V čom sa líši dátum vzniku pracovného pomeru od jeho založenia? Aké povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti so vznikom pracovného pomeru?
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. pracovný vzťah uzatvorený podľa zákona o štátnej službe). Len výnimočne, za podmienok ustanovených v Zákonníku práce, môže byť vykonávaná aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (napr. v rámci dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Pracovný pomer je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich foriem pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka prace, ktorý dôsledne odlišuje jeho založenie a vznik.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
Pracovný pomer teda predstavuje základný druh pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Tento vzťah je založený na báze dobrovoľnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti, kedy zmluvné strany súhlasne vyjadrujú svoju vôľu založiť pracovný pomer. Zamestnanec sa v rámci neho zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa určitú pracovnú činnosť a zamestnávateľ sa zase zaväzuje zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu odmenu, t. j. mzdu.
Ak vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, tak pracovný pomer s takýmto zamestnancom sa tiež zakladá pracovnou zmluvou, ale až po zvolení alebo vymenovaní zamestnanca do tejto funkcie.
Upozornenie: Ešte pred samotným uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ povinnosť oboznámiť budúceho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
Pracovný pomer vzniká dohodnutým dňom nástupu do práce
Od založenia pracovného pomeru treba odlišovať jeho vznik. Podľa Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Ten sa určí konkrétnym dňom v kalendárnom mesiaci.
Na jednej strane to znamená, že pracovný pomer môže vzniknúť v deň uzatvorenia pracovnej zmluvy (v prípade, že je pracovná zmluva uzavretá v ten istý deň, ako je aj dohodnutý deň nástupu do práce). Avšak v praxi sú častejšie prípady, kedy pracovný pomer vzniká neskôr, t. j. až po uzatvorení pracovnej zmluvy. Čiže medzi dňom uzatvorenia pracovnej zmluvy a dňom nástupu do práce nemusí byť zhoda, tieto dátumy môžu byť rozdielne.
Kým je teda založenie pracovného pomeru spojené s uzatvorením pracovnej zmluvy, jeho vznik sa viaže na deň, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.
Upozornenie: Ako deň nástupu do práce môže byť dojednaný aj deň pracovného pokoja (napr. nedeľa).
Dôležité je, že pracovný pomer vznikne dojednaným dňom nástupu do práce bez ohľadu na to, či zamestnanec skutočne v tento deň nastúpi do práce (napríklad aj vtedy, ak zamestnanec v deň dojednaný ako deň nástupu do práce reálne nenastúpi do zamestnania z rôzneho dôvodu).
Pracovný pomer teda vznikne aj v prípade, že zamestnanec v dohodnutý deň do práce nenastúpi. Avšak ak zamestnanec nepríde do zamestnania v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci podľa Zákonníka práce (napr. len preto, že sa mu nechcelo ráno vstať), zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy. Ak to zamestnávateľ urobí, pracovná zmluva sa od samého začiatku zrušuje a platí, ako keby k uzatvoreniu pracovnej zmluvy vôbec nebolo došlo.
Bez rizika odstúpenia zamestnávateľa od pracovnej zmluvy môže zamestnanec nenastúpiť do práce v dojednaný deň len vtedy, ak mu v tom bráni prekážka v práci (napr. pre práceneschopnosť).
Príklad na založenie a vznik pracovného pomeru:
Dávid uzavrel so zamestnávateľom IB s.r.o. pracovnú zmluvu dňa 25. júna 2020. Ako deň nástupu do práce bol v zmluve dohodnutý 1. júl 2020. Pracovný pomer Dávida tak vznikol až 1. júla 2020, a to bez ohľadu na to, či v tento deň skutočne nastúpil do práce.
Povinnosti odo dňa vzniku pracovného pomeru
Okamihom vzniku pracovného pomeru vyplývajú zo zákona pre zamestnávateľa a zamestnanca určité povinnosti.
Zamestnávateľ je odo dňa, keď vznikol pracovný pomer povinný:
- prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
- platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu,
- utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh,
- dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou
- oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Zamestnanec je odo dňa, keď vznikol pracovný pomer povinný:
- vykonávať prácu osobne, a to podľa pokynov zamestnávateľa a podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase,
- dodržiavať pracovnú disciplínu.
