Klamlivé konanie podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa

Čo je klamlivé konanie a ktoré obchodné praktiky sú považované za nekalé? Aké sankcie hrozia za porušenie zákazu používania klamlivého konania pri obchodných transakciách?

Pri kúpe tovarov a služieb obchodníci (predávajúci) často používajú rôzne obchodné praktiky, pričom niektoré z nich zákon zakazuje a označuje ich za nekalé. Prostredníctvom nich sa snažia ovplyvniť spotrebiteľa, ktorý na ich základe urobí rozhodnutie, ktoré by za normálnych okolností neurobil a uzavrie s predávajúcim obchod vo svoj neprospech.

Spotrebiteľ má však právo na informácie o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe ich použitia, o montáži a údržbe výrobku a nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, taktiež o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. 

Čo je klamlivé konanie a kde je upravené?

Právna úprava týkajúca sa klamlivého konania (vrátane klamlivého opomenutia) sa nachádza v novom zákone č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinnom od 1. júla 2024 (§ 10), ktorým došlo k zrušeniu pôvodného zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 

Tento nový právny predpis upravuje:

• práva a povinnosti spotrebiteľov, obchodníkov a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy,
• pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,
• výkon dohľadu a cezhraničnú spoluprácu orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa,
• konanie o porušení povinnosti a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a právne záväznými aktmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Pojmy spotrebiteľská zmluva, spotrebiteľ a obchodník definuje iba Občiansky zákonník (nie nový zákon o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľskou zmluvou rozumie každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Naopak obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

V zmysle nového zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods. 2) nesmie obchodník používať nekalé obchodné praktiky. Obchodná praktika sa považuje za nekalú (§ 9 ods. 1), ak:

1. je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
2. vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 

Zákon tiež uvádza (§ 9 ods. 5), že za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

• klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania,
• agresívna obchodná praktika.

To znamená, že klamlivé konanie patrí medzi nekalé obchodné praktiky, ktoré sú podľa zákona zakázané (§ 9 ods. 6), a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (napr. kúpy tovaru).

Čo je klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania?

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa hovorí (§ 10 ods. 1), že klamlivé konanie je taká obchodná praktika, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to z dôvodu, že takáto praktika obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k:

• existencii produktu alebo k povahe produktu,
• hlavným znakom produktu (ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, pomoc a služby poskytované po predaji produktu, zodpovednosť za vady, výrobný postup a dátum výroby alebo dodania, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, zemepisný alebo obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte),
• rozsahu záväzkov obchodníka, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akémukoľvek vyhláseniu alebo symbolu týkajúcemu sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
• cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
• potrebe údržby, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
• osobe, vlastnosti a právu obchodníka alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, právne vzťahy, vlastníctvo práv vyplývajúcich z obchodného alebo duševného vlastníctva, ocenenia alebo vyznamenania,
• právu spotrebiteľa vrátane práv zo zodpovednosti za vady produktu
• rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.

Okrem toho sa za klamlivé konanie považuje aj obchodná praktika (§ 10 ods. 2), ktorá s ohľadom na všetky jej znaky a okolnosti zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa:

• marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
• neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak nejde len o snahu zaviazať sa, ale o jednoznačný záväzok, ktorý môže byť preverený, a obchodník v obchodnej praktike uvedie, že je viazaný kódexom správania, alebo
• marketing tovaru spôsobom, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch EÚ alebo v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, hoci tovar má podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti (obchodná praktika sa však nepovažuje za klamlivú, ak odlišné zloženie a vlastnosti tovaru sú odôvodnené legitímnymi alebo objektívnymi faktormi). 

Pre doplnenie uvádzame, že zákon charakterizuje kódex správania ako dohodu alebo súbor pravidiel, ktoré upravujú správanie obchodníka a ku dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, a nie sú ustanovené zákonom, iným právnym predpisom, rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej moci.

Klamlivé konanie sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná

Pokiaľ ide o klamlivé opomenutie konania, tak nový zákon o ochrane spotrebiteľa (§ 11 ods. 1) ho charakterizuje ako obchodnú praktiku, ktorá s prihliadnutím na jej znaky, okolnosti a obmedzenia prostriedku komunikácie opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil informované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Za podstatné informácie sa pritom považujú informácie o:

• hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
• obchodnom mene a adrese alebo mieste podnikania obchodníka a osoby, v ktorej mene obchodník koná,
• cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
• dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
• existencii práva na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy, ak spotrebiteľ má toto právo,
• tom, či osoba, ktorá ponúka produkt na online trhu, je obchodníkom podľa vyhlásenia, ktoré poskytla prevádzkovateľovi online trhu,
• tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje, že hodnotenia produktov, ktoré predáva alebo poskytuje, pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne kúpili alebo použili, ak obchodník poskytuje spotrebiteľom prístup k hodnoteniu produktov.

Okrem toho sa za klamlivé opomenutie konania považuje aj situácia, kedy obchodník skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené vyššie, alebo ak obchodník neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 

Aké konanie patrí medzi klamlivé?

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa vždy považujú za nekalé (klamlivé obchodné praktiky), je obsiahnutý v prílohe č. 1 nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Dokopy obsahuje 27 klamlivých obchodných praktík. Napríklad sem patria tieto:

1. Tvrdenie obchodníka, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je (tzv. predstierané záväzky obchodníka),
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že obchodník vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
4. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by obchodník zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný obchodník za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (tzv. vábivá reklama).
5. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na informované rozhodnutie.
6. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď obchodník zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (tzv. skrytá reklama).
7. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.
8. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
9. Tvrdenie v obchodnej praktike, že obchodník ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
10. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
11. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva.

Upozornenie: Za klamlivé konania sa môžu považovať aj iné konania, než tie, ktoré sú uvedené v prílohe zákona.

Príklady na klamlivé konanie obchodníka:

Obchodník nedodržal lehotu, do ktorej sa zaviazal dodať tovar spotrebiteľovi (5 pracovných dní), čím došlo ku klamlivému konaniu vo vzťahu k hlavnému znaku produktu, konkrétne vo vzťahu k dodacej lehote tovaru.

Obchodník neuviedol cenovú informáciu za dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a ani nijakým iným spôsobom neinformoval spotrebiteľa o možnom výpočte tejto ceny.

Aké sankcie hrozia za porušenie zákonných povinností?

Za porušenie povinností ustanovených novým zákonom o ochrane spotrebiteľa (vrátane zákazu používania nekalých obchodných praktík, a tým aj klamlivého konania) uloží orgán dozoru (napr. Slovenská obchodná inšpekcia, obec a iné) obchodníkovi pokutu vo výške od 200 eur do 2 % obratu obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur.

Za opakované porušenie povinnosti do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie hrozí pokuta vo výške od 300 eur do 3 % obratu obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 400 000 eur.

Z výročných správ Slovenskej obchodnej inšpekcie je zrejmé, že napríklad pokuty za nedostatky v obchodných podmienkach (ukladané podľa pôvodného zákona o ochrane spotrebiteľa) sa pohybujú rádovo v stovkách eur (napr. priemerná výška pokuty Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove bola v roku 2019 vo výške 992 eur).

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Zhrnutie na záver

O klamlivé konanie a klamlivé opomenutie ide vtedy, ak spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii (o kúpe), ktoré by inak neurobil, a to na základe:

• nesprávnej (nepravdivej) informácie, ktorá ho akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu,
• porovnávacej reklamy, ktorá spôsobí zámenu s akýmkoľvek iným produktom,
• kódexu správania, k dodržaniu ktorého sa obchodník zaviazal, ale nedodržiava ho,
• opomenutia (zamlčania) poskytnutia podstatnej informácie o produkte zo strany obchodníka,
• toho, že obchodník skrýva alebo poskytuje nevhodným, nejasným, nezrozumiteľným, či viacvýznamovým spôsobom podstatné informácie o predávanom produkte (napr. hlavných vlastnostiach produktu, cene alebo o spôsobe výpočtu ceny, ak nie je možné ju určiť vopred).

Aj keď pokuty za porušenie zákazu klamlivého konania zväčša nebývajú priveľmi vysoké, jednoznačne odporúčame obchodníkom prevenciu, a to napríklad správnym nastavením obchodných či reklamačných podmienok, ako aj iných zákonných povinností.