4-denný pracovný týždeň je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancami, pri ktorej by zamestnanci síce chodili do práce menej, ale podali by rovnaký výkon a dodali tie isté výsledky ako doteraz. Je to vôbec možné?
V snahe nájsť správnu rovnováhu medzi prácou a osobným životom ponúkajú v dnešnej dobe mnohé firmy viac dní dovolenky, tzv. „sick days“ (zamestnanec ostáva doma, ale nemusí dodať potvrdenie od lekára), niektoré poskytujú flexibilnú pracovnú dobu alebo možnost pracovať z domu (tzv. homeoffice).
Ročný pracovný fond sa navyše aj pod vplyvom rôznych sviatkov alebo čoraz častejších zamestnaneckých akcií skracuje, ale špeciálne v zahraničí sa stále viac experimentuje aj so skráteným týždňom. Je jasné, že zamestnancom vyhovuje byť v práci kratšie alebo mať 3-dňový víkend. Ale čo má z toho zamestnávateľ?
Medzi hlavné výhody majú patriť šetrenie nákladov, ale aj zvýšenie produktivity. Teória je, že ak zamestnanci pracujú v týždni o čosi menej, majú motiváciu pracovať efektívnejšie v čase, keď na pracovisku sú. Je to jednoducho preto, lebo chcú mať viac času na oddych, spánok, rodinu, či svoje koníčky, ktorým sa môžu vďaka skrátenému pracovnému fondu venovať viac.
Celkovo má mať tento model veľký vplyv na pracovnú morálku. Tá sa má zvýšiť, pretože zamestnanci prichádzajú do práce oddýchnutí, naopak nie sú prepracovaní a unavení z toho, že by prácu museli dobiehať. Navyše, firmy môžu ušetriť vďaka zníženiu operačných nákladov na prevádzky, ktoré môžu napr. piatky ostať zatvorené a polepší si tým de facto i životné prostredie. Poďme sa však pozrieť na konkrétne výhody a nevýhody z viacerých pohľadov.
4-denný pracovný týždeň, či kratší pracovný čas - prečo áno
- Vyššia porduktivita - Produktivita počas odpracovaných hodín rastie, aby kompenzovala „stratený“ deň alebo hodiny. Na základe štúdie z Nového Zélandu sa ideálna produktivita zamestnanca do 40 rokov dosahuje pri 25-30-tich odpracovaných hodinách za týždeň.
- Efektívnejšie využitie času - Zamestnanci strávia menej času neefektívnymi úlohami ako stretnutia, porady, rokovania a menej vyžívajú prestávky či sledujú sociálne médiá.
- Spokojnosť zamestnanca. S menším stresom a väčším balansom medzi prácou a rodinou sa zvyšuje spokojnosť zamestnanca so svojou prácou. Šťastný zamestnanec navyše býva aj viac kreatívny.
- Budovanie tímu. Dôraz na efektivitu napomáha tímovej spolupráci. Tím má k sebe bližšie, ak má menej času na diskusie, ktoré sa netýkajú práce. Zameranie na cieľ je väčšie.
- Nižšia nezamestnanosť. Ako ukázali aj praktické príklady, skrátenie pracovného týždňa alebo pracovnej doby môže mať vplyv na potrebu ďalších zamestnancov, špeciálne kvôli nepretržitej podpore – zákazníka, produktu a pod. To je pozitívne z pohľadu celkovej zamestnanosti, ale za cenu vyšších firemných nákladov.
- Životné prostredie. 4-dňový pracovný týždeň výrazne znižuje uhlíkovú stopu zamestnanca. Ten totiž pri 4-dňovom týždni nemusí dochádzať do práce a nezaťažuje tým životné prostredie.
- Náklady na réžiu. Ak sú zamestnanci jeden deň v týždni doma, náklady na údržbu ich pracovísk sa proporčne znižujú, hlavne v oblasti spotreby elektrickej energie.
- Viac inovácií v oblasti produktivity. Podporovaním metód šetrenia času majú zamestnanci tendenciu vymyslieť zlepšovacie návrhy, ktoré im uľahčia prácu.
4-denný pracovný týždeň, či kratší pracovný čas - prečo nie
- Risk nemusí byť zisk. Najväčšia obava zamestnávateľa je, že zamestnanec nestihne splniť za kratší časový úsek to, čo doteraz. Aj keď spokojnosť zamestnancov môže stúpať, udržateľnosť takejto zmeny môže byť po nákladovej stránke neúnosná.
- Nie pre všetky typy firiem. Nie všetky podniky môžu uvažovať týmto spôsobom. Niektoré povolania vyžadujú nonstop prítomnosť, pre iné je kratší pobyt v práci jednoducho nepraktický.
- Nevyužitá pracovná sila. Jedna holandská štúdia ukázala, že 1,5 milióna Holanďanov chce pracovať viac, ale nie je jej to umožnené kvôli menšiemu fondu týždenného pracovného času.
- Aj tak pracujú viac. Vo Francúzsku sa ukázalo, že napriek zavedeným limitom zamestnanci chodili do práce a pracovali napokon toľko, čo predtým. Akurát formou nadčasov. Pre zamestnávateľa to cenu práce pochopiteľne predražuje.
- Nevhodné pre niektoré povolania. Nemožnosť ucelenej zmeny, pretože nie všetky povolania musia existovať v každej krajine.
4-dňový pracovný týždeň v praxi. Ako to dopadlo?
- rok 2000 - Francúzsko prijíma novú legislatívu, ktorá hovorí o 35-hodinovom pracovnom týždni. Výsledok? Firmám vzrástli mzdové náklady, kvôli vyššej potrebe nadčasov pre zamestnancov.
- rok 2016 - IT spoločnosť z Rumunska vynechala z pracovného týždňa pondelok. Práca sa vo výsledku zredukovala o 20 percent a piatky boli zamestnancami označené ako viac produktívne.
- rok 2017 - Švédsky domov dôchodcov testoval 6-hodinový pracovný čas. Vo výsledku sa zlepšila dochádzka zamestnancov, znížila sa absencia (menej návštev lekárov) a zvýšila spokojnosť zamestnancov v práci. Produktivita išla takisto nahor, avšak domov dôchodcov musel prijať 17 ďalších zamestnancov, aby garantoval nepretržitú starostlivosť svojim klientom. Kvôli týmto neplánovaným finančným nákladom (+22 %) sa test skončil neúspechom.
- rok 2018 - Perpetual Guardian na Novom Zélande na 6 týždňov testoval 4-dňový pracovný týždeň pri rovnakom objeme práce, ako pri 5-dňovom pracovnom týždni. Zamestnanci mali viac času na rodiny, koníčky a domácnosť. Pokus sledovali aj dve novozélandské univerzity a bol označený za obojstranný úspech. Zmena sa aplikovala nastálo, pretože aj firma videla nárast produktivity, zvýšenú úroveň zákazníckej orientácie a zapojenia zamestnancov. Tržby ostali stabilné, náklady sa firme znížili kvôli ušetrenej spotrebe energií počas voľných dní. Avšak nie všetci zamestnanci sa so zmenou vyrovnali. Niektorí cítili väčší tlak pri plnení úloh načas, hlavne v období uzávierok. Niektorým zamestnancom počas dní voľna práca dokonca chýbala.
- rok 2019 - Česká digitálna agentúra pridala svojim 25-tim zamestnancom k voľnému víkendu ešte piatok s cieľom dosiahnuť ideálne podmienky balansu medzi prácou a osobným životom pre zamestnancov. Pravda, v prípade, že klient niečo potrebuje, sú zastihnuteľní aj v piatok. Zmenu vnímajú ako prirodzený vývoj situácie na trhu a nemajú záujem investovať do iných veľkých benefitov.
Kto by mal 4-denný (skrátený) pracovný týždeň implementovať?
Pravidlom je, že takýto typ zmien sa oveľa ľahšie robí malým firmám, ktoré si zorganizujú pracovný čas zamestnancov ľahšie oproti gigantom so stovkami a tisíckami zamestnancov s rôznymi zmenovými kalendármi. Odpoveď na túto otázku závisí od potrieb zamestnancov, ale hlavne od potrieb firmy.
Ak nie je po skrátenom pracovnom týždni vo firme medzi zamestnancami dopyt, nemá význam o zmene ani uvažovať. Ak sa naň naopak zamestnanci pýtajú a chcete sa pozrieť, či by jeho zavedenie dávalo zmysel, musíte zvážiť, čo by to znamenalo pre vás a pre konkrétne pozície vo vašej firme. Ako by zmena ovplyvnila dennodennú rutinu a aktuálne podnikanie?
Flexibilita je benefit, ktorý je na trhu práce veľmi žiadaný a vy môžete zažiariť. Avšak, predtým ako urobíte radikálne zmeny, uistite sa, či je práve 6-hod pracovný čas alebo 4-dňový pracovný týždeň to, čo urobí vašich zamestnancov naozaj šťastnými a pomôže vašej firme aj z pohľadu produktivity. Ak nie, nemá zmysel sa tým ani zaoberať a zamerajte sa na iné možnosti, ako zamestnancom ponúknuť viac flexibility. Najobvyklejšie spôsoby sú najmä dovolenka navyše či práca z domu. Viac o výhodách a nevýhodách práci z domu si môžete prečítať v článku o home office.
V aktuálnej situácii, keď je na trhu nedostatok kandidátov na otvorené pracovné pozície, nemá skracovanie pracovnej doby ekonomický zmysel. Zamestnanci by už doterajší nedostatok museli vykrývať iba väčšími nadčasmi, čo popiera základnú myšlienku podpory súkromného života zamestnanca. Realitou ostáva, že firmy, ktoré sa rozhodli pre skrátený model pracovného týždňa sú aj v zahraničí skôr raritou a nič nenasvedčuje tomu, že by sa z tejto témy stal okamžitý trend. Experimentuje sa skôr v krajinách, kde je hodinová mzda najvyššia a počet odpracovaných hodín v roku najmenší ako ilustruje aj tabuľka nižšie.
Zdroj: zapier.com, thebalancecareers.com, blog.profesia.sk, ct24.ceskatelevize.cz
