Prvý september len ako štátny sviatok. Vylúčenie 1. septembra z dní pracovného pokoja prináša zmeny pre zamestnancov i zamestnávateľov. Ako sa menia ich práva a povinnosti?
Národná rada SR dňa 19. 12. 2023 prijala balík opatrení prostredníctvom zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, súčasťou ktorého bola aj zmena zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“).
Zákonník práce v ust. § 94 upravuje dni pracovného pokoja, ktorými rozumieme tie dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Za deň pracovného pokoja možno všeobecne označiť deň súvislého pracovného voľna. V dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť prácu len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (odbormi). Zákonník práce upravuje povinnosti a zvýhodnenia vo vzťahu k dňom určeným ako deň pracovného pokoja, nie všeobecne na všetky sviatky, resp. štátne sviatky. Za účelom zistenia pracovnoprávnych nárokov a oprávnení je preto potrebné rozlišovať medzi dňom pracovného pokoja, resp. sviatkom a štátnym sviatkom.
Definovanie určitého
dňa ako štátneho sviatku totiž automaticky neznamená, že ide o deň
pracovného voľna, resp. taký deň, za prácu v ktorý by automaticky patril
zamestnancovi zákonom definovaný príplatok.
Prvý september je štátny sviatok, ale nie deň pracovného pokoja.
Presne takým dňom sa stal na základe novely zákona o štátnych sviatkoch a Zákonníka práce aj 1. september. Od 1. 1. 2024 síce 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky zostal štátnym sviatkom, avšak, ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch, nie dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce.
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja – zákonná úprava
Vymedzenie sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní upravuje osobitný zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Podľa neho zostávajú štátnymi sviatkami:
- 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
- 29. august – výročie Slovenského národného povstania,
- 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky,
- 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,
- 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Sviatok v zásade pre zamestnanca znamená osobitný druh odpočinku. Ako však vyplýva z ust. § 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch, , deň 1. september viac nie je dňom pracovného pokoja ani sviatkom na účely Zákonníka práce rovnako, ako to platí pre 28. október.
Dňom pracovného pokoja podľa predmetného osobitného predpisu sú nedele a:
- 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky (zároveň štátny sviatok),
- 5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda (zároveň štátny sviatok),
- 29. august – výročie Slovenského národného povstania (zároveň štátny sviatok),
- 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu (zároveň štátny sviatok),
- 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
- Veľký piatok,
- Veľkonočný pondelok,
- 1. máj – Sviatok práce,
- 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom,
- 15. september – Sedembolestná Panna Mária,
- 1. november – sviatok Všetkých svätých,
- 24. december – Štedrý deň,
- 25. december – prvý sviatok vianočný,
- 26. december – druhý sviatok vianočný.
Práca počas dňa pracovného pokoja a zákaz maloobchodného predaja
V dňoch pracovného pokoja je možno prácu nariadiť len výnimočne. Dokonca v dňoch upravených v § 94 ods. 5 Zákonníka práce, konkrétne 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december, medzi ktoré donedávna patril aj 1. september, nemožno nariadiť ani dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, okrem:
- maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodného predaja a výdaja liekov v lekárňach,
- maloobchodného predaja na letiskách, prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaja cestovných lístkov, predaja suvenírov a
- predaja kvetov 8. mája a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Do prijatia novely Zákonníka práce účinnej od 1. 1. 2024 tak na Deň Ústavy Slovenskej republiky drobný tovar bolo možné nakúpiť len napr. na čerpacích staniciach alebo na letisku, lebo len v takých prevádzkach mohol zamestnávateľ zamestnancom nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancami prácu maloobchodného predaja. Dokonca nebolo možné nariadiť ani práce na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, ktoré je možné nariadiť v deň nepretržitého odpočinku.
Prakticky mohli byť
otvorené malé prevádzky, v ktorých napr. drobný živnostník nikoho
nezamestnáva a vykonáva všetky práce sám, pretože zákaz sa nevzťahuje na
otvorenie prevádzky, ale na nariadenie práce, resp. dohodnutie práce so
zamestnancom.
Práca v deň nepretržitého odpočinku
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, pričom nepretržitý odpočinok musí pripadnúť buď na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Dňom nepretržitého odpočinku tak vždy zostáva nedeľa. A presne na nedeľu tohto roku pripadne aj štátny sviatok 1. september.
Na rozdiel od presne menovaných sviatkov v § 94 ods. 5 Zákonníka práce, kedy sú v podstate takmer všetky prevádzky zatvorené kvôli nemožnosti nariadenia práce zamestnanom, v deň nepretržitého odpočinku možno nariadiť výkon určitých prác, a to konkrétne nasledovných nevyhnutných prác, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil za zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Príplatok za prácu vo sviatok
Za prácu vo sviatok, t. j. taký sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja, patrí zamestnancom mzdové zvýhodnenie, a to vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. V prípade výkonu práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.
Za prácu prvého septembra nepatrí príplatok za sviatok.
Pokiaľ by toho roku nebola prijatá novela Zákonníka práce, ktorá zmenila 1. september na štátny sviatok vylúčený spomedzi dní pracovného pokoja, mali by zamestnanci pracujúci v tento deň (napríklad zamestnanci prevádzky čerpacej stanice) nárok na mzdové zvýhodnenie za sviatok. Avšak v súčasnosti už nárok na mzdové zvýhodnenie za sviatok zamestnanci za prácu 1. 9. nemajú.
Nakoľko však pripadne tento deň v roku 2024 na nedeľu, zamestnancom zostane tento rok nárok na mzdové zvýhodnenie podľa § 122b Zákonníka práce, t. j. mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Toto je ale o niečo nižšie v porovnaní so zvýhodnením za prácu vo sviatok.
Poznámka: Ak by šlo
o sviatok podľa Zákonníka práce a zároveň nedeľu, mal by zamestnanec
nárok na príplatok za prácu vo sviatok aj za prácu v nedeľu. Zákonník
práce totiž upravuje dva samostatné druhy príplatkov, ktoré sa kumulujú. Ak deň
pracovného pokoja pripadne na nedeľu (deň nepretržitého odpočinku), nedôjde
k vylúčeniu jedného či druhého nároku na zvýhodnenie. Práve naopak.
Zamestnanec má nárok na oba.
Mzdové zvýhodnenie za prácu zamestnanca v nedeľu je najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Základom výpočtu v prípade pracovného pomeru je teda na rozdiel od zvýhodnenia za prácu vo sviatok minimálna mzda a nie priemerný zárobok, ktorý je spravidla vyšší. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dohodári majú za prácu vo sviatok nárok na príplatok najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu.
Viac o príplatkoch sa dočítate v článku Príplatky za prácu cez víkend, v noci, vo sviatok a ďalšie v roku 2024.
Upozorňujeme, že príplatok za prácu zamestnanca môže byť za určitých okolností aj nižší. V prípade, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, a to:
- v kolektívnej zmluve,
- v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a k 31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Naopak, pokiaľ zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. To znamená, že napríklad neodpracovaný 5. júl sa na výplatnej páske zamestnanca neprejaví negatívne, ale pozitívne vo forme plateného voľna.
Deň Ústavy Slovenskej republiky je však s ohľadom na zmenu v Zákonníku práce už len bežným pracovným dňom, hoci so statusom štátneho sviatku. Zamestnanci sú povinní si tento deň ako obvyklý pracovný deň odpracovať a nepatrí im žiadne mzdové zvýhodnenie. V roku 2025 tak bežný zamestnanec pracujúci pondelok – piatok normálne nastúpi do zamestnania.
