Predložená novela zákona má zaviesť minimálne zdravotné odvody pre tých zamestnancov, ktorých mzda je nižšia ako 700 eur. Zrušiť by sa mala aj odpočítateľná položka na zdravotné poistenie.
Do medzirezortného pripomienkového konania bola predložená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tá okrem iného rieši aj otázku odvodov nízkopríjmových zamestnancov.
V akom znení napokon bola novinka schválená, si prečítajte v článku Minimálne zdravotné odvody zamestnanca od roku 2023
Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca od roku 2023
Návrh zákona plánuje zaviesť minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca. Na rozdiel od ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ. Platí sa z hrubej mzdy/odmeny, ktorú má zamestnanec v danom mesiaci priznanú.
Zamestnancovi teda postačuje akýkoľvek čiastočný úväzok, resp. akákoľvek výška odmeny (napr. konateľa) na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie. Ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur mesačne.
Z tohto dôvodu Ministerstvo zdravotníctva prichádza s myšlienkou zavedenia minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca, a to vo výške minimálnej mesačnej mzdy (pre rok 2023 bude 700 eur). Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nemá vzťahovať na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku, matka poberajúca rodičovský príspevok a pod.).
Minimálne odvody zamestnanca/konateľa od roku 2023
Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, podľa novely zákona zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, teda v roku 2023 zo sumy 700 eur. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Znamená to, že ak hrubá mzda/odmena nedosahuje 700 eur, odvody do požadovanej výšky si zaplatí zamestnanec sám, zo svojho „čistého“. Pôjde o neštandardnú situáciu, ktorá zásadným spôsobom zmení celú logiku odvodov, akú sme poznali doteraz – skomplikuje teda výpočet samotnej mzdy, aj vykazovanie.
Za zamestnanca sa však považuje aj konateľ spoločnosti, ktorý si vypláca odmenu (napr. na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa), ide totiž o závislú činnosť. Odmena môže byť nastavená v akejkoľvek výške, napr. 100 eur mesačne. Z tej sa platia zdravotné odvody (v našom príklade 14 eur spolu za zamestnávateľa aj zamestnanca), a touto sumou má konateľ pokryté svoje zdravotné poistenie. Novela je teda namierená predovšetkým proti takýmto situáciám, aby konateľ zaplatil zdravotné odvody najmenej zo sumy minimálnej mzdy. Pre rok 2023 pôjde o 98 eur, teda 14 % zo 700 eur. Negatívne však ovplyvní najmä tých ľudí, ktorí reálne na kratšie úväzky pracujú a poberajú za ne nižšie mzdy.
Zrušenie odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení od roku 2023
Novela ďalej navrhuje zrušenie uplatňovania odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení. Odpočítateľná položka v zdravotnom poistení bola zavedená od roku 2015 ako nástroj na podporu nízkopríjmových zamestnancov – t. j. tých, ktorý zárobok z titulu výkonu zamestnania je vo výške minimálnej mzdy a mierne nad hodnotou minimálnej mzdy. Išlo o pevnú sumu vo výške 380 eur. V roku vzniku bola maximálna odpočítateľná položka na úrovni minimálnej mzdy (ktorá bola rovnako 380 eur), preto zamestnanci s minimálnou mzdou zdravotné odvody neplatili vôbec. A v tom čase ani ich zamestnávatelia. Ako však minimálna mzda rástla, odpočítateľná položka ostávala na tej istej úrovni, medzitým bola zrušená pre odvody zamestnávateľa. Postupne ju mohli využívať iba zamestnanci (nie konatelia), ktorí pracovali na rôzne skrátené úväzky a ktorých mzda bola pod úrovňou 570 eur. Pri plnom úväzku je minimálna mzda aktuálne 646 eur, takže využiť ju možné v takomto prípade nie je. Rezort zdravotníctva preto prichádza s návrhom na jej zrušenie, a to aj v súvislosti so zavedením minimálnych odvodov pre zamestnancov.
Paradoxne, najmä skupiny ľudí, ktorí pracujú na skrátený úväzok za nižšiu mzdu ako 570 eur, budú touto novelou postihnutí najviac. Okrem toho, že prídu o odpočítateľnú položku, ešte budú musieť odvody zo svojho doplácať. Reaguje aj Republiková únia zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda s takýmto návrhom prichádza v čase, kedy stojíme pred ekonomickou recesiou a inflácia čoraz viac zaťažuje rodinné rozpočty našich zamestnancov. Zamestnávatelia túto situáciu citlivo vnímajú a snažia sa ju, aspoň čiastočne, kompenzovať dohodou o zvýšení minimálnej mzdy na budúci rok – vládny návrh na zvýšenie odvodov je však v ostrom protiklade s našimi snahami o adresnú pomoc,“ konštatuje viceprezident RÚZ, Jozef Špirko. Napriek tomu, že právna úprava je už v procese medzirezortného pripomienkového konania, sociálni partneri do vecnej diskusie o jej prijatí, účelovosti či možných dopadoch, opäť prizvaní neboli. „Opäť sa opakuje situácia, keď sa zásadná legislatíva prijíma za zatvorenými dverami. Považujeme za neprijateľné, aby boli sociálni partneri opäť vyňatí zo sociálneho dialógu, o to viac, že sa tak deje len niekoľko týždňov po tom, čo premiér verejne prisľúbil, že sa takáto situácia nebude opakovať,“ pokračuje viceprezident RÚZ. Uvidíme, čo teda prinesie medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré končí 16.8.2022.
Aby toho nebolo málo, výška daňového bonusu na dieťa od 1.7.2022 závisí aj od dosiahnutého základu dane (čím vyššie odvody, tým nižší základ dane), preto práve u niektorých nízkopríjmových skupín to môže znamenať navyše zníženie daňového bonusu na dieťa.
