Zmeniť zamestnanie sa mladí neboja, pre firmy je ťažšie udržať ich

Čo sú najčastejšie dôvody zmeny zamestnávateľa, ako často zamestnanci prácu menia, akú rolu v tom hrá vek a aké povinnosti súvisia so skončením pracovného pomeru?

Časy, keď boli zamestnanci verní svojmu zamestnávateľovi a práci aj desaťročia, už dnes tak úplne neplatia. Najmä nie v prípade mladej generácie zamestnancov. Vyplýva to aj z prieskumu pre spoločnosť Alma Career Slovakia v prvom kvartáli 2024. Ako často a ktorí zamestnanci menia pracovisko a čo je dôvodom? Ako si zamestnancov udržať aj bez zvyšovania platu a aké povinnosti súvisia s ukončením pracovného vzťahu?

Prácu najčastejšie mení generácia Z: v prípade nespokojnosti ide inam

Podľa spomínaného prieskumu za posledný rok zmenilo zamestnávateľa 14 % zamestnancov a zamestnankýň na Slovensku. Ide najmä o najmladších ľudí na trhu práce, teda vo veku 18 – 24 rokov. Viac ako tretina z nich zmenila pôsobisko v priebehu posledných 12 mesiacov, štvrtina za posledných 6 mesiacov. Ako uvádza spoločnosť Alma Career Slovakia, mnohí personalisti hovoria o novom trende, ktorý sa prieskumom potvrdzuje – generácia Z sa nebojí v prípade nespokojnosti zmeniť prácu a k zamestnávateľom necíti takú silnú väzbu ako predošlé generácie. Pre porovnanie, pokiaľ ide o vekovú skupinu zamestnancov 35 – 44 rokov, zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov zmenilo 15 % z nich. U ľudí starších ako 55 rokov to bola desatina.

Zdroj: almacareer.com
Zdroj: almacareer.com

Z dostupných dát z prieskumu vyplýva, že viac ako polovica zamestnancov, ktorí za posledný rok zmenili zamestnávateľa, nevyužila pri hľadaní novej práce žiadnu pomoc. Necelá štvrtina sa registrovala na úrade práce a 16 % využilo podporu v nezamestnanosti.

Polovica tých, ktorí menili pôsobisko, si našli a nastúpili do nového zamestnania do dvoch mesiacov. A 16 % nastúpilo po viac ako pol roku.

Najčastejšie dôvody na zmenu zamestnávateľa

Asi nikoho neprekvapí, že najčastejším motívom pre zmenu zamestnania je nedostatočná mzda, resp. vyššia mzda na novom pracovisku. Ďalšími častými dôvodmi sú:

  • lepšia náplň práce,
  • lepšie pracovné prostredie,
  • blízkosť pracoviska,
  • slušnejší prístup k ľuďom.

Práve dôležitosť ľudského prístupu zdôraznili v prieskume tí, ktorí boli v predchádzajúcom zamestnaní nespokojní. Do „kariet“ nahráva aj nepriaznivá situácia na pracovnom trhu, teda nedostatok pracovnej sily a množstvo pracovných ponúk, ktoré dáva vysokokvalifikovaným ľuďom možnosť lepšieho výberu a pri vyjednávaní sú vo výhode.

Výpoveď dáva skôr zamestnanec ako zamestnávateľ

Podmienky ukončenia pracovného pomeru upravuje Zákonník práce. Pri výpovedi ide o jednostranné písomné oznámenie zamestnanca alebo zamestnávateľa o tom, že sa ukončuje pracovný pomer (založený pracovnou zmluvou). Zo strany firmy však môže byť podaná len zo zákonom stanovených dôvodov, zatiaľ čo zo strany zamestnanca môže byť aj bez udania dôvodu. Aj to môže byť jeden z faktorov, ktorý stojí za tým, že častejšie výpoveď podajú samotní zamestnanci ako ju pracovníkom dá firma. Vyplýva to aj z prieskumu – spomedzi tých, ktorí zmenili zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov až 55 % dalo výpoveď, 17 % ju dostalo a 17 % sa skončila zmluva na dobu určitú. Zvyšní respondenti mali ukončený pracovný pomer iným spôsobom.

Zdroj: almacareer.com
Zdroj: almacareer.com

Pre 60 % z tejto množiny zamestnancov to bola jednoznačne zmena k lepšiemu, necelá desatina vníma zmenu zamestnávateľa ako zmenu k horšiemu.

Nad zmenou zamestnania uvažujú hlavne najmladší zamestnanci

Z výsledkov prieskumu JobsIndex vyplýva, že necelá polovica opýtaných zamestnancov uvažuje nad zmenou pôsobiska a 10 % je rozhodnutých tento krok urobiť. Najčastejšie ide opäť o najmladších pracovníkov na trhu, a to 18 – 24-ročných.

Zdroj: almacareer.com
Zdroj: almacareer.com

Spomedzi zamestnancov, ktorí menili prácu v priebehu posledného roka, by viac ako štvrtina odišla v prípade lepšej ponuky, 17 % by odišlo aj v prípade ponuky porovnateľnej s tým, kde pracujú.

Článok pokračuje pod reklamou

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v prípade výpovede

Jedna z vecí, ktoré sú súčasťou výpovede a nasledujú po nej, je výpovedná doba. Ide o dobu, ktorá musí uplynúť medzi oznámením výpovede druhej strane a reálnym skončením pracovného pomeru. Jej dĺžku upravuje § 62 Zákonníka práce. Podrobnejšie informácie uvádzame v článku Výpoveď a výpovedná doba zamestnanca v roku 2024.

Ďalšou náležitosťou, ktorú netreba opomenúť, je odstupné, teda peňažná náhrada za výpoveď danú zamestnávateľom alebo v prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou zo zákonom upravených dôvodov (ak sa zamestnávateľ ruší, premiestňuje, pri znižovaní stavov a podobne). Ak ale výpoveď dáva zamestnanec, nárok na odstupné mu nevznikne. Viac podrobností o podmienkach aj výške odstupného približujeme v článku Odstupné a odchodné zamestnanca v roku 2024.

Do ôsmich pracovných dní od zániku pracovného pomeru má zamestnávateľ taktiež povinnosť zamestnanca odhlásiť zo Sociálnej poisťovne a ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni (v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň).

Zamestnávateľ zamestnancovi taktiež vydá potvrdenie o zamestnaní (tzv. zápočtový list), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a pracovný posudok, ak oň zamestnanec požiada.

Zamestnanec sa po skončení pracovného pomeru môže, ale nemusí evidovať na úrade práce ako uchádzač o prácu a poberať tak dávku v nezamestnanosti, pokým nové pracovné uplatnenie nezíska (najviac však 6 mesiacov). Podrobnosti približujeme v článku Podpora (dávka) v nezamestnanosti v roku 2024.

Tipy na zníženie fluktuácie zamestnancov vo firmách

Ak chce zamestnávateľ predísť častej výmene zamestnancov, nemusí ich motivovať k zotrvaniu v pracovnom pomere len zvýšením platu. Trendom sú rôzne benefity, napríklad také, ktoré sú zamerané na zdravie. Môže ísť o tzv. sick days, nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, zdravotné pripoistenie či kompenzáciu mzdy pri PN-ke. Motiváciou pre zamestnancov môžu byť aj príspevky na vzdelávanie, rôzne zamestnanecké zľavy či firemné akcie. Neopomenuteľným trendom je tiež možnosť home office-u či umožnením rozvrhnúť si pracovný čas podľa seba. Využívať sa začal tiež finančný bonus pre zamestnancov, ktorí do firmy privedú alebo odporučia nového zamestnanca. Vďaka tomu firma môže získať nových pracovníkov a zároveň udržať tých starých.

Zdroj: Spracované na základe tlačovej správy almacareer.com

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?

Vyslanie zamestnancov a živnostníkov: Slovensko v EÚ vyniká

Ako sa vyvíja počet vyslanej pracovnej sily zo Slovenska, aké pravidlá platia pri opakovanom vyslaní, v čom je iné vyslanie cudzincov so slovenskou živnosťou a aké riziká vysielanie má?

Príspevok na zamestnanie mladých a znevýhodnených uchádzačov

Zamestnávatelia môžu žiadať o príspevok na zamestnanie znevýhodnených a mladých uchádzačov. V akej výške, ako dlho a aké sú ďalšie podmienky?

Zamestnávanie mladistvých (neplnoletých) od 1. 8. 2024

Kto je mladistvý zamestnanec a kedy môže začať pracovať? Aké zmeny priniesla novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2024?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky