Čo je to barterový obchod a ako sa o ňom účtuje? Platí sa z barterového obchodu daň z príjmov a DPH a je vôbec potrebné vystaviť pri takejto zámene účtovný doklad? Odpovede a praktické príklady.
Barterový obchod je typ transakcie, pri ktorej sa tovar alebo služba vymieňa za iný tovar alebo službu bez použitia peňazí. Barterovú výmenu môžu podnikatelia realizovať priamo s obchodným partnerom alebo sprostredkovane, cez tretiu stranu, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá. Ide o rôzne spoločnosti, ktoré zbierajú ponuky a dopyty vo forme barteru a zjednodušujú tak proces obchodu. Zmluva o barterovom obchode musí mať písomnú podobu.
Takýmto barterovým obchodom môže byť napríklad situácia, keď nájomca – účtovná spoločnosť poskytuje svoje účtovné služby prenajímateľovi budovy a prenajímateľ – vlastník budovy nepožaduje od nájomcu platbu za nájomné.
Článok sa zaoberá „čistým“ barterovým obchodom, čiže zámenou tovarov alebo služieb bez doplatenia akejkoľvek finančnej čiastky.
Pri barterovom obchode sa musí rovnako ako v pri transakciách, ktoré sa vysporiadavajú finančne, účtovať o pohľadávkach a záväzkoch v presne stanovenej hodnote. To znamená, že aj účtovná jednotka dostáva za svoj tovar alebo službu iný tovar alebo službu, hodnota poskytnutého tovaru/služby musí byť pre účely účtovníctva určená presnej sume, ako aj tovar/službu, ktorú výmenou získa, musí v presnej výške do účtovníctva zaevidovať.
Je však úplne bežné, že tovary a služby, ktoré sa vzájomne zamieňajú, nemajú rovnakú hodnotu, ako je uvedené aj v príkladoch nižšie. Z toho vyplýva, že vo väčšine prípadoch jedna strana z danej transakcie vykáže zisk, zatiaľ čo druhá stratu. Rozdiel je potrebné vysporiadať aj účtovne, keďže pohľadávka a záväzok nie sú v takomto prípade v rovnakej výške. Pohľadávku so záväzkom je možné započítať len do výšky nižšej sumy. Zvyšok je možné vysporiadať ako zúčtovanie rozdielu, cez nákladové a výnosové účty (napr. cez účty 541 a 641 ako uvádza príklad v článku nižšie).
Príklad na barterový obchod pri zámene služieb, ktoré nemajú rovnakú hodnotu:
Nájomca – účtovná spoločnosť poskytuje svoje účtovné služby prenajímateľovi budovy, pričom cena poskytovaných služieb s prihliadnutím na náročnosť účtovníctva prenajímateľa je 1 200 eur mesačne. Hodnota trhového nájomného, ktorú prenajímateľ na druhej strane nepožaduje od účtovnej spoločnosti zaplatiť výmenou za jej služby predstavuje 1 000 eur mesačne. Z toho vyplýva, že prenajímateľ dosahuje každý mesiac z tohto barterového obchodu zisk vo výške 200 eur a nájomca stratu vo výške 200 eur.
Príklad na účtovanie barterového obchodu pri zámene budov, ktoré nemajú rovnakú hodnotu:
Spoločnosť Alfa vlastní budovu, ktorú chce vymeniť so spoločnosťou Beta. Spoločnosť Beta zase za budovu ponúka na výmenu svoju nehnuteľnosť. . Medzi oboma spoločnosťami došlo k dohode o zámene uvedených aktív bez doplatku, pričom sa vychádzalo z týchto údajov:
| Obstarávacia cena budovy spoločnosti Alfa 260 000 eur | Obstarávacia cena budovy spoločnosti Beta 200 000 eur |
|---|---|
| Oprávky 90 000 eur | Oprávky 100 000 eur |
| Zostatková cena 170 000 eur | Zostatková cena 100 000 eur |
| Ocenenie na základe znaleckého posudku 200 000 eur | Ocenenie na základe znaleckého posudku 160 000 eur |
Ako bude vyzerať účtovanie barterového obchodu o spoločnosti Alfa a u spoločnosti Beta?
| Účtovný prípad u spoločnosti Alfa | MD | D | Eur |
|---|---|---|---|
| 1. Zúčtovanie zostatkovej ceny | 541 | 081 | 170 000 |
| 2. Vyradenie z majetku vo výške obstarávacej ceny | 081 | 021 | 260 000 |
| 3. Zámena budovy Alfa | 311 | 641 | 170 000 |
| 4. Zámena budovy Beta | 042 | 321 | 160 000 |
| 5. Zaradenie do majetku budovy Beta | 021 | 042 | 160 000 |
| 6. Zápočet pohľadávok do výšky nižšej sumy | 321 | 311 | 160 000 |
| 7. Zúčtovanie rozdielu | 541 | 311 | 10 000 |
| Účtovný prípad u spoločnosti Beta | MD | D | Eur |
|---|---|---|---|
| 1. Zúčtovanie zostatkovej ceny | 541 | 081 | 100 000 |
| 2. Vyradenie z majetku vo výške obstarávacej ceny | 081 | 021 | 200 000 |
| 3. Zámena budovy Beta | 311 | 641 | 100 000 |
| 4. Zámena budovy Alfa | 042 | 321 | 200 000 |
| 5. Zaradenie do majetku budovy Alfa | 021 | 042 | 200 000 |
| 6. Zápočet pohľadávok do výšky nižšej sumy | 321 | 311 | 100 000 |
| 7. Zúčtovanie rozdielu | 321 | 641 | 100 000 |
Barterové obchody v podvojnom a jednoduchom účtovníctve
Barterový obchod ako zámena je čiastočne riešená v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Z nich vyplýva, že pri účtovaní zámeny sa primerane postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja. Majetok a záväzky nadobudnuté zámenou sa oceňujú reálnou cenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva.
Zákon o účtovníctve v ustanoveniach nerieši, ako je potrebné účtovať pri barterových obchodoch. Platí však, že ako pri štandardnej kúpe tovaru alebo služby za peniaze, vzniká na strane predávajúceho pohľadávka a na strane kupujúceho záväzok. Na jednej strane tak podnikateľ vystaví faktúru, na základe ktorej účtuje o pohľadávke a z titulu prijatej faktúry od druhej strany účtuje o záväzku.
Ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka uvádza, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka dovoľuje započítanie akýchkoľvek vzájomných pohľadávok, ak sa tak zmluvné strany dohodnú.
V jednoduchom účtovníctve sa po vystavení faktúry zaeviduje pohľadávka. V tomto prípade sa neúčtuje v peňažnom denníku, pretože nedochádza k úhrade za poskytnutý tovar alebo službu v peniazoch. Je však potrebné dať pozor na to, aby pri uzatváraní účtovných kníh boli príjmy navýšené o tie sumy, ktoré neboli dovtedy v peňažnom denníku zaúčtované a ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov, tak ako to hovorí ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) bod 1 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) totiž uvádza, že za príjmy sa považujú aj také príjmy, ktoré daňovník získa z nepeňažných plnení dosiahnutých zámenou.
Rovnako sa na druhej strane eviduje aj prijatá faktúra, a teda záväzok v účtovníctve. Neúčtuje sa v peňažnom denníku ako úbytok financií, ale pri uzatváraní účtovných kníh sa zaúčtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa zohľadnia aj výdavky, ktoré neboli doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrnujú do základu dane z príjmov.
Barterové obchody z pohľadu dane z príjmov
Na základe ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri barterovom obchode získavajú obidve strany nepeňažné plnenie dosiahnuté zámenou. Neplatí však, že nepeňažný príjem dosiahnutý zámenou sa automaticky zdaňuje rovnakým spôsobom ako príjem z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí.
Ako bolo uvedené vyššie, pre účtovníctvo ale aj daňové hľadisko je podstatné určenie hodnoty barterového obchodu na obidvoch zmluvných stranách. Zákon o dani z príjmov, aj keď bližšie nerieši barterové obchody, uvádza však, že plnenie z barteru sa oceňuje cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. Znamená to, že strany barteru si nemôžu cenu plnení dohodnúť ľubovoľne, ale táto hodnota sa musí odvíjať od bežných cien používaných v mieste a čase plnenia. Postup, ako sa stanoví takáto bežná cena nie je v zákone riešená, avšak použiť je možné napr. ocenenie znalcom ktoré je dôveryhodné aj pre prípadnú kontrolu zo strany daňového úradu.
Pri barterovom obchode vzniká výnos a náklad (príjem a výdavok), rovnako ako pri finančných transakciách. Nie každý príjem je zdaniteľným príjmom, napríklad príjem z predaja hnuteľných vecí je od dane z príjmov oslobodený.
Pokiaľ sa dve zmluvné strany dohodnú na výmene vecí bez doplatku, ide čisto o nepeňažný príjem. U každej strany vzniká na jednej strane príjem (hodnota veci, ktorú výmenou získava) a výdavok (hodnota veci, ktorú vymieňa).
Príklad na určenie výšky príjmov, výdavkov a základu dane pri barterovom obchode:
Dvaja kamaráti (nepodnikatelia) Peter a Ján vlastnia stavebné pozemky v Malinove. Rozhodli sa, že si tieto pozemky v roku 2019 vzájomne vymenia. Hodnota stavebného pozemku Petra je stanovená znaleckým posudkom vo výške 50 000 eur. Jánov stavebný pozemok má vyčíslenú hodnotu znalcom na 55 000 eur. Peter a Ján sa dohodli na zámene pozemkov bez doplatku. V oboch prípadoch nevlastnia pozemok dlhšie ako 5 rokov. Akú výšku príjmu, výdavku a základu dane vykážu Peter a Ján v daňovom priznaní?
Podnikateľ Peter získava z barterového obchodu nepeňažný príjem 55 000 eur. Výdavok bude vo výške 50 000 eur. Základ dane predstavuje 5 000 eur. Ide o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý je zdaniteľným príjmom a Peter má povinnosť ho vykázať v daňovom priznaní za rok 2019, typ B v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. Do stĺpca 1 uvedie Peter výšku príjmu 55 000 eur a do stĺpca 2 sumu 50 000 eur.
Ján rovnako získal z barterového obchodu príjem vo výške 50 000 eur, ktorý bol však nižší ako jeho výdavok 55 000. Ján z tohto obchodu v podstate vykázal stratu. Napriek tomu má však povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov a v tabuľke č. 3, oddiely VIII, na riadku 2 uvedie sumu 50 000 eur ako príjem v stĺpci 1 a rovnakú sumu 50 000 eur ako výdavok v stĺpci 2. Platí, že podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na rozdiel medzi nižším príjmom a vyšším výdavkom neprihliada, t. j. z takejto transakcie nie je možné vykázať stratu.
Príklad barterový obchod medzi podnikateľmi s paušálnymi výdavkami:
Podnikateľ Ondrej vlastní drobnú stavbu, ktorú využíva ako skladovací priestor pri svojom podnikaní. V rovnakom meste vlastní malý nebytový priestor aj podnikateľ Tomáš. Ondrej aj Tomáš uplatňujú paušálne výdavky. Dohodli sa na výmene týchto stavieb. Trhová hodnota Ondrejovej stavby je 30 000 eur a nebytového priestoru Tomáša je 36 000 eur. Dohodli sa na výmene bez doplatku. Zámena nehnuteľností sa uskutočnila do piatich rokoch od ich nadobudnutia. Ako sa vysporiada dosiahnutý príjem zo zámeny?
Podnikateľ Ondrej získal výmenou príjem v hodnote 36 000 eur a vynaložil výdavok 30 000 eur, čím vykázal zisk 6 000 eur. Aj napriek tomu, že nehnuteľnosť súvisí s jeho podnikaním, nejde o príjem z podnikania, pretože pri uplatnení paušálnych výdavkov nejde o nakladanie s obchodným majetkom. V tomto prípade ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ondrej je povinný podať daňové priznanie a príjem a výdavok z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vykáže v daňovom priznaní obdobne ako v príklade vyššie.
Podnikateľ Tomáš zámenou získal príjem 30 000 eur a vynaložil výdavok 36 000 eur. Je rovnako povinný podať daňové priznanie, aj keď reálne transakcia nemá vplyv na celkový základ dane. V daňovom priznaní uvedie príjem aj výdavok z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vo výške 30 000 eur.
Barterové obchody z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH)
Z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) je podobne ako z pohľadu zákona o dani z príjmov riešený barterový obchod rovnako ako transakcia, ktorej protihodnota sú peniaze. Z tohto dôvodu zákon o DPH neuvádza, že predmetom DPH je dodanie tovaru, služby alebo nadobudnutie tovaru z EU v tuzemsku za peniaze, ale za protihodnotu. Protihodnotou tak nemusia byť iba peniaze, ale aj hocijaký iný tovar alebo služba, ktorú podnikateľ získa výmenou za svoj tovar alebo službu.
Je potrebné prihliadať na všetko, čo tvorí protihodnotu za poskytnutý tovar alebo službu, pretože do základu dane vchádza suma celej tejto protihodnoty.
Príklad na vyčíslenie základu dane pri barterovom obchode:
Dvaja podnikatelia – platitelia DPH, sa dohodli na vzájomnej výmene svojich tovarov bez doplatku. Podnikateľ A poskytol podnikateľovi B tovar v hodnote 10 000 eur bez DPH. Podnikateľ B zase poskytol svoj tovar v hodnote 9 000 eur bez DPH. Podnikateľ B okrem predaju tovaru poskytuje aj prepravné služby a skladovacie služby. Tovar od podnikateľa A bol už v čase uskutočnenia barterového obchodu naskladnený v sklade podnikateľa B, preto nebola preprava tovaru potrebná. Podnikateľ B však okrem tovaru za 9 000 eur poskytol podnikateľovi A aj prepravu tovaru priamo do sídla podnikateľa A. Trhová hodnota takejto prepravnej služby je 1 500 eur bez DPH. Čo všetko tvorí základ dane podnikateľov?
Podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH platí, že do základu dane sa zahŕňajú aj súvisiace náklady ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu.
Do základu dane podnikateľa A vchádza preto okrem hodnoty 9 000 eur aj suma 1 500 eur, spolu 10 500 eur. Základ dane podnikateľa B predstavuje 10 000 eur. Podnikateľ A je tak povinný odviesť DPH zo sumy 10 500 eur, t.j. 2 100 eur. Podnikateľ B je povinný odviesť DPH zo sumy 10 000 eur, t.j. 2 000 eur.
Pre posúdenie výšky základu dane a určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ako aj iných náležitosti z pohľadu DPH je podstatné vychádzať z faktúry, ktoré jednotlivé strany barterového obchodu vystavia.
Z pohľadu DPH sa vznik daňovej povinnosti posudzuje podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa neho daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, teda dňom, v ktorom kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Deň, kedy ekonomické vlastníctvo prechádza na druhú zmluvnú stranu barterového obchodu je tak podstatné pre určenie obdobia, do ktorého transakcia patrí, a za ktoré sa podáva daňové priznanie k DPH.
Platiteľovi DPH vzniká ako pri štandardných transakciách, v ktorých druhá strana platí peniazmi, nárok na odpočet DPH podľa rovnakých pravidiel. Na základe § 49 zákona o DPH, právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Pri barterovom obchode sa zároveň rovnako uplatňujú aj všetky ostatné ustanovenia zákona o DPH. Ak napríklad ide o službu oslobodenú od DPH, poskytovateľ takejto služby neuplatní k hodnote služby DPH, aj keď ju poskytuje v rámci barteru.
Príklad na prenájom nehnuteľnosti oslobodený od DPH formou barterového obchodu:
Vychádzajme z príkladu uvedeného v článku vyššie – nájomcu – účtovnej spoločnosti, ktorá poskytuje svoje služby vlastníkovi budovy výmenou za prenájom priestorov. Zatiaľ čo účtovná spoločnosť (platiteľ DPH) je povinná k cene svojich služieb uplatniť aj DPH, prenajímateľ sa môže rozhodnúť, keďže ide o nebytový priestor, že nájom od DPH oslobodí podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH a k cene 1 000 eur sa nebude uplatňovať DPH.
