaných opatrení. „Jedným z nich je povinnosť uhradiť vysoký poplatok pri krachu firmy. Druhým je platenie zdravotných odvodov aj z peňazí vložených do podnikania. Ich absurdnosť by ocenil aj komik Fantozzi, aj keď to vlastne nie je smiešne, ale smutné,“ konštatuje.
Na nasledujúce skvosty z pera slovenských byrokratov upozorňujú aj ďalší zástupcovia podnikateľských združení na Slovensku. „Za jednoznačného favorita považujem absurdné obmedzovanie podnikania v oblasti osobnej prepravy,“ poukazuje na nezmyselné povolenia platiace na ohraničených územiach tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, Martin Hošták. „Takéto obmedzovanie prepravy osôb nemá žiadny význam a už vôbec nie na tak malom území, akým je Slovensko,“ dodáva Hošták. Podobný názor má aj Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „Hoci sa neustále sťažujeme, že v EÚ ešte stále nie je dobudovaný jednotný vnútorný trh, zisťujeme, že v niektorých oblastiach nemáme jednotný vnútorný trh ani len na malom Slovensku. Ak hľadáme absurdný nezmysel, tak tento sa mi zdá z celej top desiatky najabsurdnejší,“ konštatuje. Jeho pozornosti však neunikol ani povinný zdravotný dohľad aj pre úradníkov, ktorý vníma tiež ako jedného zo silných kandidátov na udeľovaný titul.
Zoznam všetkých desiatich legislatívnych opatrení nominovaných na Byrokratický nezmysel roka 2014 reprezentuje celú vzorku problémov, s ktorými podnikatelia na Slovensku prichádzajú do styku. Podnikatelia pôsobia v rôznych oblastiach a preto nemusí byť vôbec jednoduché vybrať jediného favorita. „Najabsurdnejším legislatívnym opatrením je podľa môjho názoru vyžadovanie pomerne vysokého poplatku od krachujúcej firmy, aby si mohla vôbec splniť svoju zákonnú povinnosť vyhlásenia konkurzu . Podľa počtu zasiahnutých podnikateľov je však mojim tohtoročným favoritom rozšírenie povinnosti zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnávateľov. Teda aj pre tých, čo zamestnávajú len zamestnancov vykonávajúcich nerizikové práce,“ prezrádza svoj názor predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska; Ján Solík.
Administratíva stojí podnikateľov 2,7 miliardy eur ročne
Jednou z mnohých kritizovaných oblastí, ktorá významne zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, je vysoká administratívna záťaž. Ministerstvo hospodárstva SR v rámci projektu 3. etapy znižovania administratívneho zaťaženia podnikania vykonalo meranie administratívnych nákladov podnikania. Do kalkulácie bolo celkovo zahrnutých až 282 právnych predpisov. V analyzovaných právnych predpisoch bolo identifikovaných 4 566 informačných povinností pre podnikateľov. Výška celkových nákladov na splnenie týchto povinností bola vyčíslená na úrovni 2,7 miliardy eur.
Suma 2,7 miliardy eur pritom reprezentuje výšku nákladov, ktoré musia všetci podnikatelia spolu na túto administratívnu záťaž ročne vynaložiť. Najväčší podiel na administratívnych nákladoch majú predpisy, ktoré vydáva alebo je ich gestorom Ministerstvo financií SR (1,7 miliardy eur). Ďalej s veľký odstupom nasledujú predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (345 miliónov eur) a predpisy Ministerstva zdravotníctva SR (300 miliónov eur).
Otázku zvyšovania administratívnej záťaže pre podnikateľov však štát a jeho predstavitelia vnímajú inak ako samotní podnikatelia. Z pohľadu štátu dochádza k jej znižovaniu. Niektoré legislatívne opatrenia administratívnu záťaž skutočne výrazne odbúravajú. Prijatie jedného opatrenia znižujúceho administratívnu zaťaž je však väčšinou „vykompenzované“ prijatím niekoľkých ďalších, ktoré administratívne zaťaženie naopak zvyšujú. Podnikatelia preto pociťujú veľký nepomer medzi prijímaním legislatívnych opatrení znižujúcich a zvyšujúcich administratívne zaťaženie v neprospech tých pozitívnych.
Ktoré z opatrení považujete za top nezmysel vy?
Viaceré predpisy spôsobujúce vyššie spomínanú priveľkú administratívnu záťaž našli svoje miesto medzi 10 nepopulárnymi opatreniami, ktoré ašpirujú na titul Byrokratický nezmysel 2014. Hlasovať za jeden z desiatich nominovaných byrokratických nezmyslov a zvýšiť tak tlak verejnosti na jeho odstránenie môžete na stránke www.byrokratickynezmysel.sk. Ak medzi nimi máte svojho favorita, vyjadrite svoj názor a podporte váš byrokratický nezmysel na ceste k získaniu rovnomennej anticeny. Do konca hlasovania ostáva už len pár dní.
