Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Pracovná zmluva obsahuje podstatné náležitosti, ktoré sú povinné, ale i ďalšie, voliteľné náležitosti. Osobitne upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) náležitosti v prípade pracovnej zmluvy pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky.
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Z hľadiska formy je nevyhnutnosťou písomná podoba pracovnej zmluvy. Nemožno platne založiť pracovný pomer takou pracovnou zmluvou, ktorá by nemala písomnú formu, napríklad len ústnou dohodou.
Písomná pracovná zmluva musí vždy obsahovať tieto podstatné náležitosti:
- druh práce a jeho stručnú charakteristiku,
- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky.
Zákonník práce ďalej upravuje, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Pracovná zmluva musí mať písomnú formu.
Samozrejme, pracovná zmluva musí vždy obsahovať aj konkrétnu identifikáciu zamestnanca a zamestnávateľa, aby bolo zrejmé, medzi kým sa uzatvára a následne, od kedy, na akú prácu, kde bude táto práca vykonávaná a za akú odmenu. Všetko ostatné, ako ďalšie osobitné podmienky, výplatné termíny, benefity a pod. môžu byť súčasťou pracovnej zmluvy, ale aj iných dokumentov, akými sú napr. interné pracovné poriadky a pod. Nemožno opomenúť ani kolektívnu zmluvu.
Od 1. 11. 2022 musia byť v pracovnej zmluve dohodnuté len vyššie menované všeobecné podstatné náležitosti a pri ostatných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania má zamestnávateľ právo voľby. To znamená, že zamestnávateľ sa sám môže rozhodnúť, či informáciu o nich poskytne zamestnancovi samostatne v písomnej forme (či už listinne alebo ako elektronický dokument), alebo ich dohodne priamo v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky.
Mzdové podmienky – podstatná náležitosť pracovnej zmluvy
V prípade mzdových podmienok ako podstatných náležitostí platí určitý osobitný režim. A síce, že súčasťou pracovnej zmluvy musí byť informácia o zmluvných podmienkach, t. j. nie je nevyhnutné v pracovnej zmluve uviesť priamo aj konkrétne mzdové podmienky. Môžu byť totiž konkrétne dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade nie je potrebné duplicitne upravovať mzdové podmienky aj v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve sa uvedie len odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Pokiaľ by však v kolektívnej zmluve upravené neboli, musia byť mzdové podmienky konkretizované priamo v pracovnej zmluve.
Zákonník práce myslí aj
na situáciu, ak pracovná zmluva obsahuje odkaz na ustanovenia kolektívnej
zmluvy, ktorej účinnosť skončila. Ak ešte nebola medzičasom dohodnutá nová
kolektívna zmluva, napriek skončeniu účinnosti pôvodnej kolektívnej zmluvy,
zmluvné mzdové podmienky budú aj naďalej platiť, a to až do dohodnutia
nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo priamo
v pracovnej zmluve. Uvedené medziobdobie môže trvať maximálne 12 mesiacov.
Zamestnávateľ by tak pri hrozbe uplynutia určeného obdobia, ak by nedošlo
k dohode na novej kolektívnej zmluve, mal upraviť mzdové podmienky priamo
do pracovnej zmluvy. Takúto úpravu možno realizovať formou písomného dodatku
k pracovnej zmluve po dohode oboch zmluvných strán.
Informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania ako ďalšie možné náležitosti pracovnej zmluvy
Ďalší okruh náležitostí, ktoré je potrebné medzi zamestnancom a zamestnávateľom mať upravené, sú náležitosti týkajúce sa pracovných podmienok. Ide o ďalšie informácie, ktoré musí zamestnávateľ zamestnancovi písomne poskytnúť, pričom je na zamestnávateľovi, či ich upraví priamo v pracovnej zmluve, alebo zvolí inú, písomnú, formu poskytnutia týchto informácií. Je však časovo limitovaný, ako uvádzame nižšie. Ide teda o informácie o pracovných podmienkach, ktoré musia byť upravené, avšak nemusia byť prioritne súčasťou pracovnej zmluvy, preto o nich hovoríme ako o ďalších náležitostiach a nie o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy.
Medzi predmetné ďalšie informácie (náležitosti) patrí:
- spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,
- ustanovený týždenný pracovný čas a údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času,
- výmera dovolenky a spôsob jej určenia,
- splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
- pravidlá skončenia pracovného pomeru vrátane dĺžky výpovednej doby,
- právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje a jej rozsah.
O spôsobe určovania miesta výkonu práce, ustanovenom týždennom pracovnom čase a splatnosti mzdy vrátane výplatných termínov je zamestnávateľ zamestnanca povinný informovať do 7 dní od vzniku pracovného pomeru. Pracovný pomer vzniká dňom uvedeným v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Teda uvedené informácie musí zamestnávateľ zamestnancovi písomne poskytnúť najneskôr do 7 dní od nástupu do práce.
O ostatných ďalších náležitostiach, t. j. o výmere dovolenky, pravidlách skončenia pracovného pomeru a práve na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, má zamestnávateľ povinnosť informovať zamestnanca najneskôr do 4 týždňov od vzniku pracovného pomeru, avšak najneskôr do skončenia pracovného pomeru, ak jeho predpokladaná dĺžka je kratšia ako 4 týždne.
Ako bolo uvedené vyššie, spôsob, akým bude zamestnávateľ zamestnanca o pracovných podmienkach informovať, je na voľbe zamestnávateľa. Zamestnávateľ pritom môže svoju povinnosť splniť aj odkazom na konkrétne ustanovenia Zákonníka práce či kolektívnej zmluvy.
Čo nemožno v pracovnej zmluve upraviť (pracovnou zmluvou zakázať)
Zákonník práce definuje nie len to, čo pracovná zmluva musí, resp. môže obsahovať, ale aj okruh konkrétnych skutočností, ktorých úprava by predstavovala neplatné ustanovenia pracovnej zmluvy.
V pracovnej zmluve, ani inou formou, nemožno zamestnancovi prikázať zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach, a to vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. T. j. zamestnanec môže voľne komunikovať napr. s inými zamestnancami a informovať ich o výške jeho mzdy. Naopak zamestnávateľ by takéto údaje o zamestnancovi ďalej rozširovať nemal.
Zamestnancovi nemožno zakázať povedať výšku svojho platu.
Zamestnancovi nemožno v pracovnej zmluve ani inak zakázať vykonávať inú zárobkovú činnosť mimo zamestnávateľom určeného pracovného času, t. j. nemožno mu zakázať pracovať vo svojom voľnom čase aj pre iného zamestnávateľa, avšak, samozrejme, pokiaľ by šlo o prácu konkurenčného charakteru k práci vykonávanej pre prvého zamestnávateľa, vyžaduje sa predchádzajúci písomný súhlas tohto (prvého) zamestnávateľa.
Náležitosti pracovnej zmluvy pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky
V prípade, ak miestom výkonu práce je miesto mimo územia Slovenskej republiky, platia vyššie uvedené informácie, avšak zamestnávateľ má aj ďalšie povinnosti.
V pracovnej zmluve
musí zamestnávateľ upraviť aj miesto
výkonu práce v štáte mimo územia SR a dobu výkonu práce v štátne mimo územia SR.
Z hľadiska ďalších náležitostí pracovnej zmluvy a povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnanca o pracovných podmienkach, má zamestnávateľ povinnosť v prípade výkonu práce mimo územia SR, pokiaľ tento výkon práce presiahne 4 po sebe nasledujúce týždne, informovať, písomne, aj o:
- mene, v ktorej bude vyplácať mzdu alebo jej časť,
- ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte mimo územia SR v peniazoch alebo naturáliách,
- tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky.
Znamená to, že zamestnávateľ má povinnosť informovať o pracovných podmienkach, akými sú napr. výplatné termíny, výmera dovolenky a pod., ako je uvedené vyššie a súčasne musí zamestnanca pri výkone práce mimo územia SR (ak presiahne 4 po sebe nasledujúce týždne) informovať aj o ďalších podmienkach. Tieto ďalšie menované podmienky musí zamestnávateľ zamestnancovi písomne poskytnúť najneskôr pred odchodom zamestnanca na výkon práce mimo územia SR.
Voliteľné náležitosti pracovnej zmluvy
Okrem uvedených informácií je možné v pracovnej zmluve upraviť aj ďalšie skutočnosti, ako rôzne benefity, výkon práce z domácnosti a pod. Jednou z takých náležitostí je napríklad aj skúšobná doba. Pri skúšobnej dobe platí, že ak nie je dohodnutá písomne, neplatí.
