Klamlivé konanie

Čo je klamlivé konanie a ktoré obchodné praktiky sú považované za nekalé? Aké sankcie hrozia za porušenie zákazu používania klamlivého konania pri obchodných transakciách?

Pri kúpe tovarov a služieb predávajúci často používajú rôzne obchodné praktiky, pričom niektoré z nich zákon zakazuje a označuje ich za nekalé. Prostredníctvom nich sa predávajúci snažia ovplyvniť spotrebiteľa, ktorý na ich základe urobí rozhodnutie, ktoré by za normálnych okolností neurobil a uzavrie s predávajúcim obchod vo svoj neprospech.

Spotrebiteľ má však právo na informácie o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe ich použitia, o montáži a údržbe výrobku a nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, taktiež o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. 

Čo je klamlivé konanie a kde je upravené?

Právna úprava týkajúca sa klamlivého konania (vrátane klamlivého opomenutia) sa nachádza v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 8), ktorý upravuje:

• práva spotrebiteľov,
• povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
• pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,
• postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a
• označovanie výrobkov cenami.

Zákon definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Naopak predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods. 2) nesmie predávajúci podnikateľ používať nekalé obchodné praktiky. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak:

1. je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
2. podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Zákon tiež uvádza, že za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä:

• klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania,
• agresívna obchodná praktika.

To znamená, že klamlivé konanie patrí medzi nekalé obchodné praktiky, ktoré sú podľa zákona zakázané (§ 7), a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (napr. kúpy tovaru).

Kedy je obchodná praktika klamlivá?

Zákon uvádza, že obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to z dôvodu, že takáto praktika obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k:

• existencii produktu alebo k povahe produktu,
• hlavným znakom produktu (ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte),
• rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
• cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
• potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
• osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
• právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Okrem toho sa obchodná praktika tiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa:

• marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
• neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

Klamlivé konanie sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná.

A nakoniec sa obchodná praktika považuje za klamlivú aj vtedy, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Za podstatné informácie sa pritom považujú informácie o:

• hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
• údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
• cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
• dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
• existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.

Pokiaľ ide o klamlivé opomenutie, tak zaň sa považuje situácia, kedy predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené vyššie, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Aké konanie patrí medzi klamlivé?

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé (klamlivé obchodné praktiky), je obsiahnutý v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Dokopy obsahuje 23 klamlivých obchodných praktík. Napríklad sem patria tieto:

1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je (tzv. predstierané záväzky predávajúceho),
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
4. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (tzv. vábivá reklama).
5. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.
6. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (tzv. skrytá reklama).
7. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.
8. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
9. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
10. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
11. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva.

Upozornenie: Za klamlivé konania sa môžu považovať aj iné konania, než tie, ktoré sú uvedené v prílohe zákona.

Príklady na klamlivé konanie predávajúceho:

Predávajúci podnikateľ nedodržal lehotu, do ktorej sa zaviazal dodať tovar spotrebiteľovi (5 pracovných dní), čím došlo ku klamlivému konaniu vo vzťahu k hlavnému znaku produktu, konkrétne vo vzťahu k dodacej lehote tovaru.

Predávajúci podnikateľ neuviedol cenovú informáciu za dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a ani nijakým iným spôsobom neinformoval spotrebiteľa o možnom výpočte tejto ceny.

Aké sankcie hrozia za porušenie zákonných povinností?

Za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa (vrátane zákazu používania nekalých obchodných praktík, a tým aj klamlivého konania) uloží orgán dozoru (napr. Slovenská obchodná inšpekcia, obec a iné) predávajúcemu pokutu do 66 400 eur. Za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov hrozí pokuta až do výšky do 166 000 eur.

Z výročných správ Slovenskej obchodnej inšpekcie je zrejmé, že napríklad pokuty za nedostatky v obchodných podmienkach sa pohybujú rádovo v stovkách eur (napr. priemerná výška pokuty Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove bola v roku 2019 vo výške 992 eur).

Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Zhrnutie na záver

O klamlivé konanie a klamlivé opomenutie ide vtedy, ak spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii (o kúpe), ktoré by inak neurobil, a to na základe:

• nesprávnej (nepravdivej) informácie, ktorá ho akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu,
• porovnávacej reklamy, ktorá spôsobí zámenu s akýmkoľvek iným produktom,
• kódexu správania, k dodržaniu ktorého sa predávajúci zaviazal, ale nedodržiava ho,
• opomenutia (zamlčania) poskytnutia podstatnej informácie o produkte zo strany predávajúceho,
• toho, že predávajúci skrýva alebo poskytuje nevhodným, nejasným, nezrozumiteľným, či viacvýznamovým spôsobom podstatné informácie o predávanom produkte (napr. hlavných vlastnostiach produktu, cene alebo o spôsobe výpočtu ceny, ak nie je možné ju určiť vopred).

Aj keď pokuty za porušenie zákazu klamlivého konania zväčša nebývajú priveľmi vysoké, jednoznačne odporúčame podnikateľom prevenciu, a to napríklad správnym nastavením obchodných či reklamačných podmienok, ako aj iných zákonných povinností.