Nové náklady pre producentov v súvislosti s konsolidáciou vyženú ceny nahor, zahraničné výrobky budú v značnej výhode. S čím musia rátať výrobcovia, obchodníci aj spotrebitelia?
Ešte ani nezačali konsolidačné opatrenia platiť, niektoré potraviny v obchodoch trhajú cenové rekordy. Týka sa to napríklad už niekoľko týždňov ceny masla a v poslednom období aj vajec. Napriek miernemu či výraznejšiemu zníženiu sadzieb DPH od roku 2025 na potraviny, budú výrobcovia a predajcovia čeliť iným nákladom, ktoré vyplývajú zo schváleného konsolidačného balíčka či iných legislatívnych noviniek (napr. zvýšenie minimálnej mzdy podľa automatu od roku 2026). Tie, prirodzene, premietnu do cien výrobkov.
Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, pre Podnikajte.sk v rozhovore priblížil:
- prečo slovenská produkcia dlhodobo nedokáže cenou konkurovať tej zahraničnej,
- ako daň z finančných transakcií ovplyvní cenové rozdiely medzi slovenskými a zahraničnými výrobkami,
- do akej miery situácii pomôže zníženie DPH na potraviny a čo by podľa neho bolo ešte prospešnejšie ako samotné znižovanie sadzieb DPH,
- ako konsolidačné opatrenia a tlak spotrebiteľov na ceny ovplyvnia štruktúru tovarov na pultoch,
- čo ovplyvňuje cenu masla či vajec a s čím v krátkodobom horizonte počítať.
Potravinárom výrazne stúpnu náklady, odzrkadlí sa to na cenách
V novom roku začnú podnikatelia platiť daň z bankových transakcií a meniť sa bude aj DPH na potraviny. Ako sa tieto opatrenia odrazia na fungovaní obchodných reťazcov?
Daň z finančných transakcií považujeme za veľmi zlé opatrenie, pretože robí našu ekonomiku menej konkurencieschopnou. Treba si uvedomiť, že napríklad v rámci potravinárstva sa bude uplatňovať v celom dodávateľskom reťazci. To znamená, že daň z finančných transakcií sa pri výrobe uplatní viackrát, bude sa „nabaľovať“ od poľnohospodára, potravinára až po obchod, čo výrazne predraží produkciu potravín a ich predaj. Takáto daň nie je v rámci krajín pôsobiacich na jednotnom európskom trhu okrem Maďarska aplikovaná, čo je ďalšie nepriame zvýhodnenie zahraničnej produkcie. Zahraniční výrobcovia totiž tejto dani nebudú čeliť na najnižších stupňoch výroby, zatiaľ čo tí slovenskí áno, a odzrkadlí sa to aj v cenách. Zjednodušene to možno ukázať na príklade, kedy daň najskôr zo svojich platieb uhradí farmár, následne spracovateľ a medzi tým ešte každý dopravca. Ak by aj bol slovenský producent rovnako efektívny ako zahraničný, z týchto dôvodov bude mať nutne vyššie náklady. Netýka sa to iba nákupu suroviny, ale všetkých tovarov a služieb, ktoré výrobcovia a predajcovia uhrádzajú. Slovenské potraviny tým budú v porovnaní so zahraničnými v ešte väčšej nevýhode ako sú dnes.
No kým transakčná daň bude tlačiť na zvyšovanie cien, zníženie sadzby DPH na potraviny vnímame v tomto kontexte pozitívne, pretože bude mať opačný - protiinflačný charakter. Tento efekt sa však už na rozdiel od transakčnej dane dotkne zahraničnej a domácej produkcie rovnako.
Daň z finančných transakcií sa dotkne nielen bankových prevodov, ale aj výberov hotovosti. Čo to bude znamenať pre obchodníkov?
Zdanenie výberov hotovosti robí obchodníkom veľké problémy, pretože budú platiť daň 0,8 % z každého výberu, a to bez stropu. Tieto výbery robia na dennej báze cez súkromné bezpečnostné služby, ktoré ďalej distribuujú hotovosť do obchodov, aby mali zamestnanci v pokladniach potrebnú hotovosť na obsluhu zákazníkov. Hotovosť z tržieb počas dňa si v bežnej praxi nenechávajú, nakoľko ide najmä o bezpečnostné riziko, no často potrebujú bankovky v inom množstve a hodnote ako majú z daného dňa v pokladni, taktiež ide o zodpovednosť správneho narábania s hotovosťou. Opäť pre predstavu zjednodušený príklad, keď ráno prevádzka otvára, potrebuje 5, 10, 20 eurové bankovky na vydávanie, na konci dňa má podstatne viac 50 či 100-eurových, ktorými zákazníci platili. Čiže pri časti transakcií podliehajúcich dani nejde o výbery, ktoré by slúžili na platby, ale o výbery, ktoré zabezpečujú hotovosť v pokladniach. Nová daň tak značne zvýši náklady obchodníkov. Komunikujeme však aj s ministerstvom financií a je možné, že by sa ešte takéto výbery, ktoré slúžia na umiestnenie hotovosti do obehu, oslobodili od transakčnej dane. Aj toto je jeden z príkladov problémov, ktorým by sa dalo predísť, ak by k zákonu prebehlo štandardné pripomienkové konanie, kde by sme na tento problém mohli vopred upozorniť.
Schválená bola aj zmena v minimálnych mzdách od roku 2026. Ako to môže ovplyvniť náklady výrobcov a obchodných reťazcov?
Keďže má vplyv na príplatky za prácu v noci, cez sviatky a víkendy, dotkne sa celého výrobného reťazca – od poľnohospodárov, cez potravinárov až po obchod, pretože víkendové príplatky sa týchto odvetví týkajú v značnej miere. Problém je hlavne v tom, že príplatky sa kumulujú. Čiže, ak napríklad pekár pečie chlieb, pričom 80 % tejto práce sa deje v noci a v príplatkovom čase (napríklad v noci v nedeľu, ktorá môže byť zároveň aj štátnym sviatkom), náklady sa razantne zvyšujú. Samozrejme, že to má potom vplyv aj na konečnú cenu výrobkov. Ak navyše prijímame konsolidačný balíček cez opatrenia, ktoré môžu zvýšiť infláciu a ceny všetkých tovarov, je to opäť veľký tlak na zvyšovanie miezd pre zamestnancov. Ide zasa o náklady, ktoré vznikajú výrobcom a obchodníkom.
Viac ako zníženie DPH na potraviny v nej potrebujeme „upratať“
Je v kontexte konsolidačných opatrení a iných legislatívnych noviniek možné očakávať, že po znížení DPH na potraviny, dôjde aj k zníženiu koncových cien?
Obchodníci korektne prenesú zníženú DPH do cien, preto v tomto prípade otvorene hovoríme, že zníženie DPH bude mať protiinflačný charakter. Môže to spôsobiť pri cenovo stabilných kategóriách potravín (napr. mäso) cenový pokles, a cenové nárasty pomôcť tlmiť v menej stabilných kategóriách, kde sa predpokladá zvýšenie odbytových cien (napr. ovocie a zelenina, ktorej cena sa určuje na týždennej báze). Obchodníci urobia maximum, aby to ľudia pozitívne pocítili. No treba dodať, že len na základe opatrení z konsolidačného balíčka a personálnych nákladov stúpnu piatim maloobchodným sieťam s potravinami v rámci SAMO agregované náklady o zhruba 65 miliónov eur. K tomu treba pripočítať náklady dodávateľov. Tieto peniaze budú musieť reťazce niekde nájsť.
V súvislosti s roztriedením potravín do kategórií DPH sa vedú diskusie. Ako ho vnímate vy?
Zníženie DPH je síce pozitívne, no dlhodobo požadujeme najmä upratanie v sadzbách DPH. Pretože aj to znižovanie, ktoré sa udialo v minulosti, sa nespravilo koncepčne a vznikli tak anomálie na ktoré upozornila aj anketa Byrokratický nezmysel roka – napríklad zníženú sadzbu dane má rožok do 50 gramov, ťažší už má vyššiu DPH, v rámci ovocia a zeleniny majú rozdielnu DPH napríklad koreň petržlenu a petržlen s vňaťou. Od roku 2025 bude mať najnižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty bryndza ako jediná spomedzi syrov, dokonca ani vajcia tam nespadajú. Ak ale chceme hovoriť o základných potravinách, ktoré majú mať nižšiu DPH, tak bryndza ňou asi úplne nie je, zatiaľ čo iné potraviny, pri ktorých zostala sadzba vyššia, áno. Dlhodobo apelujeme, aby sa tovary združili aspoň podľa kategórií – ak má mať 5 % DPH pečivo, tak všetko pečivo, ak ovocie a zelenina, tak aspoň zoskupiť plody z mierneho pásma. Aby bolo všetkým jasné, ktoré kategórie potravín kam patria. Bude to zrozumiteľnejšie pre obchodníka aj spotrebiteľa a bude to mať produktovú logiku, keď príbuzné tovary budú mať rovnakú sadzbu DPH. Dôležité je to aj preto, aby sadzby DPH negatívne nevstupovali do hospodárskej súťaže a konkurencie.
Spôsobuje aktuálne roztriedenie v praxi problémy?
Áno. Jednak obchodníci si nie sú istí, kam daná potravina spadá – nejde o veľké reťazce, ale najmä o malých predajcov, ktorí majú v ponuke aj potravinový sortiment. Potom sa môže stať, že rovnaký produkt v iných prevádzkach má rozdielnu DPH. Mnohí totiž, ak si nie sú istí, pre istotu dajú na potravinu vyššiu daň. Mätie to aj spotrebiteľov, ktorí pri príbuzných potravinách očakávajú rovnakú sadzbu DPH. No namiesto toho je dnes napríklad medzi DPH na spomínaný petržlen s vňaťou a petržlenový koreň 10 percentuálnych bodov, od 1.1.2025 to bude až 14 percentuálnych bodov.
Slovenské vs zahraničné potraviny – čo spôsobuje rozdiely v cenách?
Slovenská produkcia dlhodobo nedokáže cenou konkurovať tej zahraničnej. Čo je dôvodom?
Príčin je viacero. Na Slovensku máme nízku konkurenciu v potravinárstve a vysoký investičný dlh. To predražuje výrobu na Slovensku, pretože naši potravinári robia na starších strojoch, ktoré sú energeticky náročnejšie a vyžadujú si viac personálu na obsluhu. Tiež sú na trhu menší v porovnaní s konkurenciou, čiže majú nižšie úspory z rozsahu produkcie. Tým, že sú málo konkurencieschopní, spôsobuje to, že aj výrobky zahraničných producentov sú umiestňované na slovenský trh za vyššiu sumu ako na trhy okolitých krajín, kde je vyššia konkurencia domácej produkcie.
Potraviny produkujeme draho a konkurencia je veľmi nízka
Napríklad obchodník v Českej republike alebo v Poľsku nakúpi tú istú potravinu za nižšiu cenu ako ju nakúpi sesterská spoločnosť na Slovensku. Ak je v krajine viacero výrobcov toho istého výrobku a majú nízku cenu, aj nadnárodná potravinárska firma sa musí, ak chce byť konkurencieschopná, cenovo prispôsobiť. U nás produkujeme draho a konkurencia je veľmi nízka, niektoré produkty ani neprodukujeme, preto, ak ich chceme u nás mať, musíme ich dovážať. Ďalším faktorom je zákaz cenového dumpingu.
O čo ide?
Ide o predaj so zápornou maržou. Obchodníci takto investujú do istých produktov z vlastnej marže a predávajú ho za cenu nižšiu ako nakúpili. Napríklad v Česku a Poľsku sa toto deje pri masle. No na Slovensku je táto praktika zakázaná.
Ako konsolidačné opatrenia a tlak spotrebiteľov na ceny ovplyvnia štruktúru tovarov na pultoch?
Konsolidačné opatrenia určite nepomôžu slovenskej produkcii v rámci konkurencieschopnosti. My dlhodobo tvrdíme, že sme na strope objemových aj cenových možností domácej produkcie. Obchodníci urobia maximum, aby si udržali vzťahy so slovenskými dodávateľmi, ale cieľ je zvyšovať ich podiel. Pokiaľ však nebudú mať zdroje na investície do zvýšenia objemu a konkurencieschopnosti svojej produkcie, tak sa tomuto spoločnému úsiliu nebude z dlhodobého pohľadu dariť. Jednoducho povedané, v súčasnej situácii je častokrát nemožné, aby na pultoch boli aj lacnejšie potraviny a zároveň domáce a obchodníci, ako aj spotrebitelia, si musia vybrať, čo preferujú – či cenu, alebo slovenský pôvod.
Nielen v súvislosti s konsolidačným balíčkom, ale aj so zavedením novej extra dane zo sladených nápojov sa hovorí o zvýšení nákupnej turistiky. Ako sme na tom dnes?
V Poľsku sú potraviny lacnejšie vďaka dlhoročnej vládnej podpore poľnohospodárstva a potravinárstva
Logicky najčastejšie cezhraničné nákupy sú v krajinách, s ktorými máme najdlhšiu hranicu – teda Poľsko a Maďarsko. A práve do Poľska sa očakáva ešte väčší odliv nakupujúcich po zavedení spomínaných noviniek. V Poľsku sú skrátka potraviny lacnejšie, a to kvôli dlhoročne vysokej podpore poľského poľnohospodárstva a potravinárstva zo strany poľskej vlády (bez ohľadu na to, ktoré strany „vládnu“). Výrobné náklady majú v porovnaní s nami veľmi nízke, čo sa odzrkadľuje aj v pultových cenách. Opačný trend je však v prípade Maďarska.
Prečo?
Maďarsko sa v posledných rokoch vydalo cestou takých opatrení, ako je zastropovanie cien. Prinieslo to presný opak očakávaného efektu a spôsobilo najväčšiu infláciu v rámci EÚ. Preto sme napríklad v letných mesiacoch či v septembri evidovali zvýšenie nákupov práve Maďarov na Slovensku. Čiže, nie Slováci nakupovali v Maďarsku, ale Maďari chodili nakupovať k nám. Množstvo výrobkov sme mali za lepšiu cenu. Niektoré reťazce v prihraničných oblastiach to aj využili a robili cielený marketing.
Lacnejšie maslo ešte nemožno očakávať, hore môže ísť aj cena vajec
Spomínali ste dumping v prípade poľského masla. Ceny masla na Slovensku sú v posledných mesiacoch rekordne vysoké. Kedy je možné očakávať ich stabilizovanie?
Momentálne síce cena masla na nemeckej burze začala klesať, na druhej strane ale cena vstupnej suroviny – surového mlieka stúpla. Cenové výkyvy masla mali viacero príčin - okrem iného ich spôsobili aj extrémne suchá v lete, a preto je možné predpokladať, že nestabilita bude trvať, až kým dobytok nepôjde opäť na pašu. Čiže ešte počas celej zimy môže byť cena masla nestabilná. Cenu nahor však ženie aj dopyt, ktorý sa s prichádzajúcimi vianočnými sviatkami zvyšuje. Vyššia cena môže redukovať spotrebu masla a tým ho bude dostatok. Zákazníci možno skôr siahnu po rastlinných alternatívach, prípadne po akciových kusoch. V prípade masla sa štandardne predá v akcii až 50 % produktov.
Problémom čelí aj ďalšia komodita, ktorá je najmä na Vianoce veľmi žiadaná – vajcia. V uplynulých týždňoch v niektorých reťazcoch zaznamenali výrazný nedostatok. Čo je dôvodom?
V rámci kategórie vajec je vysoký podiel v predajniach zo Slovenska, výpadok najväčšieho dodávateľa preto spôsobil problém, pretože musel pre vtáčiu chrípku vybiť veľké množstvo nosníc. Ide o náhly výpadok. Obchodníci komunikujú s alternatívnymi dodávateľmi aj z iných krajín tak, aby zabezpečili dostatok vajec. Očakávame, že v rámci novembra dôjde k stabilizácii situácie.
Ako sa to môže odraziť na ich cene?
Ťažko predpokladať, ako sa situácia vyvinie. Na jednej strane môžu byť dovážané vajíčka zo zahraničia lacnejšie, pretože náklady na produkciu sú tam nižšie. Na druhej strane ideme do vianočnej sezóny a na celom európskom trhu je už tradične nedostatok vajíčok v kontexte zvýšenej spotreby. Do toho vtáčia chrípka, ktorá postihla chovy aj v niektorých ďalších krajinách. Akonáhle má potom niektorá z krajín výpadok podobného druhu ako bol na Slovensku, má to dopad na celý región.
