Novela zákona o službách zamestnanosti ruší pokuty za nahlásenie voľnej pracovnej pozície. Čo to v praxi znamená?
Tzv. podnikateľské „kilečko“ teda viac ako stovka opatrení, ktoré 9. júla schválil parlament a ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie, obsahuje okrem iného zmenu v nahlasovaní voľných pracovných miest. Zákon od minulého roka nariaďoval zamestnávateľom každú voľnú pracovnú pozíciu nahlasovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si zamestnávateľ mohol túto povinnosť splniť, ak inzeroval na vybraných pracovných portáloch. Čo sa novelou zákona 5/2004 mení a koho sa zmena dotkne?
Ako prebiehalo nahlasovanie voľných pracovných miest a čo v praxi znamenala minuloročná zmena zákona č. 5/2004?
V prípade, že sa zamestnávateľovi uvoľnila pracovná pozícia, bol od januára 2019 povinný nahlásiť túto skutočnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v územnom obvode, v ktorom sa pracovná pozícia nachádza. V opačnom prípade mu hrozila pokuta do výšky 300 eur. Povinnosť si však mohol splniť aj nahlásením miesta na bezplatnom portáli www.istp.sk, prevádzkovanom samotným Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Existovala aj tretia možnosť. Zákonnú povinnosť si mohol zamestnávateľ splniť aj inzerciou na jednom z dvoch komerčných portálov s pracovnými ponukami - profesia.sk a kariera.sk. Niektoré inzertné portály namietali, že ide o štátne privilegovanie vybraných pracovných portálov a narúšanie férovej súťaže na trhu.
Okrem toho bol tento zákon kritizovaný aj kvôli zbytočnej byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov a nezmyselnosti tejto povinnosti. Namiesto relevantných štatistík o trhu práce totiž vznikali duplicity. Napríklad, ak zverejnil zamestnávateľ každý týždeň tú istú ponuku na stále neobsadenú pozíciu. Praktické fungovanie teda marilo zámer celého zákona - vytvorenie kompletnej štatistiky o aktuálnych voľných pracovných miestach.
Čo sa mení v povinnom zverejňovaní pracovných ponúk od 21.7.2020?
Nová vláda sa v balíku opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia rozhodla zmeniť aj povinnosť nahlasovať pracovné miesta. Avšak nie tak, ako požadovali zamestnávatelia. Vláda povinnosť nezrušila úplne, ani oficiálne neurobila dobrovoľnou. Zákon pozmenila tak, že zrušila sankciovanie pri nedodržaní nahlásenia voľnej pracovnej pozície, no aj naďalej to povinnosťou pre zamestnávateľov zostáva. V praxi to znamená, že ak sa zamestnávateľovi uvoľní pracovné miesto, musí túto skutočnosť aj naďalej ohlásiť. Ak tak ale neurobí, nikto mu nebude môcť uložiť pokutu.
Dôvodom zrušenia sankcionovania povinnosti je podľa dôvodovej správy fakt, že účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom. Veronika Husárová, tlačová hovorkyňa Ministerstva ÚPSVaR, novelu zákona odôvodňuje takto: „Systém sankcií sme uplatnili pri prvotnom zavedení povinnosti v rámci legislatívneho rámca služieb zamestnanosti a keďže aplikačná prax ukazuje, že zamestnávatelia si túto povinnosť plnia, takýto nástroj už nie je potrebný.“
Nahlasovanie voľných pracovných miest (VPM) a ich
charakteristiky má byť podľa ministerstva v záujme oboch strán - samotných
zamestnávateľov aj štátu. „Poznanie štruktúry VPM slúži na prispôsobenie
nástrojov aktívnej politiky trhu práce reálnym potrebám. Konkrétne ide o
aktívne opatrenia na trhu práce, ktoré realizujeme v súlade so zákonom o
službách zamestnanosti, vrátane nových alebo inovovaných aktívnych opatrení na
trhu práce, ktoré umožňujú operatívne reagovať na požiadavky zamestnávateľov
(projekty a programy podľa § 54 zákona). Povinné nahlasovanie voľných
pracovných miest je taktiež východiskom pre tvorbu zoznamu tzv. nedostatkových
profesií pre rýchlejšie udeľovanie prechodných pobytov pre zamestnancov z
tretích krajín,“ vysvetľuje zmysel celého zákona Veronika Husárová. Zamestnávatelia však oponujú a hovoria, že súčasný systém obsahuje množstvo duplicitných informácií a preto sú takéto štatistiky zbytočné. Argumentujú českým príkladom, kde bola táto povinnosť zrušená pred rokmi.
Čo na novelu hovoria prevádzkovatelia pracovných portálov a personalisti?
„Zrušenie sankcie za nesplnenie si povinnosti zverejniť pracovné miesto sa nedá považovať za zmenu. Je to len kozmetické a úplne nezmyselné opatrenie, nakoľko zamestnávateľom táto povinnosť nahlasovania voľných pracovných miest neodpadá. Vzhľadom na fakt, že v zákone neboli uvedené ani žiadne lehoty a podmienky, kedy by štát pokutu mohol udeliť, ide len o samoúčelné zrušenie jednej časti tohto zákona,“ tvrdí Martin Menšík, marketingový manažér portálu Profesia.sk. Skutočnú zmenu a zníženie podnikateľského zaťaženia by podľa neho prinieslo len úplné zrušenie tejto povinnosti. „V praxi totiž ostane opatrenie, ktoré ale firmy už nebudú musieť riešiť, a tak by malo byť oficiálne zrušené. Prípadne by malo byť obmedzené len na firmy, ktoré hľadajú pracovníkov zo zahraničia, lebo pre tých bola táto legislatívna zmena pripravená,“ dodáva marketingový manažér portálu.
Pozitívny názor na novelu zákona č. 5/2004 má Martin Marek z personálnej agentúry BALANCED HR. „Minuloročnú zmenu zákona sme vnímali ako významnú komplikáciu nášho biznisu. Povinne zverejnené pracovné pozície našich klientov na úradnom alebo komerčných pracovných portáloch znižovali pravdepodobnosť, že uchádzač si vyberie práve ponuku personálnej agentúry, čo vo všeobecnosti pre neho samého znamenalo absolvovať o jedno kolo pohovoru naviac,“ vysvetľuje Martin Marek.
Zmena potešila aj Andreja
Wintera, spoluzakladateľa a bývalého CEO z JobAngels: „Úprimne sa
teším, že sme urobili prvý krok, ktorý eliminuje nátlak na firmy, aby
zverejňovali pracovné ponuky len na vybraných pracovných portáloch. Podľa môjho
názoru je to však len medzizastávka. Nakoniec aj tak dôjde k úplnému
zrušeniu tejto byrokratickej a aktuálne už aj nevymožiteľnej povinnosti.“ Zároveň verí, že v aktuálnej pandemickej situácii, kedy množstvo ľudí
prišlo o svoju prácu, je potrebné zamerať sa na to, aby nezamestnaní našli
ďalšie pracovné miesto čo najskôr a nie na doťahovanie sa o tom, kde má
alebo nemá byť pracovný
inzerát zverejnený.
