Je možné považovať výdavky na nealkoholické nápoje poskytované zamestnancom na spotrebu v práci za daňový výdavok zamestnávateľa? Vzniká v takomto prípade nárok na odpočet DPH?
Zabezpečenie pitného režimu pre svojich zamestnancov je považované za samozrejmosť. Pracoviská sa však odlišujú aj v náročnosti podmienkach na prácu, kedy môžu byť zamestnanci vystavení extrémne horúcim, či chladným teplotám. Najčastejším typom pracovísk sú bežné administratívne priestory, kde je zároveň neobmedzený prístup k pitnej vode. Ako sa odlišujú povinnosti zamestnávateľa vzhľadom na rôzne pracovné podmienky jeho zamestnancov, a ako to ovplyvňuje daňovú uznateľnosť výdavku na nákup napríklad balených minerálnych vôd na pracovisko?
Zabezpečenie pitného režimu z pohľadu zákona o dani z príjmov
Presné ustanovenie o zabezpečení pitného režimu sa priamo v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) nenachádza. Je však možné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. To hovorí, že za daňové výdavky sa považujú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, do limitu, ktoré stanovuje osobitný predpis.
Takýmto osobitným predpisom je napríklad Zákon o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „zákona o BOZP“), Vyhláška MZ SR č. 99/2016 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „Vyhláška MZ SR“) a Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej aj „zákon o verejnom zdraví“).
Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny. Zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.
Ustanovenia Vyhlášky MZ SR zase hovoria, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom. Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.
Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním:
- ak sú splnené podmienky na úpravu času práce, alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo
- pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.
Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na:
- vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia, alebo
- vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny 4 °C a nižšia.
Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu.
Pri záťaži chladom pomáha pitný režim udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu. Ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej zmeny.
Viac informácií nájdete v článku Povinnosti zamestnávateľa pri vysokých teplotách a chlade pri práci od 1.8.2019
Za zabezpečenie pitného režimu sa však považuje aj zabezpečenie prístupu k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na pracovisku.
Vyššie uvedené znamená, že zamestnávateľ musí vždy zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu, avšak je potrebné rozlišovať, či postačuje prístup ku „klasickej“ pitnej vode z vodovodu alebo zamestnanci pracujú pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom, alebo takýto prístup k pitnej vode nie je možný, alebo dostatočný.
Ak sa teda napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva jedného alebo viacerých zamestnancov pracujúcich v administratívnych priestoroch bez zvýšenej záťaže, rozhodne poskytnúť aj inú formu nealkoholických nápojov (minerálne vody, sladené nápoje, čaje a pod.), ide na strane zamestnávateľa o nedaňový výdavok. Pre zamestnávateľa vzniká totiž povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu, a pokiaľ zamestnanci nepatria do skupiny prác so zvýšenou záťažou, zabezpečenie prístupu k pitnej vode formou verejnej vodovodnej siete je postačujúce. Zabezpečenie minerálnych vôd ako aj ostatných nápojov v takomto prípade presahuje zákonné povinnosti zamestnávateľa, je teda dobrovoľné a na strane zamestnávateľa ide preto o nedaňový výdavok.
Aj keď je dnes takmer automatické, že zamestnávateľ na pracovisku v administratívnych priestoroch poskytuje aj balenú minerálnu vodu alebo fľaše s vodou, tzv. galóny, je potrebné si uvedomiť, že nejde o jednoznačnú povinnosť zamestnávateľa.
V prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov pracujúcich napríklad na vonkajšej stavbe počas horúcich letných dní, je povinný poskytnúť aj nápoje navyše, tak ako to vyžadujú predpisy (napr. Vyhláška MZ SR).
Príklad na daňovú uznateľnosť výdavku na nákup minerálok pre zamestnancov na stavbe:
Zamestnávateľ zadal svojim zamestnancom pracovnú úlohu – betónovanie stavby počas mesiaca august. Zamestnanci pracujú počas dňa v exteriéri, pričom v auguste sú výrazné vysoké teploty. Zamestnávateľ nakúpil svojim zamestnancom balené minerálne vody, keďže sa na stavbe prístup k pitnej vode nenachádzal. Je možné výdavok na nákup minerálnych vôd považovať za daňový výdavok?
Podľa zákona o BOZP ako aj podľa Vyhlášky MZ SR, zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať zamestnancom pitný režim, pričom zabezpečenie pitného režimu by malo byť upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa. V tomto prípade, keďže zamestnávateľovi vyplýva priamo zo zákona (osobitných predpisov) povinnosť poskytnúť zamestnancom minerálne vody, ide o daňový výdavok na strane zamestnávateľa.
V prípadoch, kedy zamestnávateľovi priamo zo zákona vyplýva povinnosť zabezpečiť pitný režim zamestnancom na pracoviskách s nadmernou záťažou, resp. na pracovisku nemajú zamestnanci prístup k pitnej vode z verejného vodovodu, nákup balených minerálnych vôd, či zabezpečenie teplých nápojov (čaju) je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa a ide o daňový výdavok z pohľadu zákona o dani z príjmov.
Pitný režim ako nepeňažné plnenie zamestnancov?
Na strane zamestnanca je potrebné posúdiť, či ide v prípade poskytnutia pitného režimu nad rámec zákona, t. j. napríklad poskytnutia minerálnych vôd pre zamestnanca na pracovisku, o nepeňažný príjem, ktorý je súčasťou základu dane ako aj vymeriavacieho základu pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov.
V tejto súvislosti však platí, že hodnota nealkoholických nápojov poskytnutých zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku (aj nad rámec zákona) je od dane z príjmov oslobodená. Uvádza to samotné ustanovenie zákona o dani z príjmov v § 5 ods. 7 písm. c). Okrem minerálnych vôd sem patrí aj sladká voda, džús, káva, čaj a pod.
Zabezpečenie pitného režimu z pohľadu zákona o DPH
Z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) je rovnako potrebné skúmať, či pitný režim, ktorý zabezpečuje zamestnávateľ pre svojich zamestnancov je povinnosťou z dôvodu zvýšenej záťaže na pracovisku alebo z dôvodu obmedzenia prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu.
Poskytovanie pitného režimu musí mať každý zamestnávateľ upravený v internej smernici. Následne je potrebné prihliadať na splnenie podmienok pre odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Takýmito ustanovením je § 49 zákona o DPH. Samozrejmosťou je, aby bol zamestnávateľ platiteľom DPH. Ďalej je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide o poskytovanie tovaru zamestnancom bezplatne, čo je potom podľa ustanovenia § 8 ods.3 zákona o DPH považované za dodanie tovaru za protihodnotu.
Ak teda zamestnávateľ poskytuje pitný režim tak, ako to vyžaduje zákon o BOZP, Vyhláška MZ SR alebo zákon o verejnom zdraví, z nákupu napr. minerálnych vôd vzniká zamestnávateľovi právo na odpočítanie DPH, ak sú splnené aj ďalšie požiadavky kladené zákonom o DPH.
Pokiaľ však zamestnávateľ nakupuje zamestnancom na pracovisko minerálne vody, sladené nápoje, čaje, ale nevyžaduje to ochrana ich zdravia alebo života, pretože majú zabezpečený prístup ku klasickej pitnej vode a tieto nápoje sú tak zakúpené od zamestnávateľa nad rámec požiadaviek, nie je odpočet DPH možný. Ak však zamestnávateľ DPH predsa odpočíta, je povinný odviesť DPH z titulu poskytnutia tovaru na iné ako podnikateľské účely, t. j. poskytnutie tovaru zamestnancom bezodplatne, čo sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Príklad na poskytnutie minerálnych vôd v administratívnych priestoroch a nárok na odpočítanie DPH:
Zamestnávateľ – realitná kancelária pravidelne nakupuje pre svojich zamestnancov balené minerálne vody na použitie na pracovisku – v kanceláriách. Vzniká zamestnávateľovi nárok na odpočet DPH z takto nakúpeného tovaru?
Z dôvodu, keďže nejde o pracovisko so zvýšenou záťažou teplom alebo chladom pre zamestnancov a podľa zákonných predpisov je zabezpečenie prístupu ku „klasickej“ pitnej vode postačujúce a možné, zamestnávateľ nakupuje tieto minerálne vody nad rámec jeho povinností a nevzniká mu nárok na odpočítanie DPH.
