Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať okrem mzdy rôzne peňažné alebo nepeňažné benefity. V tomto článku sa budeme venovať dopadom poskytovania zamestnaneckých benefitov, tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa, z pohľadu dane z príjmov.
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) sa pojem zamestnanec používa nie len v súvislosti s osobami, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (napr. zamestnanci v pracovnom pomere, zamestnanci s uzavretou dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), ale za zamestnanca sa považuje aj napríklad konateľ alebo spoločník spoločnosti. Túto skutočnosť zdôrazňujeme, nakoľko v praxi sú často príjemcami benefitov aj konatelia alebo spoločníci pričom z hľadiska dane z príjmov sa na nich prihliada rovnako ako na “bežných” zamestnancov.
Používanie motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely v roku 2016
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzavrieť dohodu, že motorové vozidlo zamestnávateľa môže zamestnanec používať aj na súkromné účely. Obvykle ide o motorové vozidlo, ktorým je osobný automobil. Zákon o dani z príjmov však neobmedzuje zamestnávateľa a zamestnanca, aby uzavreli dohodu o používaní motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely aj v prípade, ak ide o nákladný automobil, motocykel, štvorkolku, pracovný stroj a pod.
Skutočnosť, že zamestnávateľ umožní používať zamestnancovi motorové vozidlo aj na súkromné účely zakladá u zamestnanca zdaniteľný príjem nepeňažného charakteru. Zamestnávateľ musí zároveň sledovať, aký počet kalendárnych rokov uplynul od kalendárneho roka, v ktorom motorové vozidlo zaradil do užívania. Zamestnancovi vzniká nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov len v prípade, ak používa aj na súkromné účely motorové vozidlo počas prvých ôsmych kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania, vrátane kalendárneho roka, v ktorom bolo motorové vozidlo do užívania zaradené.
V roku 2016 sa zamestnancovi zdaňuje používanie motorového vozidla aj na súkromné účely, ktoré bolo zaradené do užívania u zamestnávateľa v roku 2009 a neskôr. Používanie motorového vozidla zaradeného do používania pred rokom 2009 sa zamestnancovi nezdaňuje.
Zdaniteľný nepeňažný príjem vzniká zamestnancovi za každý, aj začatý, kalendárny mesiac, v ktorom mal poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľa aj na súkromné účely. V tomto prípade nie je rozhodujúci skutočný stav, ale stav formálny, resp. právny. Aj v prípade, ak by zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci nepoužil motorové vozidlo zamestnávateľa na súkromné účely vôbec, zdaniteľný nepeňažný príjem mu vzniká už na základe toho, že túto možnosť mal, i keď ju nevyužil.
V prvom kalendárnom roku, teda v kalendárnom roku zaradenia motorového vozidla do užívania, je suma nepeňažného príjmu zamestnanca vo výške1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla. V ďalších siedmich kalendárnych rokoch sa k prvému dňu kalendárneho roka vstupná cena zníži každoročne o 12,5 %. Suma nepeňažného príjmu zamestnanca bude aj ďalej vo výške 1 %, ale už zo zníženej vstupnej ceny.
Ak dôjde v období prvých ôsmich kalendárnych rokov k vykonaniu technického zhodnotenia, suma nepeňažného príjmu zamestnanca bude vo výške 1 % zo vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie. Prepočet sumy, z ktorej sa vyčísli nepeňažný príjem zamestnanca sa vykoná už za mesiac, v ktorom bolo technické zhodnotenie zaradené do užívania.
Pokiaľ nie je DPH súčasťou vstupnej ceny motorového vozidla, na účely vyčíslenia sumy nepeňažného príjmu zamestnanca sa vstupná cena zvýši o DPH.
Poslednou osobitosťou je určenie ceny motorového vozidla pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca v prípade, ak ide o prenajaté motorové vozidlo (operatívny prenájom, finančný prenájom). V tomto prípade sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka (prenajímateľa), taktiež vrátane DPH.
Znižovanie ceny motorového vozidla pre účely vyčíslenia zdaniteľného nepeňažného príjmu zamestnanca sa začalo znižovať od roku 2014. Ak sa v roku 2016 poskytne zamestnancovi to isté motorové vozidlo, ktoré sa mu poskytlo aj pred rokom 2014, jeho nepeňažný príjem sa vyčísli z už upravenej ceny.
Príspevky zamestnávateľa na dôchodkové sporenie v roku 2016
Zamestnávateľ nemá zákonnú povinnosť prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie. Ide o pracovné pozície, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Zamestnávateľ povinný prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) napríklad zamestnancom, ktorých práca je zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie. Príspevok zamestnávateľa je najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu, ak je zamestnanec dôchodkovo poistený. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platí zamestnávateľ priamo dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) pre zamestnávateľa predstavujú výdavok (náklad). Zákon o dani z príjmov tento výdavok (náklad) limituje. Zamestnávateľ môže príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zahrnúť do základu dane z príjmov najviac v úhrne vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca. Ak výška odvedených príspevkov presiahne uvedený limit, pre zamestnávateľa sú nedaňovým výdavkom. Zo znenia zákona o dani z príjmov vyplýva postup, podľa ktorého zamestnávateľ testuje výšku príspevkov odvedených za príslušného zamestnanca so zúčtovanou mzdou, náhradou mzdy a odmenou tohto zamestnanca.
Z pohľadu zamestnanca je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) nepeňažným príjmom, ktorý nie je od dane z príjmov oslobodený. Považuje sa za príjem zo závislej činnosti, podlieha zdaneniu daňou z príjmov a vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia u zamestnanca aj zamestnávateľa.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca v roku 2016
Zamestnávateľ je v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákonník práce”) povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Zároveň má zo zákona povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie najmenej v sume 55 % z ceny jedla, maximálne však zo sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín v prípade pracovnej cesty (od 1.11.2014 je to suma 4,20 eura).
V § 1 ods. 6 Zákonníka práce sa uvádza, že v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Podľa nášho názoru zamestnávateľ môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť, že mu na stravovanie bude poskytovať vyšší príspevok ako 55 % zo sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín v prípade pracovnej cesty.
Pre zamestnávateľa predstavuje príspevok na stravovanie zamestnancov limitovaný daňový výdavok, ktorý zamestnávateľ môže do základu dane zahrnúť najviac do výšky 2,31 eura (55 % zo sumy 4,20 eura). Suma príspevku presahujúca 2,31 eura je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok (náklad). Príspevok na stravovanie do výšky 2,31 eura a aj presahujúci tento limit je pre zamestnanca nepeňažným príjmom, ktorý je od dane z príjmov oslobodený.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravovanie aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.
Príspevky zamestnávateľa na komerčné poistenie alebo hypotéku v roku 2016
V zahraničí, ale už aj v Slovenskej republike, je trendom pri získavaní a udržiavaní zamestnancov poskytovaniepríspevkov na komerčné poistenie (napr. životné poistenie, poistenie choroby či úrazu) alebo príspevkov na úhradu úrokov hypotekárneho úveru. Príspevok zamestnávateľ neposkytuje ako finančné plnenie zamestnancovi, ale platbu vykonáva priamo v prospech poisťovne alebo banky.
Poskytovanie takéhoto benefitu je výsledkom dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Pre zamestnanca predstavuje tento benefit nepeňažný príjem, ktorý je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Zdaňuje sa rovnako ako mzda. Pre zamestnanca a zamestnávateľa má tento nepeňažný príjem rovnaké dopady z pohľadu dane z príjmov a odvodov ako mzda.
Výdavky (náklady) na nepeňažný príjem a súvisiace odvody sú pre zamestnávateľa daňovým výdavkom (náklady), nakoľko je tento benefit zdaňovaný ako nepeňažný príjem zo závislej činnosti u zamestnanca.
Na rovnakom základe je možné zdaniť akýkoľvek iný nepeňažný benefit zamestnanca nepeňažného charakteru, ktorý je u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Musí byť však so zamestnancom dohodnutý, napr. v pracovnej zmluve.
Využívanie majetku zamestnávateľa zamestnancom aj na osobné účely v roku 2016
Doteraz sme sa v článku venovali prevažne zamestnaneckým benefitom, ktoré sa nespájali s používaním majetku zamestnávateľa zamestnancom. Používanie motorového vozidla predstavuje v oblasti dane z príjmov samostatnú kategóriu.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že majetok zamestnávateľa môže zamestnanec používať aj na osobnú potrebu (napr. mobilný telefón, notebook). K zahrňovaniu výdavkov do základu dane zamestnávateľa a posúdeniu vzniku zdaniteľného príjmu u zamestnanca zverejnilo na svojej internetovej stránke Finančné riaditeľstvo SR informáciu.
Výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch buď:
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, pričom u zamestnanca nevzniká zdaniteľný príjem,
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, pričom u zamestnanca nevzniká zdaniteľný príjem,
- v úplnej výške, pričom u zamestnanca vzniká zdaniteľný príjem ocenený bežnou cenou nepeňažného plnenia alebo vo výške pomernej časti daňového výdavku (napr. 20 %), ako akceptovateľný alternatívny postup z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia zamestnávateľov,
- v úplnej výške, ak zamestnanec uhradí zamestnávateľovi zo svojho čistého príjmu (napr. zrážkou zo mzdy) výdavky vynaložené zamestnávateľom na osobnú potrebu zamestnanca, pričom zamestnancovi nevzniká zdaniteľný príjem.
Uvedený postup nie je možné aplikovať v prípade výdavkov:
- na osobnú spotrebu,
- súvisiacich s nehnuteľnosťami a
- výdavkov zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom, ktoré poskytol zamestnancovi na používanie na služobné účely aj súkromné účely.
V súvislosti s motorovým vozidlom poskytnutým zamestnancovi aj na súkromné účely vyplývajú z informácie Finančného riaditeľstva SR aj tieto závery:
- v 9. roku od zaradenia motorového vozidla do užívania a nasledujúcich, u zamestnanca už nedochádza k zdaňovaniu príjmov zo závislej činnosti, aj keby mal takýto zamestnanecký benefit dohodnutý napr. v pracovnej zmluve,
- v 9. roku od zaradenia motorového vozidla do užívania a nasledujúcich, zamestnávateľ je povinný uplatňovať všetky daňové výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom v pomernej časti.
Množstvo zamestnaneckých benefitov má nepeňažný charakter. Nepeňažný príjem zamestnanca je príjmom zo závislej činnosti. Od roku 2015 ponúka zákon o dani z príjmov možnosť “brutácie” nepeňažného príjmu. O tomto spôsobe zdaňovania nepeňažného príjmu nájdete viac informácií v článku Nepeňažný príjem zamestnanca a daň z príjmov od 1. 1. 2015.
Ktoré benefity sa doplnili alebo zmenili v zákone o dani z príjmov od roku 2020, nájdete v článku Benefity pre zamestnancov od roku 2020 (dane a odvody).
