Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Pokiaľ nie, existujú určité výnimky?
Reprezentačné výdavky v účtovníctve podnikateľov
Vo všeobecnosti platí, že všetky výdavky, ktoré podnikateľ vynaloží na účely svojej reprezentácie (pozor, nie propagácie, či reklamy), sú považované za nedaňové výdavky podnikateľa. Ide napríklad o firemnú večeru s obchodnými partnermi, ktorej cieľom je reprezentovať dobré meno a značku podnikateľa. Rovnako tu je možné zahrnúť i pomerne bežné pracovné stretnutia na káve s klientmi, pracovné obedy a podobne.
Všetky výdavky takejto povahy sú považované za výdavky na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a sú nedaňovými výdavkami. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. že nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Výdavky na reprezentáciu sa v podvojnom účtovníctve evidujú na účte 513 – Náklady na reprezentáciu. To, že podnikateľ (napr. spoločník s.r.o.) zaplatí „peniazmi spoločnosti“, je teda v poriadku. Po skončení zdaňovacieho obdobia však účtovník celú sumu na účte 513 v daňovom priznaní pripočíta cez pripočítateľné položky, a teda takéto náklady reálne v spoločnosti neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok, ale ide o účtovný náklad).
Káva v daňových výdavkoch podnikateľa
Na výdavky na nákup kávy je možné nazerať aj z pohľadu nákupu kávy na pracovisko, či už na vlastné použitie podnikateľom alebo pre zamestnancov. Zákon o dani z príjmov hovorí, že za daňové výdavky sa považujú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci do limitu, ktoré stanovuje osobitný predpis. Znamená to, že zamestnanci musia mať zo strany zamestnávateľa zabezpečený pitný režim, do ktorého sa však nepočítajú nápoje ako napríklad sladené vody a káva. Výdavok na nákup kávy tak nie je možné daňovo uznať ani z dôvodu zabezpečovania pitného režimu pre zamestnancov.
Za daňový výdavok nie je rovnako možné považovať pracovné stretnutia na káve, pretože jasným účelom je reprezentácia podnikateľa, aj keď by mohol niekto namietať, že takéto pracovné stretnutia s klientmi sú nevyhnutné pre uzatváranie obchodov a dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, zákon o dani z príjmov však kategóriu reprezentačných výdavkov jednoznačne odkazuje na nedaňové výdavky.
Obed v daňových výdavkoch podnikateľa
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok.
Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov v roku 2020 uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň. Do daňových výdavkov je možné uplatniť len tú hodnotu obedu, ktorá neprevyšuje hodnotu stravného 5,10 eur.
Príklad na uplatnenie stravného živnostníkom:
Živnostník mal v stredu stretnutie s klientom na obede a s ďalším klientom na večeri. Za obed zaplatil sumu 20 eur a za večeru sumu 30 eur. Na druhý deň vo štvrtok síce reálne pracoval, ale nemal žiadne pracovné stretnutie a ani nevynaložil žiadny výdavok na stravu (ani nemá kúpené gastrolístky). Môže si živnostník uznať stravné zo stredajšej večere namiesto štvrtku, kedy túto možnosť nevyužil? V akej výške si môže zahrnúť stravu do daňových výdavkov?
Živnostník má nárok na stravné za každý odpracovaný deň len do výšky 5,10 eur, pričom však musí byť splnená aj preukaznosti v daný deň, a to buď nákupom stravy alebo gastrolístka. Sumu zo stredy nie je možné rozdeliť na viac dní. Do daňových výdavkov si tak bude môcť za obidva dni zahrnúť iba sumu 5,10 eur za odpracovaný deň a zvyšná suma 44,90 eur bude predstavovať nedaňový výdavok.
Ako to však bude v prípade spoločníkov a konateľov spoločností? V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Za zamestnanca je považovaný spoločník a konateľ s.r.o., ak má s touto spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Za určitých okolností pripúšťa Zákonník práce aj možnosť rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie aj na spoločníka bez pracovnej zmluvy, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Maximálna suma daňovo uznaných výdavkov v roku 2020 je 2,81 eur (55% zo sumy 5,10 eur).
V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nárok na poskytnutie stravy spoločníkovi vzniká (rovnako ako zamestnancom) v dňoch, kedy v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu dlhšie ako štyri hodiny. Znamená to, že aj spoločník a konateľ majú nárok na stravné a výdavok na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Alkohol (víno alebo tvrdý alkohol) v daňových výdavkoch podnikateľa
Už na základe vyššie uvedeného rovnako platí, že výdavky na víno (ako aj tvrdý alkohol) počas pracovného stretnutia s klientmi sú výdavkami na reprezentáciu, a teda nedaňovými výdavkami podnikateľa. Nákup vína je však možné za určitých okolností považovať za daňový výdavok v súlade so zákonom o dani z príjmov. Výdavok je možné považovať za daňový v prípade vína, ktoré nepresahuje 17 eur za jeden predmet (fľašu vína), najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.
V takomto prípade však víno musí mať charakter reklamného predmetu, určeného napríklad pre obchodných partnerov pri uzatvorení obchodu alebo vianočného darčeka a podobne.
Príklad na výdavok na nákup vína poskytnutého obchodným partnerom na firemnom večierku:
Spoločnosť A zakúpila 50 fliaš vína v hodnote 10 eur za jeden kus, spolu za 500 eur, ktoré na firemnom večierku odovzdala v darčekových taškách svojim dodávateľom a odberateľom. Je možné uznať výdavok na nákup týchto fliaš ako daňový ?
Ak spoločnosť vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane minimálne vo výške 10 000 eur, môže si nákup vín uznať v daňových výdavkoch, pretože bude platiť že suma 500 eur nepresiahne 5% z vykázaného základu dane. Podmienka ceny do 17 eur za kus je rovnako splnená.
Pre podnikateľa, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom jeho činnosti, sa považuje poskytnutie vína z vlastnej produkcie ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná.
V prípade tvrdého alkoholu bez ohľadu na cenu za kus, u podnikateľa, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ide vždy nedaňový výdavok. U podnikateľa, ktorý je výrobcom alkoholických nápojov môže byť aj výdavok na tvrdý alkohol daňovým výdavkom, ak ide o alkoholické nápoje z vlastnej produkcie a zároveň, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur za kus.
Viac informácií nájdete v článku Výdavky (náklady) na reprezentáciu a reklamné predmety – daňové výdavky a DPH
