Od rozprávky, ktorú napísala ako sedemročná, až k dvom biznis knihám a vlastnému podnikaniu. Zoznámte sa s copywriterkou, Ivicou Ďuricovou.
Sympatická brunetka neskrýva svoju lásku k písaniu, k slovenčine a jazyku ako takému. Od malička ju lákalo pokladať svoje pocity, zážitky a fantázie na papier. Hneď ako sa vo veku malej školáčky naučila používať abecedu, popustila uzdu svojej fantázii a vášni pre písanie. Tá vyústila do rozprávky, ktorá vzišla z pera len sedemročnej Ivice. „Nadšenie pre tvorbu a písanie vychádza tak nejako z mojej prirodzenosti. Už ako malé dievča som objavila čaro pokladania slov na papier, no netrvalo dlho a zoznámila som sa aj s počítačovým programom Word . Moji rodičia sú totiž informatici, takže prístup k počítaču som mala už od útleho detstva,“ začína svoje rozprávanie Ivica Ďuricová, ktorá bola vždy jednotkou na hodinách slohu či pri písaní kontrolných diktátov. „Vždy som bola veľmi trpezlivá, vytrvalá a disciplinovaná, takže mi ani ako sedemročnej nerobilo problém dotiahnuť vec, pre ktorú som sa nadchla, do konca. V tomto prípade šlo o rozprávku. Dôležitejší ako sebadisciplína je však v mojom prípade entuziazmus. Radosť z práce je to, čo ma v konečnom dôsledku dovedie k sebadisciplíne a potrebe prísť do cieľa. Láska k práci, ktorú robím. Pretože keď píšem, vtedy sa cítim najviac živá, najviac vo svojom živle,“ neskrýva nadšenie a vášeň pre svoju prácu Ivica.
Jej talent neušiel ani pozornosti pedagógov. „Na strednej škole sa mi prvýkrát podarilo pretaviť svoje nadšenie pre písanie do niečoho konkrétneho. Pod vedením nemeckého lektora som sa zapojila do celoeurópskej súťaže, zameranej na písanie poviedok v nemeckom jazyku. Súťaž sa mi nakoniec podarilo vyhrať. Práve toto víťazstvo bolo mojím prvým väčším úspechom, ktorý ma povzbudil a povedala som si, že sa asi uberám správnym smerom,“ spomína na svoje pocity autorka dnes už dvoch biznis kníh.
Ivica sa však sa však nakoniec rozhodla študovať jazyky. Počas štúdia na Masarykovej univerzite v Brne muselo ísť písanie bokom. „V tom čase som si nemyslela, že by som sa písaním mohla živiť,“ hovorí Ivica.
Skočila som do vody a plávala
Po úspešnom získaní vysokoškolského titulu však Ivicine kroky nesmerovali k nijakému zamestnávateľovi. Začala svojpomocne podnikať, založila vlastnú jazykovú školu a na voľnej nohe funguje dodnes. „Po absolvovaní vysokej školy som bola v otázkach podnikania celkom nepoškvrnená duša. Nemala som najmenšie tušenie, čo je to IČO a ako celý tento ekosystém funguje. Paradoxne to bola moja výhoda, pretože ak by som tušila, čo všetko ma čaká, púšťalo by sa mi do toho omnoho ťažšie,“ spomína na zakladanie vlastného biznisu dnes už úspešná podnikateľka. „Ak sa vyskytol problém, musela som ho riešiť za pochodu. Veľa som sa tak musela naučiť a po mnohých informáciách doslova pátrať. Postupne sa to však na človeka nabalí, ak sa danej práci naplno venuje. Či chcete, či nechcete, ste nútení stále sa učiť a orientovať sa v rôznych oblastiach. Od fakturovania, administratívy, cez tvorbu webstránky až po marketing,“ hodnotí proces budovania biznisu. Ten zakladala svojpomocne, pomocou vlastných úspor a s podporou rodiny či priateľov. Oplatilo sa. Jazyková škola funguje dodnes a učí v nej pomerne veľký lektorský tím. Stále to však akosi nebolo ono.
Moment, na ktorý som čakala celý život
„Smerom k profesii, pre ktorú som asi bola stvorená, ma posunulo až stretnutie s dizajnérom Lukášom Majzlanom. Ten zhodou okolností hľadal do svojho tímu textára. Ja som sa vlastne až vtedy dozvedela, že copywriter je skutočnou profesiou a že písaním sa dá regulárne v reklamnej brandži živiť. To ma absolútne uchvátilo. Na ten moment som akoby čakala celý život,“ opisuje cestu k vytúženému povolaniu Ivica Ďuricová. O dva roky neskôr povýšila svoju záľubu na biznis a založila vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným. „Prvé zákazky som písala iba za referenciu, keďže som v tejto oblasti bola ešte celkom neznáma,“ približuje Ivica začiatky svojej spoločnosti s názvom Adlervia.
Pohár treba vidieť viac plný ako prázdny
Prebíjanie sa cestou do povedomia potenciálnych zákazníkov však nebolo také jednoduché. „Krízový moment prišiel vtedy, keď sa mi dlhšie nedarilo rozšíriť základňu svojich klientov tak, aby to bolo pre mňa rentabilné. V tomto období sa ma najviac dotýkali skeptické poznámky okolia, ktoré zastávalo názor, že písaním sa dnes človek neuživí. Vyriešila som to tak, že som si jednoducho dala deadline. Povedala som si, že ak sa situácia na začiatku nového roka nezmení, nebudem sa pokúšať o nemožné . Ešte predtým som však spravila všetko pre to, aby sa Adlervia naplno rozbehla,“ spomína na neľahké obdobie úspešná copywriterka. „ Niekedy sa však stane, že až keď človek zloží zbrane a prestane veci siliť, problémy sa vyriešia aj samy. Keď som totiž už Adlervii nedávala veľkú šancu, začali sa mi zákazky sypať jedna radosť, až som ich nestíhala spracúvať. Biznis sa mi rozbehol presne tak, ako som si predstavovala,“ konštatuje dnes renomovaná copywriterka a dodáva: „V podnikaní je okrem vytrvalosti, odhodlanosti a pozitívneho myslenia rovnako dôležité vedieť odhadnúť, kedy je čas zložiť zbrane a neplytvať energiou na niečo, čo nemá význam.“
O pár krokov vpred sa Ivica posunula aj vďaka spolupráci s portálom podnikajte.sk, na ktorom mala vo svojej réžii inšpiratívny podnikateľský seriál, ktorým si dokázala vytvoriť veľkú fanúšikovskú základňu. „Na seriáli som pracovala asi dva roky. Počas nich sa mi podarilo spracovať okolo 100 podnikateľských nápadov, ktoré boli uverejňované vždy vo štvrtok. Seriál vyústil do vydania prvej knižky, ktorá nesie moje meno,“ konštatuje. Prvá knižka z jej pera tak dostala názov 99 inšpiratívnych podnikateľských nápadov.
Buďte kvalitní a vaša služba si spraví reklamu sama
Cieľavedomá copywriterka však nezaháľala ani chvíľku a naďalej vytrvalo pracovala na rozvíjaní svojej firmy. „Tým, že som pokračovala v tvorbe textov pre klientov, textov na webstránky či letáky, časom sa mi podarilo vytvoriť klientelu, pre ktorú som bežne pracovala. Zákazky sa mi asi po roku a pol ustálili natoľko, že som si už nemusela robiť žiadnu reklamu a klienti začali prichádzať sami,“ spomína Ivica. Popri písaní reklamných textov si našla čas aj na ďalšiu knihu. Tá nesie meno Byznys v Rusku a vyšla v spolupráci s českým podnikateľom Ladislavom Semetkovským. Nielen v češtine, ale aj v angličtine.
Stratégia Ivice je vo svojej podstate jednoduchá, no o to ťažšia na realizáciu. „Myslím si, že pre klientov som zaujímavá najmä preto, že sa ich vždy snažím odlíšiť od konkurencie. Prezentujem ich celkom odlišným spôsobom, čo nie je vždy ľahké, ale značne účinné. Biznis texty do určitej miery staviam aj na beletristických prvkoch, pretože príbeh je to, čo predáva. A nezáleží na tom, či ide o román alebo stavbársku firmu,“ komentuje spôsob svojej práce Ivica.
Ak máš cieľ, musíš sa k nemu dostať
Mladým ľuďom Ivica odporúča začať čo najskôr: „Ideálnym časom na založenie si vlastného biznisu je obdobie vysokoškolských štúdií. Ešte nie ste tak celkom nútení stáť na vlastných nohách a zároveň máte dosť času na to, aby ste sa rozvíjaniu svojho biznisu venovali intenzívne . Na založenie vlastnej firmy však nie je neskoro ani počas trvalého pracovného pomeru. To je, naopak, veľmi dobrá stratégia, pretože podnikanie vám zďaleka nezačne vynášať zo dňa na deň. Keď však zistíte, že väčší príjem ako z vašej práce máte práve vďaka vášmu biznisu, vtedy je pravý čas skočiť do budovania vlastnej firmy rovnými nohami, “ odporúča podnikateľ – samouk, Ivica Ďuricová. „Zároveň je veľmi dôležitá aj vytrvalosť začínajúcich podnikateľov. Pretože mať nápad je skvelé, ale jeho dotiahnutie do úspešného konca je to, čo robí z podnikateľa podnikateľa,“ konštatuje.
Vieme si vzájomne pomôcť
Hoci sa Ivica Ďuricová dnes už môže pochváliť úspešným a fungujúcim biznisom, nezabúda ani na svoje začiatky a aktívne sa snaží pomáhať začínajúcej mladej generácii podnikateľov. „Stála som pri zrode Združenia mladých podnikateľov Slovenska ako organizácie, ktorá podporuje nastupujúcu generáciu podnikateľov. Veľmi veľký význam vidím práve v networkingu, teda zoznamovaní sa úspešných podnikateľov s tými potenciálnymi. V tomto prípade je tok informácií medzi nimi hlavnou premennou. Spôsobov, ktorými sa dá začínajúcim podnikateľom pomôcť je mnoho, my sa snažíme prispieť, ako sa hovorí, z každého rožku trošku,“ objasňuje význam podpory mladých ľudí, túžiacich po vlastnom biznise. „Zároveň ako podnikatelia tvoríme silnú skupinu, ktorú je omnoho viac počuť, ak sa napríklad vyskytne nejaký legislatívny problém. Spoločne sa vieme brániť či pripomienkovať zákony a poukazovať na možné legislatívne nedostatky,“ dodáva.
Podnikateľská nátura
Stres a obavy z toho, čo bude zajtra a či sa objaví dostatok zákaziek, sa nevyhýbajú ani copywriterke Ivici Ďuricovej. „Podnikatelia často disponujú, mojimi slovami povedané, zníženým pudom sebazáchovy, a tak sa neboja ísť do rizika. Resp. istú dávku stresu a rizika nevyhnutne potrebujú na denné fungovanie. Človek vie, že sa má stále kam posunúť , a tento pocit stojí za ten stres,“ opisuje a takto pokračuje: „Navyše ste pánom svojho času a trúfam si povedať, že takýto freelancerský spôsob života človeka zocelí. Naučí sa vďaka nemu ľahšie čeliť problémom nielen v podnikaní, ale aj v osobnom živote. Len tak hocičo s vami nezamáva.“
Rada by som nosila nálepku Spisovateľ
„Hoci si viem vyrobiť problém, v zásade sa snažím vyhnúť rozhodnutiam, ktoré by mohli mať existenčné následky. Trúfam si povedať, že viem robiť rozhodnutia, ktoré nie sú likvidačné. Hoci je copywriting mojou srdcovou záležitosťou, v budúcnosti by som rada hlbšie načrela aj do beletristickej oblasti. Mojím snom je byť okrem copywriterky aj spisovateľkou, “ odkrýva svoje túžby podnikateľka s vášňou pre skladanie písmen do slov. „Aj tento cieľ si však vyžaduje nejedno ťažké rozhodnutie, no predovšetkým časovú investíciu. Energiu a čas, ktorý by som inak využila na písanie platených zákaziek, totiž investujem do tvorby niečoho, o čom netuším, či sa raz predá. Napriek tomu by som sa však rada uberala aj tým knižným smerom,“ predostiera svoju víziu ambiciózna textárka a dodáva: „Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. V každom prípade však viem, že písanie je to, čo chcem robiť celý život. Nech už je to v akejkoľvek forme.“
