Podnikanie dôchodcov formou živnosti má svoje osobitosti, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť aj v závislosti od toho, aký druh dôchodku živnostník poberá. Posvietili sme si na podnikanie dôchodcov, ktorí poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Predčasní dôchodcovia podnikajúci formou živnosti by si mali dávať pozor na výšku príjmov, aby im nezastavili dôchodok
Vo všeobecnosti možno povedať, všetci dôchodcovia môžu neobmedzene podnikať. Medzi podnikaním dôchodcov existujú rozdiely podľa toho, aký dôchodok poberajú. Predpisy rozlišujú nasledujúce druhy dôchodkov:
- starobný dôchodok,
- predčasný starobný dôchodok,
- invalidný dôchodok,
- výsluhový dôchodok,
- vdovský alebo vdovecký dôchodok a
- sirotský dôchodok.
V článku sa budeme venovať len podnikaniu dôchodcov, ktorí poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Aktuálne informácie pre živnostníkov na dôchodku v roku 2019 nájdete v článku Živnosť popri dôchodku
Starobný dôchodok poberajú tí, ktorí dosiahli dôchodkový vek a splnili ďalšie podmienky na jeho poberanie. Predčasný starobný dôchodok poberajú tí, ktorí by dôchodkový vek dosiahli najviac o dva roky a splnili ďalšie podmienky na jeho poberanie. Invalidný dôchodok poberajú tí, ktorí pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku môžu podnikať skutočne bez akýkoľvek obmedzení a vyplácanie tohto dôchodku im nebude pozastavené. Poberatelia predčasného starobného dôchodku by si už na svoje príjmy zo živnosti mali dávať pozor, pretože ak presiahnu určitú hranicu, Sociálna poisťovňa im vyplácanie dôchodku pozastaví.
Ak predčasný dôchodca zarobí veľa, dôchodok mu pozastavia.
Podľa § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká aj odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôchodca je ako živnostník samostatne zárobkovo činnou osobu. Povinné poistenie dôchodcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká po prekročení istej hranice príjmu zo živnosti. Pre rok 2017 platí, že ak predčasný starobný dôchodca dosiahol za rok 2016 príjmy vyššie ako 5 298 eur, od 1. júla 2017 bude musieť platiť sociálne odvody a navyše bude mať pozastavené vyplácanie predčasného starobného dôchodku. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku tomuto dôchodcovi opätovne vznikne vtedy, ak budú jeho príjmy zo živnosti za príslušný rok nižšie ako stanovená hranica, prestane podnikať alebo začne poberať riadny starobný dôchodok.
Viac o vzniku povinného sociálneho poistenia dôchodcu ako živnostníka sa dočítate v osobitnej časti článku venovanej sociálnym odvodom.
Zdaňovanie príjmov zo živnosti u dôchodcu
Po založení živnosti je potrebné si vybaviť niektoré základné oznamovacie povinnosti voči viacerým inštitúciám, o ktorých sa bližšie dočítate v článku Založenie živnosti v roku 2017. Dôchodcovi-živnostníkovi ako podnikateľovi bude tiež pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ). Potom by si mal dôchodca, ako každý iný podnikateľ, vybrať medzi vedením jednoduchého účtovníctva, vedením podvojného účtovníctva, vedením daňovej evidencie alebo uplatňovaním paušálnych výdavkov. Príjmy zo živnosti dôchodcu sú predmetom dane a dôchodca je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov na tlačive typ B.
Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po skončení príslušného roka, tzn. štandardne do konca marca (túto lehotu je možné si oznámením daňovému úradu predĺžiť). Netreba zabudnúť ani na to, že v lehote na podanie daňového priznania je potrebné daň z príjmov aj zaplatiť. Aj pre dôchodcu so živnosťou platí štandardná sadzba dane z príjmov, ktorá je v roku 2017 nasledovná: 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 35 022,31 eura a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 35 022,31 eura. V niektorých prípadoch dokonca živnostník (aj keď je ním dôchodca) nemusí podať daňové priznanie. Ak všetky zdaniteľné príjmy za rok 2017 nepresiahnu sumu 1 901,67 eura a zároveň nedosiahne daňovú stratu, nevzniká povinnosť podávať daňové priznanie. Suma dôchodku je oslobodená od dane z príjmov a preto sa už v daňovom priznaní neuvádza a ani do vyššie uvedených súm nezapočítava.
Je dôležité upozorniť, že ak dôchodca počas roka dosiahol celkové príjmy nepresahujúce 1 901,67 eura a pracoval u zamestnávateľa (napríklad pracoval na dohodou a so živnosťou začal až v závere roka), môže sa mu podanie daňového priznania oplatiť.
Na nezdaniteľnú časť základu dane nemá nárok každý dôchodca
Pre takmer všetkých daňovníkov je samozrejmosťou, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa ich základ dane z príjmov znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (jej výška pre rok 2017 je 3 803,33 eura), o ktorú sa v konečnom dôsledku znižuje daň z príjmov. Dôchodcovia sú ale špecifickou skupinou fyzických osôb, u ktorých platia obmedzenia v uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa základ dane z príjmov neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u daňovníka, ktorý je k 1. januáru poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich rokov a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Nezdaniteľná časť závisí od typu dôchodku, jeho výšky a dátumu priznania.
Inak povedané, ak sú títo dôchodcovia už k 1. januáru 2017 dôchodcami alebo im je k tomuto alebo skoršiemu dátumu dôchodok spätne v priebehu roka 2017 priznaný a jeho výška za celý rok 2017 je vyššia ako 3 803,33 eura, výška ich nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2017 je 0 eur. Ak ale suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zníži sa dôchodcovi základ dane z príjmov vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku. Ak by bol teda dôchodca poberateľom dôchodku od začiatku roka 2017 a jeho dôchodok za celý rok 2017 by bol vo výške napríklad 3 500 eur, môže si v tomto roku uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 303,33 eura (3 803,33 eura – 3 500 eur).
V prípade, že je poberateľovi starobného alebo predčasného starobného dôchodku dôchodok priznaný nie k 1. januáru, ale k inému dátumu kedykoľvek v priebehu roka, má v tomto roku nárok na celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Špecifikom je invalidný dôchodca, ktorý má nárok na celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bez ohľadu na výšku jeho dôchodku a bez ohľadu na to, kedy mu bol priznaný.
Sociálne odvody dôchodcu-živnostníka – kedy ich musí platiť a aká je ich výška v roku 2017
Zákon o sociálnom poistení v tom, či živnostníkovi vznikne alebo nevznikne povinnosť platiť sociálne poistenie, nerozlišuje medzi tým, či tento živnostník je súčasne aj dôchodcom alebo len „čistým“ živnostníkom. Pravidlo, na základe ktorého sa posudzuje vznik alebo zánik povinného sociálneho poistenia živnostníka je rovnaké a je uvedené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Dôchodcovi so živnosťou vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jeho príjmy zo živnosti presiahnu stanovenú hranicu (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania vzniká povinné sociálne poistenie od 1. októbra). Hranicou, ktorú nesmú príjmy zo živnosti (hrubé príjmy zo živnosti neznížené o výdavky) dôchodcu prekročiť, aby mu nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, je po matematických úpravách suma 50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Starobní dôchodcovia platia nižšie odvody ako iní.
Aktuálne platí, že k 1. júlu 2017 sa posudzujú príjmy zo živnosti za rok 2016 a ak ich výška presiahne sumu 5 298 eur (50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2015), živnostník bude musieť od 1. júla 2017 platiť sociálne poistenie. Takáto situácia by u predčasných starobných dôchodcov znamenala pozastavenie vyplácania tohto dôchodku, preto by si mali svoje príjmy zo živnosti priebežne sledovať. Vznik sociálneho poistenia písomne oznamuje samotná Sociálna poisťovňa do 20 dní. Následne sa poistenie platí do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné (napríklad prvé sociálne poistenie za júl sa platí do 8. augusta a podobne). Výhodou poberateľov starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku v porovnaní s inými je, že platia o niečo nižšie sociálne odvody, pretože poistné na invalidné poistenie vo výške 6 % neplatia (platia poistné so sadzbou spolu 27,15 % namiesto sadzby 33,15 % z vymeriavacieho základu).
TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.
Zdravotné odvody dôchodcov, ktorí sú živnostníkmi v roku 2017
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) je za dôchodcu platiteľom zdravotného poistenia štát. Založením živnosti u dôchodcu dochádza k vzniku ďalšieho platiteľa poistného, ktorým je samotný dôchodca ako samostatne zárobkovo činná osoba. Súbeh platiteľov poistného je výhodou, pretože na dôchodcu so živnosťou sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie. V dôsledku toho nemusí dôchodca na začiatku podnikania platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ich výšku si po návšteve zdravotnej poisťovne určí sám (napríklad aj nulovú).
Dôchodcovia minimálne zdravotné odvody platiť nemusia.
Ak dôchodca zo živnosti nedosiahne príliš vysoký základ dane, nebude musieť minimálne preddavky na zdravotné poistenie platiť ani v nasledujúcich rokov podnikania, ale bude platiť také, aké mu vypočíta zdravotná poisťovňa na základe ročného zúčtovania poistného. Ročné zúčtovanie poistného vykonáva zdravotná poisťovňa do 30. septembra (alebo do 31. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) na základe vašich príjmov za predchádzajúci rok. Výsledkom môže byť nedoplatok alebo preplatok. Zároveň s ročným zúčtovaním poisteného sa dozviete aj to, aké preddavky na zdravotné poistenie budete musieť platiť od začiatku nasledujúceho roka. Napríklad ročné zúčtovanie vykonané do 30. septembra 2017 berie do úvahy preddavky na zdravotné poistenie za rok 2016, príjmy zo živnosti za rok 2016 a na základe jeho výsledkov sa platia preddavky na zdravotné poistenie až od roku 2018. Platia sa do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca (prvý preddavok za január sa platí do 8. februára a podobne).
Pre invalidného dôchodcu-živnostníka je výška zdravotných odvodov polovičná, pretože sa na neho vzťahuje sadzba poistného len 7 %, pričom ostatní dôchodcovia-živnostníci platia zdravotné odvody so sadzbou 14 % z vymeriavacieho základu.
