Prehľad dôležitých bodov, na ktoré by si mala každá samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) pri vypĺňaní daňového priznania za rok 2015 dať pozor.
Živnostník s nízkymi príjmami nemusí podávať daňové priznanie za rok 2015
Živnostníci, ako aj iné samostatne zárobkovo činné osoby, nemusia podávať daňové priznanie vždy. Závisí to od výšky ich zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období a zároveň od toho, či dosiahli alebo nedosiahli daňovú stratu. Povinnosť podávať daňové priznanie je upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Samostatne zárobkovo činné osoby daňové priznanie za rok 2015 nemusia podávať vtedy, ak za rok 2015 ich zdaniteľné príjmy nepresiahli 1 901,67 eura a zároveň nevykazujú daňovú stratu. Dôležité tiež je, že daňovú stratu je možné vykazovať len z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Je potrebné si však dať pozor na to, že do hraničnej sumy zdaniteľných príjmov 1 901,67 eura sa započítavajú všetky príjmy fyzickej osoby, teda nielen príjmy zo živnosti alebo podnikania podľa osobitných predpisov (napríklad slobodné povolania), ale napríklad aj príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), príjmy z prenájmu nehnuteľností a podobne. Ak všetky zdaniteľné príjmy za rok 2015 spočítate a výsledok bude suma nižšia alebo rovná 1 901,67 eura a zároveň nedosahujete stratu, daňové priznanie podávať nemusíte a nie je to potrebné daňovému úradu ani nijakým spôsobom oznamovať.
Ako postupovať pri vypĺňaní daňového priznania živnostníka za rok 2019 nájdete v článku Daňové priznanie SZČO (živnostníka) za rok 2019.
Do kedy musí živnostník podať daňové priznanie za rok 2015
Živnostník podáva daňové priznanie na tlačive typ B. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za rok 2015 uplynie štvrtok, 31. marca 2016. Do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania je potrebné nielen daňové priznanie podať, ale daň z príjmov aj zaplatiť. Daňové priznanie môžete podať rôznymi spôsobmi. Môžete ho podať osobne na daňovom úrade, poslať daňovému úradu poštou alebo ho podať cez internet elektronicky.
Ak však daňové priznanie do 31. marca 2016 podať nestihnete, môžete si lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť až o tri celé kalendárne mesiace, teda najviac do 30. júna 2016. V prípade, že ste mali zdaniteľné príjmy aj zo zdrojov v zahraničí, lehotu na podanie daňového priznania si môžete predĺžiť až o šesť celých kalendárnych mesiacov, teda najviac do 30. septembra 2016. Aby ste si mohli lehotu na podanie daňového priznanie predĺžiť, musíte najneskôr do 31. marca 2016 daňovému úradu túto skutočnosť oznámiť na jednoduchom tlačive, ktorého vzor nájdete v článku Vzor odkladu daňového priznania v roku 2016.
Spôsob preukazovania daňových výdavkov zohráva pri daňovom priznaní dôležitú úlohu
Živnostník má niekoľko možností v tom, akým spôsobom bude preukazovať svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov. Ak sa rozhodne uplatňovať skutočné výdavky, môže ich preukazovať vedením daňovej evidencie, jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva. Ďalšou, veľmi častou využívanou možnosťou, je uplatňovanie paušálnych výdavkov percentom z príjmov. V závislosti od toho, akým spôsobom živnostník preukazuje svoje výdavky, sa rozdielne postupuje pri vypĺňaní VI. oddielu daňového priznania (vypĺňajú sa v ňom odlišné riadky, kolónky a tabuľky) a môže sa k daňovému priznaniu vyžadovať aj predloženie ďalších dokumentov. Živnostníci si však najčastejšie uplatňujú paušálne výdavky, vedú daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo.
Aj pri uplatňovaní paušálnych výdavkoch musí živnostník, resp. SZČO viesť predpísanú evidenciu
Pre niektorých živnostníkov je výhodnejšie uplatňovať si paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmov. Môže si ich uplatňovať len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Dôležité tiež je, že ak sa pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) rozhodnete uplatňovať paušálne výdavky, musíte paušálne výdavky uplatňovať na obe skupiny týchto príjmov. Je neprípustné napríklad na príjmy z podnikania uplatňovať paušálne výdavky a na príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňovať skutočné výdavky.
Je potrebné si tiež dať pozor na to, že paušálne výdavky vypočítané ako 40 % z príjmov majú obmedzenú výšku maximálne 5 040 eur za celé zdaňovacie obdobie. Takáto suma 5 040 eur platí pre tých, ktorí podnikali alebo vykonávali inú samostatnú zárobkovú činnosť počas celého kalendárneho roka. V opačnom prípade, teda ak niekto podnikanie začal alebo skončil v priebehu roka, môže si paušálne výdavky uplatniť v maximálnej výške 420 eur (jedna dvanástina z 5 040 eur) za každý kalendárny mesiac podnikania. Pri vypĺňaní daňového priznania si nezabudnite k paušálnym výdavkom do daňových výdavkov zahrnúť aj zdravotné a sociálne odvody, ktoré ste v roku 2015 zaplatili. Výšku tohto poistného uvediete pod tabuľkou č. 1 daňového priznania a podrobne ju rozpíšte v prílohe č. 2 daňového priznania. Rovnako je potrebné pod touto tabuľkou aj krížikom označiť, že pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti si uplatňujete paušálne výdavky.
Podnikatelia, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, si častokrát myslia, že z tohto dôvodu nemusia viesť žiadnu evidenciu, ale nie je to pravda. Aj Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov musí podnikateľ viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a evidenciu o zásobách a pohľadávkach. Na základe tejto evidencie vyplníte aj tabuľku č. 1b daňového priznania. Spôsob vedenia tejto evidencie nie je predpísaný a táto evidencia ani nie je povinnou prílohou k daňovému priznaniu. Podrobne sa o paušálnych výdavkoch dočítate v článku Paušálne výdavky v roku 2015.
Ak vedie živnostník jednoduché účtovníctvo, netreba zabúdať účtovnú závierku uložiť do registra
V prípade, že je pre živnostníka výhodnejšie uplatňovať si skutočné výdavky, pravdepodobne s bude rozhodovať medzi daňovou evidenciou alebo jednoduchým účtovníctvom. V oboch prípadoch netreba zabudnúť pod tabuľkou č. 1 daňového priznania uviesť úhrnnú výšku zaplateného zdravotného a sociálneho poistenia. Podrobne sa táto suma rozpíšte v prílohe č. 2 daňového priznania.
Pokiaľ ide o daňovú evidenciu, musí obsahovať informácie o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, o hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. Forma vedenia daňovej evidencie nie je predpísaná a daňovú evidenciu nemusíte k daňovému priznaniu prikladať. Podnikateľ, ktorý vedie daňovú evidenciu, však musí v daňovom priznaní túto skutočnosť uviesť zaškrtnutím príslušného políčka pod tabuľkou č. 1 a na základe údajov z daňovej evidencie musí vyplniť tabuľku č. 1a daňového priznania. O vedení daňovej evidencie sa podrobne dočítate v článku Daňová evidencia od 01. 01. 2014.
Ak vediete jednoduché účtovníctvo, podliehate okrem zákona o dani z príjmov aj účtovným predpisom. Keďže podnikatelia vedúci jednoduché účtovníctvo sa považujú za účtovné jednotky, podliehajú zákonu č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF/27076/2007-74), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovnej závierke pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. Povinnosťou podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj zostavenie účtovnej závierky, ktorá okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku o výdavkoch.
Podľa § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov je daňovník na účely podania daňového priznania povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok. Do registra účtovných závierok môže účtovnú závierku živnostník uložiť aj tak, že ju spolu s daňovým priznaním odovzdá daňovému úradu. Platitelia DPH musia daňové priznanie podať a účtovnú závierku do registra účtovných závierok vložiť povinne elektronicky.
Pozor na daňovú uznateľnosť niektorých výdavkov
Novelou zákona o dani s príjmov účinnou od 1. januára 2015 nadobudlo účinnosť niekoľko zmien týkajúcich sa daňových výdavkov. Jednou z najzásadnejších je, že pri majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný v limitovanej výške. Výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby (napríklad osobný automobil), si môže podnikateľ do daňových výdavkov uplatniť vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 % alebo v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Častokrát sa na podnikateľov vzťahujú obmedzenia súvisiace s výdavkami (nákladmi), ktoré sú daňovo uznané až po ich zaplatení. Medzi takéto výdavky patria napríklad výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku. Pokiaľ pôjde o nájomné zaplatené fyzickej osobe (napríklad živnostníkovi), daňový výdavok bude uznaný najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej zdaňovaciemu obdobiu. Daňovo uznaným výdavkom po zaplatení sú taktiež odplaty za sprostredkovanie u prijímateľa služby, avšak najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Daňovým výdavkom až po zaplatení sú aj výdavky (náklady) na poradenské a právne služby. Naopak, zmena nastala pri pokutách, úrokoch z omeškania a poplatkoch z omeškania, ktoré od roku 2015 daňovým výdavkom nie sú ani po zaplatení.
Zásadné zmeny nastali v uplatňovaní daňových odpisov osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Pri ich zahrňovaní do základu dane bude musieť daňovník testovať dosiahnutý základ dane voči výške odpisov z týchto automobilov z limitovanej vstupnej ceny. Podobné obmedzenie sa zavádza aj pri zahrňovaní výdavkov do základu dane v podobne nájomného za takéto automobily. Viac informácií o tejto téme nájdete v článku Obmedzenie odpisovania luxusných automobilov od roku 2015.
