Návrh novely Obchodného zákonníka prináša dôležité zmeny, medzi ktorými je aj s. r. o. so základným imaním 1 euro alebo register diskvalifikovaných osôb.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov spoločne s niektorými súvisiacimi predpismi. Účinnosť týchto zmien sa navrhuje na 1. januára 2015 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré si vyžadujú postupnú adaptáciu podnikateľského prostredia.
Navrhovaná novela Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov prináša zmeny, z ktorých najdôležitejšie sa týkajú nasledujúcich oblastí:
- spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 1 euro,
- dve kategórie spoločností s ručením obmedzeným,
- spoločnosť s ručením obmedzeným povinná uvádzať základné imanie,
- spoločnosť počas krízy bude mať zakázané vracať niektoré pôžičky,
- mesačné zostavovanie mimoriadnej účtovnej závierky počas krízy,
- písomné a overené vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu,
- register diskvalifikovaných osôb,
- elektronický výpis z obchodného registra zadarmo.
Spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 1 euro
Podľa návrhu novely Obchodného zákonníka by sa mala minimálna výška základného imanie spoločnosti s ručením obmedzeným znížiť na jedno euro z pôvodných 5 000 eur. V nadväznosti na to sa znižuje aj minimálna výška vkladu spoločníka na jedno euro z pôvodných 750 eur. Na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným by tak podľa návrhu postačovalo len jedno euro. Takáto spoločnosť však bude spadať do novej kategórie obchodných spoločností, na ktoré sa budú vzťahovať osobitné podmienky uvádzania výšky jej základného imania na obchodných dokumentoch, splatenia vkladu, počtu spoločníkov a podobne. Podrobne sa o tom dočítate v treťom bode tohto článku.
Dve kategórie spoločností s ručením obmedzeným
Nový návrh novely Obchodného zákonníka počíta s rozlišovaním spoločností s ručením obmedzeným na dve kategórie, od ktorého sa budú odvíjať aj určité obmedzenia, odlišné pravidlá fungovania a povinnosti týchto spoločností. Inšpiráciou pre tieto ustanovenia bola koncepcia nemeckej úpravy rozdelenia spoločností na riadne a start-upové spoločnosti s ručením obmedzeným. Rozlišovať sa budú nasledovné kategórie spoločností s ručením obmedzeným: „spoločnosť povinná uvádzať základné imanie“ a ostatné spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosťou povinnou uvádzať základné imanie bude spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej hodnota základného imania nebude dosahovať aspoň 25 000 eur.
Spoločnosť s ručením obmedzeným povinná uvádzať základné imanie
Spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré budú spadať do kategórie spoločností povinných uvádzať základné imanie budú musieť podliehať aj prísnejším pravidlám. Ako vyplýva z názvu tejto kategórie, tieto spoločnosti budú musieť uvádzať na obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Na splnenie tejto povinnosti bude stačiť pri uvádzaní hodnoty základného imania použitie skratky „ZI“ a pre rozsah splatenia použitie skratky „SP“. Ak osoby, ktoré konajú v mene týchto spoločností nezabezpečia splnenie tejto povinnosti, budú preberať ručenie za záväzky voči veriteľovi v súvislosti s takýmito obchodnými dokumentmi, ak ich neuspokojí spoločnosť.
Spoločnosti s ručením obmedzeným s povinnosťou uvádzať základné imanie, tzn. so základným imaním do 25 000 eur, budú môcť mať najviac troch spoločníkov. To by malo reflektovať charakter týchto spoločností ako start-upov. Pred návrhom na zápis do obchodného registra však musia mať splatené celé základné imanie. Pri ostatných spoločnostiach s ručením obmedzeným musí byť základne imanie splatené aspoň vo výške 12 500 eur (50 % z 25 000 eur). Ak bola spoločnosť s ručením obmedzeným založená do 31. decembra 2014 a návrh na zápis do obchodného registra podá do 31. marca 2015, budú sa ustanovenia o najvyššom počte spoločníkov a ich povinnostiach pri založení a vzniku riadiť predpismi platnými do 31. decembra 2014.
Spoločnosť povinná uvádzať základné imanie nebude môcť vyplácať spoločníkom zisky alebo iné vlastné zdroje, ak vlastné imanie (znížené o hodnotu nesplateného základného imania) podľa schválenej ročnej účtovnej závierky je nižšie, alebo by po tomto rozdelení bolo nižšie ako 5 000 eur spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa nesmú použiť na plnenia spoločníkom. Spoločnosti s povinnosťou uvádzať základné imanie budú dopĺňať rezervný fond vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, najviac vo výške 1 250 eur, až kým nedosiahne výšku aspoň 1 250 eur. Konatelia tejto spoločnosti budú musieť zvolávať valné zhromaždenie okrem štandardných prípadov aj v prípade, ak strata spoločnosti presiahla, alebo možno predpokladať, že presiahne 2 500 eur.
Spoločnosť počas krízy bude mať zakázané vracať niektoré pôžičky
Podľa návrhu novely Obchodného zákonníka by mali byť do tohto predpisu doplnené pomerne rozsiahle ustanovenia zaoberajúce sa krízou spoločnosti. Spoločnosť sa bude považovať za spoločnosť v kríze, ak je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí. Na posúdenie hrozby úpadku bude dôležitý pomer vlastného imania a záväzkov, teda pomer vlastných zdrojov financovania a cudzích zdrojov financovania. Spoločnosti hrozí úpadok, ak je pomer vlastného imania a záväzkov menší ako štyri ku sto.
Takýto pomer by mal platiť od 1. januára 2015. Od 1. januára 2016 sa navrhuje sprísňovanie tohto pomeru na šesť ku sto, a od 1. januára 2017 na osem ku sto. Kríza podľa tohto zákona sa bude vzťahovať len na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Nebude sa vzťahovať ani na banky, poisťovne, zaisťovne, inštitúcie elektronických peňazí.
Zavádza sa osobitný termín „plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje“, ktorými sa rozumejú úvery, pôžičky a im obdobné plnenia poskytnuté spoločnosti v kríze. Nepôjde však o úplne všetky úvery a pôžičky poskytnuté spoločnosti v kríze. Za plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje sa budú považovať len plnenia od spoločníka, ktorý ma aspoň 20 % priamy alebo nepriamy podiel na základom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti alebo iný vplyv v porovnateľnej miere na riadení spoločnosti. Tiež sa ako plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje posudzujú plnenia od spriaznených strán a od tichého spoločníka.
Plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje sa podľa novely stanú de facto podriadenými záväzkami, aj keď to priamo nevyplýva z nových ustanovení. Podľa novely sa zakazuje vrátenie plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje počas doby, keď je spoločnosť v kríze. Tento zákaz platí aj vtedy, ak by sa spoločnosť v dôsledku vrátenia týchto plnení opätovne dostala do krízy. Ak by bol tento zákaz porušený a spoločnosť by plnenia nahradzujúce vlastné zdroje napriek tomu vrátila, musia sa tieto plnenia spoločnosti vrátiť naspäť. Za opätovné vrátenie týchto plnení ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala.
Mesačné zostavovanie mimoriadnej účtovnej závierky počas krízy
V súvislosti s krízou spoločnosti návrh novely Obchodného zákonníka ukladá aj osobitné povinnosti štatutárnych orgánov počas krízy. Ak štatutárny orgán spoločnosti zistil alebo musel zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný urobiť všetko, čo by v rovnakej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení. Štatutárny orgán je povinný bez zbytočného odkladuzvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho najvyššiemu orgánu spoločnosti. Povinnosťou spoločnosti, ktorá je v kríze je sledovať finančnú situáciu a vždy ku koncu kalendárneho mesiaca zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku.
Písomné a overené vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu
Vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu je považované za významnú právnu skutočnosť. Novelou Obchodného zákonník sa navrhuje, že ak nedošlo k vzdaniu sa funkcie člena štatutárneho orgánu na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena štatutárneho orgánu, musí byť vzdanie sa tejto funkcie písomné a podpis musí byť úradne osvedčený.
Register diskvalifikovaných osôb
Novelou Obchodného zákonníka spolu so zmenami v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri sa zavádza register diskvalifikovaných osôb. Rozhodnutím súdu môže byť určené, že fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku alebo prokuristu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve.
Jedným z rozhodnutí súdu o diskvalifikácii (vylúčení) môže byť vydanie tohto rozhodnutia v trestnom konaní s uvedením doby vylúčenia. Ďalšie rozhodnutie súdu, ktoré bude znamenať diskvalifikáciu môže byť vydanév dôsledku porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a táto osoba bude okrem vylúčenia na dobu troch rokov znášať aj sankcie za porušenie tejto povinnosti.
Účinky rozhodnutia súdu o diskvalifikácii nadobúdajú účinnosť jeho právoplatnosťou. Od tohto momentu prestane byť diskvalifikovaná osoba členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách, v ktorých na týchto funkciách pôsobí. Ak diskvalifikovaná osoba bude naďalej konať vo svojej funkcii napriek jej vylúčeniu, bude ručiť za záväzky, ktoré v čase vylúčenia vznikli, ak ich neuspokojí ten, v mene koho alebo na účet koho koná.
Register diskvalifikácií bude neverejným registrom , v ktorom sa budú evidovať údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií, a ktorý bude súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. Žiadateľovi súd vydá potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri diskvalifikácií záznam je alebo nie je. Výpis z registra diskvalifikácií nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra. Súd pred zápisom člena štatutárneho, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky alebo prokuristu automaticky preverí, či táto osoba nebola diskvalifikovaná. Registrové súdy diskvalifikované osoby na základe právoplatnosti rozhodnutia o ich vylúčení z obchodného registra vymažú a informujú o tom spoločnosti, v ktorých daná osoba pôsobila.
Elektronický výpis z obchodného registra zadarmo
V súvislosti s plánovanou novelizáciou Obchodného zákonníka sa mení a dopĺňa aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Doteraz je poplatok za výpis z obchodného registra v listinnej podobe vo výške 6,50 eur a za výpis z obchodného registra v elektronickej podobe poplatok vo výške 0,33 eur. Od 1. januára 2015 by malo byť vyhotovenie a vydanie výpisu z obchodného registra v elektronickej podobe bezplatné. Cieľom má byť zjednodušenie prístupu k výpisom z obchodného registra. V súvislosti s registrom diskvalifikovaných osôb sa zavádza aj poplatok za vydanie osvedčenia o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie, a to vo výške 2,50 eura za každú aj začatú stranu.
Schválené znenie novely Obchodného zákonníka
21. 10. 2014 parlament definitívne schválil novelu Obchodného zákoníka. Viac o podrobnostiach schváleného znenia prinášame v článkoch:
- S. r. o. za euro a spoločnosti povinné uvádzať základné imanie
- Spoločnosť v kríze a zákaz vrátenia niektorých plnení
- Register diskvalifikovaných osôb a vylúčenie z výkonu funkcie
