Čo je ich úlohou, aké výhody majú zaradení europoslanci a čo (ne)môžu robiť nezaradení poslanci? Praktické informácie o frakciách Europarlamentu v kocke.
Činnosť zvolených europoslancov každého členského štátu Európskej únie spočíva nielen v tom, že hlasujú za alebo proti Európskou komisiou navrhovanej legislatíve, ale tiež v pripomienkovaní a dohľadom nad reguláciami ešte skôr ako sa do Europarlamentu (EP) vôbec dostanú. Môžu tak robiť vo výboroch EP, ktorých musia byť súčasťou. To, v akom výbore pôsobia, závisí od ich preferencií, ktoré vyjadrujú po zvolení do Europarlamentu, no tiež od toho, v akej politickej skupine (frakcii) pôsobia. Podľa čoho sa do frakcií zaraďujú, aké právomoci či povinnosti europoslancom z členstva vyplývajú, aj čo sa deje v prípade, že je europoslanec „nezaradený“ a nie je súčasťou žiadnej politickej skupiny, približujeme v tomto článku.
Čo sú frakcie (politické skupiny) v Europarlamente?
Tzv. frakcie sú politické skupiny, do ktorých sú jednotliví europoslanci rozdelení. Sú to zoskupenia, do ktorých sa zvolení poslanci priraďujú podľa svojej národnej politickej strany, za ktorú kandidovali. Byť súčasťou frakcie ale nie je povinnosťou a europoslanec buď nemusí byť jej súčasťou vôbec a môže sa označovať ako „nezaradený“ alebo „nezávislý“, alebo z nej môže vystúpiť či prestúpiť do inej. Podmienkou existencie politickej skupiny ale je, aby mala aspoň 23 europoslancov a musí v nej byť zastúpená aspoň štvrtina členských štátov (v súčasnosti aspoň 6 štátov).
Úlohou frakcií je, podobne ako u nás v prípade politických strán, vytvoriť koalíciu po voľbách, ktorá bude mať dostatočný počet hlasov na prijatie či odmietnutie návrhu legislatívy. Avšak, koalícia v EP nedrží vždy spolu a neťahá za jeden koniec. Často sa stane, že časť koalície za istý návrh nezahlasuje. Väčšinou sa ale zhodnú na tom, čo je pre EÚ dobré a prospešné a kladne hlasujú všetci (s výnimkou pár jednotlivcov).
Frakcie majú dôležitú rolu aj pri určovaní predsedu Európskej komisie, ktorého menuje a schvaľuje Rada a Europarlament. Zvyčajne totiž ide o člena víťaznej frakcie (víťaznou sa stáva tá, ktorej členmi sú národné strany s najväčším počtom mandátov, ktoré získajú v eurovoľbách v členských krajinách. Je dôležité pripomenúť, že občania v európskych voľbách neodovzdávajú svoj hlas priamo danej frakcii, ale národnej politickej strane, ktorá do nejakej frakcie patrí, a teda hlas od občana putuje tejto frakcii len v zástupnej forme.).
Napríklad Ursula von der Leyen pochádza z politickej strany Kresťanských demokratov (CDU), ktorá je členom Európskej ľudovej strany (EĽS) – víťaznej frakcie vo voľbách 2019.
Podľa čoho sa poslanci zaraďujú do frakcií?
Ktorý eurposlanec bude v ktorej frakcii pôsobiť (alebo by mal pôsobiť), sa určuje podľa jeho domácej politickej príslušnosti. Politické strany s tou-ktorou frakciou rokujú (zväčša závisí aj od istej politickej blízkosti) a výsledkom je, že každý zvolený europoslanec z kandidátky danej strany automaticky patrí do „spriatelenej“ frakcie (môže z nej ale neskôr vystúpiť). Napríklad národné politické strany, ktoré sa vyznačujú sociálnou – ľavicovou politikou, spravidla patria do frakcie, ktorá je orientovaná ľavicovo. Preto napríklad poslanec R. Hajšel, ktorý v eurovoľbách 2019 kandidoval za stranu SMER-SD, bol vo volebnom období 2019 - 2024 členom frakcie S&D. Alebo europoslanec za PS nebude pôsobiť vo frakcii socialistov (S&D), ale v skupine liberálnych a centristických strán Renew Europe.
Kandidáti na europoslanca teda zvyčajne vopred vedia, do akej frakcie budú patriť - podľa toho, kam patrí ich národná politická strana. Ak ich strana nepatrí do žiadnej politickej frakcie, po prípadnom zvolení sa budú takíto europoslanci nachádzať medzi nezaradenými. Avšak, po zvolení im nič nebráni požiadať o členstvo v niektorej z politických skupín alebo v prestupe do inej frakcie. Príkladom môže byť poslankyňa L. Ďuriš Nicholsonová, ktorá bola do Europarlamentu zvolená na kandidátke SaS. Tá patrí do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR). Krátko po zvolení z tejto frakcie odišla do liberálnej a centristickej Renew Europe. Následne však odišla aj zo strany SaS a v Europarlamente vystupovala ako nezávislá.
Celkovo je frakcií sedem, no počet sa môže aj v jednotlivých volebných obdobiach meniť, hoci sa tak veľmi často nedeje.
Vo volebnom období 2019 – 2024 boli nasledovné:
- Európska ľudová strana (EĽS, známa aj pod skratkou EPP)
- Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D)
- Renew Europe
- Zelení
- Európski konzervatívci a reformisti (EKR)
- Skupina Identita a Demokracia (ID)
- Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left)
Nezaradených poslancov bolo 49.
Európska ľudová strana (EĽS)
Je najväčšia európska politická strana založená v roku 1976 kresťanskodemokratickými stranami. Jej členovia sú predovšetkým pravicovo orientované konzervatívne, liberálnokonzervatívne a kresťanskodemokratické strany. Zo Slovenských národných politických strán do tejto frakcie patrí KDH a Hnutie Slovensko.
Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D)
Progresívna aliancia socialistov a demokratov vznikla 29. júna 1953. Je to frakcia, ktorá združuje ľavicovo zmýšľajúcich europoslancov zo sociálnodemokratických strán. Prioritami tejto frakcie sú aktuálne napr. cenovo dostupné a slušné bývanie pre všetkých, podpora Ukrajiny, sociálne a pracovné práva pre všetkých občanov EÚ. Ide o frakciu so 154 členmi, vďaka čomu je druhou najväčšou politickou skupinou v Europarlamente. Zo slovenských strán do tejto frakcie vo volebnom období 2019 – 2024 nepatrila priamo žiadna, hoci zastúpenie v nej máme – konkrétne Róbert Hajšel, ktorý vystupuje ako nezávislý, no zvolený bol na kandidátke SMER-SD.
Renew Europe
Ide o frakciu založenú v uplynulom volebnom období (2019 - 2024), avšak na podklade najstaršej politickej skupiny v Europarlamente - Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Patria tu zväčša liberálne a centristické strany. Ich prioritami sú presadzovanie európskych hodnôt, udržateľné investovanie do budúcnosti a silnejšia Európa v meniacom sa svete. Zo slovenských politických strán do tejto frakcie patrí Progresívne Slovensko.
Zelení
Zelení vznikli po voľbách do Europarlamentu v roku 1999. Z jej názvu vyplýva, že členmi sú prevažne strany, ktorých hlavnou prioritou je ochrana životného prostredia a presadzovanie environmentálne udržateľných riešení. V tejto skupine nemalo Slovensko v 9. volebnom období žiadne zastúpenie.
Európski konzervatívci a reformisti (EKR)
Konzervatívna politická skupina EKR bola založená v roku 2009. Frakcia EKR je presvedčená, že Európa potrebuje zmenu smerom k decentralizácii a menšej byrokracii. Okrem toho jej členovia chcú podporovať spravodlivý a voľný obchod, hospodársku obnovu, rast, konkurencieschopnosť a reformovať migračný systém. Frakcia presadzuje rešpektovanie práva a suverenity členských štátov, zelenú tranzíciu či ochranu občanov a hraníc v kontexte migrácie. Do tejto frakcie patrí SAS.
Skupina Identita a Demokracia (ID)
Táto frakcia vznikla po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 ako pokračovateľ frakcie Európa národov a slobody (ENF). Tvoria ju prevažne euroskeptické politické strany. Frakcia ID sa podľa informácií na stránke europarl.europa.eu chce sústrediť na hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, zvyšovanie bezpečnosti, riešenie ilegálnej imigrácie a zníženie byrokracie v EÚ. Vo volebnom období 2019 – 2024 mala 73 členov z deviatich krajín, je teda piata v poradí, čo sa veľkosti týka. V skupine však neboli žiadni podpredsedovia Europarlamentu ani predsedovia výborov. V tejto frakcii sme v uplynulom volebnom období nemali žiadne zastúpenie.
Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left)
Frakicu (politickú skupinu) The Left tvoria krajne ľavicové zoskupenia. Politická skupina sa venuje témam ako feminizmus, ekonomická a sociálna spravodlivosť, či mier a solidarita. Opäť ani v tejto skupine sme v období 2019 – 2024 nemali žiadne zastúpenie.
Právomoci a výhody členstva vo frakciách
Aj keď členstvo vo frakcii je dobrovoľné, europoslancom dáva zásadné právomoci, vďaka ktorým vedia výraznejšie zasiahnuť do tvorby legislatív EÚ či rozhodnúť o prerozdelení kľúčových pozícií v politickom a organizačnom rámci Europarlamentu. Jednou z úloh politických skupín je totiž iniciovať nominácie na posty predsedu či podpredsedov EP. Spomedzi členov frakcií sa tiež určujú predsedovia jednotlivých výborov Európskeho parlamentu, pričom ale menšie frakcie majú obmedzenejšie možnosti, že z ich radov niekto tento post bude zastávať. Šancu majú politické skupiny s väčším počtom poslancov. Nezaradení poslanci môžu síce navrhovať osoby do výborov či delegácií, no je len nízka pravdepodobnosť, že budú zvolení za predsedov alebo vymenovaní za spravodajcov pre dôležité právne návrhy. Ak nie sú členom frakcie, oberajú sa tak o možnosť výraznejšie ovplyvniť vývoj a prijímanie politík EÚ.
Frakcie predsedajú istým výborom, v ktorých sa diskutuje o dôležitých právnych návrhoch. Vo volebnom období 2019 – 2024 predsedali frakcie nasledujúcim výborom:
| Frakcia | Výbory |
|---|---|
| EĽS | |
| S&D | |
| Renew Europe | |
| Zelení | |
| The Left | |
| EKR |
Keďže je povinnosťou každého europoslanca byť súčasťou aspoň jedného výboru, týka sa to aj nezaradených. Nakoľko ale nepatria do žiadnej frakcie, nemávajú „spojencov“, ktorí by podporili ich návrhy. Presadiť tak priority vo výbore s desiatkami poslancov či v Europarlamente s viac ako 700 europoslancami je len malá šanca. Hlas poslanca, za ktorým nestojí žiadna frakcia (politická skupina), totiž nemá takú váhu ako hlas poslancov, ktorí sú členmi frakcií a pre svoje návrhy môžu získať podporu od svojich kolegov.
Členstvo vo frakcii je rozhodujúce aj pri žiadaní o zaradenie mimoriadnej rozpravy do programu EP, nakoľko len politické skupiny majú túto právomoc. Poslanci zaradení vo frakcii majú navyše viac času na vystúpenie počas plenárnych rozpráv. Najskôr sa totiž prvý blok času rovnomerne rozdelí medzi všetky skupiny, následne sa každej pridelí ďalšia časť podľa jej veľkosti. V tomto prípade nezaradení poslanci dostanú len zvyškový čas na vystúpenie.
Slovenskí poslanci vo frakciách
Slovensko zastupovali vo volebnom období 2019 – 2024 v najsilnejšej frakcii EĽS (ktorá vyhrala voľby a získala najviac mandátov v EP) štyria poslanci. Rovnaké zastúpenie sme mali aj v tretej najväčšej skupine Renew Europe. Po jednom europoslancovi malo Slovensko vo frakcii EKR a S&D.
| Frakcia | Počet europoslancov vo volebnom období 2019 – 2024 | Slovenskí europoslanci | |
| Počet vo frakcii | Meno | ||
| Európska ľudová strana (EĽS) | 177 | 4 | |
| Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) | 140 | 1 | |
| Renew Europe | 102 | 4 | |
| Zelení | 72 | 0 | - |
| Európski konzervatívci a reformisti (EKR) | 68 | 1 | |
| Skupina Identita a Demokracia (ID) | 59 | 0 | - |
| Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left) | 37 | 0 | - |
| Nezaradení | 50 | 4 | |
Medzi zvolenými poslancami sa však nachádzali aj takí, ktorí boli v tomto volebnom období nezaradení. To znamená, že ich pracovné možnosti a vplyv v rámci Europarlamentu boli značne obmedzené. Napríklad M. Uhrík nebol v rokoch 2019 – 2024 ani raz spravodajcom či tieňovým spravodajcom niektorej z legislatív, teda nebol zodpovedný za prípravu a presadenie žiadnej legislatívy. Podrobnosti o tom, ako sa europoslanci vo volebnom období 2019 – 2024 chopili svojej úlohy a možnosti ovplyvniť politiky EÚ, prinášame v článku Koho voliť v eurovoľbách 2024: aktivita europoslancov ako jeden z parametrov.
