Chystá sa novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2022 – čo prinesie?

V auguste 2022 má nadobudnúť účinnosť nová novela Zákonníka práce. Čo je jej cieľom a aké zmeny prinesie?

Čo je cieľom novely Zákonníka práce účinnej od 1. 8. 2022?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo návrh zákona, ktorým sa majú zmeniť a doplniť niektoré ustanovenia Zákonníka práce s navrhovanou účinnosťou od 1. 8. 2022.

Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä zapracovanie dvoch európskych smerníc do nášho právneho poriadku, a to konkrétne:

  • smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii,
  • smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami.  

Obsah týchto smerníc je v už určitom rozsahu zapracovaný v slovenskej legislatíve (v Zákonníku práce a v iných pracovnoprávnych predpisoch).

Dôvodová správa k návrhu zákona uvádza, že cieľom novelizácie Zákonníka práce má byť zabezpečenie transparentných a predvídateľných pracovných podmienok pre zamestnancov.

Aké zmeny prinesie novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2022?

Novela napríklad navrhuje:

  • ustanovenie presnej dĺžky úložnej lehoty zásielky v prípade doručovania písomností poštovým podnikom, a to na 10 dní,  
  • doplnenie ustanovení týkajúcich sa pracovnej zmluvy (napr. spresnenie podstatných náležitostí),
  • zavedenie novej informačnej povinnosti zamestnávateľa ohľadom poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ak ich neobsahuje pracovná zmluva (napr. o spôsobe určovania miesta výkonu práce alebo hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia a pod.)
  • rozšírenie, resp. spresnenie okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce,
  • ustanovenie práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania (pôjde o právo zamestnanca, ktorého pracovný pomer trvá viac ako 6 mesiacov, podať zamestnávateľovi žiadosť o prechod z určitej doby na pracovný pomer na neurčitý čas alebo o prechod z pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovných čas na ustanovený týždenný pracovný čas),  
  • ustanovenie poskytovania informácií aj v elektronickej podobe (pri poskytovaní informácií zo strany zamestnávateľa zamestnancovi bude prípustná okrem listinnej formy aj forma elektronická, za predpokladu, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť),
  • doplnenie a spresnenie ustanovení týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (napr. inštitút tzv. otcovskej dovolenky, možnosť žiadať flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa starajú o deti) atď.

Novela sa tiež dotkne viacerých iných zákonov, ako napríklad zákona o štátnej službe, zákona o rodičovskom príspevku, či zákona o sociálnom poistení (navrhuje sa umožniť súbežné čerpanie materského otcom aj matkou počas troch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa).

Článok pokračuje pod reklamou

Zmeny v pracovnej zmluve

V súvislosti s pracovnou zmluvou pripravovaná novela navrhuje, aby sa v pracovnej zmluve povinne dohodli len je všeobecné podstatné náležitosti, ktoré vymedzuje § 43 ods. 1 Zákonníka práce, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla. Novými podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy majú byť aj identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, t. j. špecifikácia zamestnávateľa v rozsahu názov a jeho sídlo (ak je právnickou osobou) alebo meno a miesto podnikania (ak je fyzickou osobou), a špecifikácia zamestnanca v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu.

Ďalšie podstatné náležitosti pracovnej zmluvy budú (podobne ako sú v súčasnosti):

  • druh práce a jeho stručná charakteristika,
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
  • deň nástupu do práce,
  • mzdové podmienky.

Novinkou bude aj zavedenie nového ustanovenia, ktorým sa určia náležitosti pracovnej zmluvy a písomná informácia zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia SR.

Otcovská dovolenka nebude novým inštitútom

Často skloňovanou zmenou je aj zavedenie pojmu otcovská dovolenka. Avšak v praxi skôr pôjde o premenovanie rodičovskej dovolenky muža (podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce) na otcovskú dovolenku muža. Nedôjde teda k zavedeniu úplne nového inštitútu, ale pôjde iba o terminologickú zmenu a doplnenie niektorých s tým súvisiacich ustanovení.

V nadväznosti na to sa napríklad navrhuje priznať mužovi (zamestnancovi), ktorý nastupuje na otcovskú dovolenku ochranu pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré by bolo motivované využitím práva na otcovskú dovolenku rovnako ako je v súčasnosti takáto ochrana priznaná matke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Zamestnávateľ teda bude môcť skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe nielen s matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, ale aj s mužom na otcovskej dovolenke, avšak len písomne a vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia so starostlivosťou o narodené dieťa, s tým, že to bude musieť náležite písomne odôvodniť, inak bude skončenie pracovného pomeru neplatné.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Príspevok na športovú činnosť dieťaťa od 1. 1. 2025

Zákonník práce upravuje rôzne benefity, medzi nimi aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Poskytovania tohto príspevku sa však od 1. 1. 2025 dotkne podstatná zmena.

Zmeny Zákonníka práce od roku 2025

V NR SR boli schválené dve poslanecké novely Zákonníka práce. Jedna upravuje dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, druhá sa týka poskytovania príspevku na športovú činnosť dieťaťa.

Evidencia pracovného času vs. evidencia dochádzky zamestnanca

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky? Ktorú z nich má zamestnávateľ povinnosť viesť a ako na to?

Uchádzač o zamestnanie a dosahovanie príjmov

Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky