Fakturácia medzi živnosťou a vlastnou s.r.o. sa často nesprávne považuje za nástroj na optimalizáciu daní a odvodov. Kde je legálna hranica fakturácie medzi s.r.o. a živnosťou?
Najčastejšími právnymi formami podnikania na Slovensku sú živnosť a s.r.o. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody, ktorých porovnanie nájdete v článku Porovnanie živnosti a s.r.o. v roku 2016. Pri výbere právnej formy podnikatelia často zvažujú najmä parametre súvisiace s daňovým a odvodovým zaťažením. Niektorí sa uchyľujú k tomu, že súčasne podnikajú formou s.r.o. aj formou živnosti. Snažia sa tak využiť výhody jednej aj druhej právnej formy podnikania.
Problém môže nastať v prípade, keď dôjde na otázky súvisiace so zdaňovaním. Daňový úrad môže predpokladať, že snahou podnikateľa je znižovať daňovú povinnosť. Môže si klásť napríklad otázky:
- Aký má podnikateľ dôvod na to, že zo živnosti fakturuje za tovar alebo služby svojej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným?
- Aký má podnikateľ dôvod na to, že vôbec podniká formou s.r.o. a zároveň aj ako živnostník?
Transferové oceňovanie a fakturácia medzi živnosťou a s.r.o.
Živnostník a spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom a konateľom, sú závislé osoby. Fakturácia medzi živnosťou a s.r.o. podlieha dohľadu, či fakturované ceny zodpovedajú trhovým cenám. Zároveň má závislá osoba povinnosť vypracovať transferovú dokumentáciu, v ktorej sa (okrem iného) zdôvodní aj stanovenie výšky fakturovaných súm.
Ak je predmetom fakturácie bežne predávaný tovar alebo bežne poskytované služby, stanovenie transferovej ceny na základe porovnateľných trhových cien nie je obzvlášť náročné. Vypracovaním transferovej dokumentácie si závislé osoby splnia zákonné povinnosti.
Transferové oceňovanie nie je prekážkou fakturácie medzi s.r.o. a živnosťou. Je dôsledkom rozhodnutia podnikateľa a zároveň prostriedkom na odhalenie takýchto vzťahov. S.r.o. aj živnostník musí v daňovom priznaní uviesť, že je závislou osobou, pričom s.r.o. uvádza aj niektoré sumy vyplývajúce z transakcií so závislými osobami. V prípade fakturácie služieb zo živnosti do s.r.o., v daňovom priznaní s.r.o. uvedie sumu nákladov na nákup týchto služieb.
Podstata a odôvodnenie fakturácie medzi živnosťou a s.r.o.
Zásadné riziko predstavuje motív podnikateľa, že sa rozhodol poskytovať a fakturovať napríklad služby ako živnostník (dodávateľ) spoločnosti s ručením obmedzeným (odberateľ), ktorú ovláda.
Bez dôsledného zvažovania rizík sú podnikatelia často motivovaní tým, že ako živnostníci:
- si môžu uplatniť paušálne výdavky (t. j. fiktívne výdavky bez dokladovania vo výške 40 % zo zdaniteľných príjmov),
- majú nárok na nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus,
- môžu jednoducho použiť firemné peniaze (peniaze, ktoré sú obchodným majetkom živnostníka) na súkromnú spotrebu.
Faktúry vystavené živnostníkom predstavujú pre pre s.r.o. náklad, ktorý za normálnych okolností zníži “firemnú daň”. Ak však ide o fakturáciu medzi živnosťou a prepojenou s.r.o., tak treba poukázať na jednu závažnú skutočnosť.
Zákon o správe daní (daňový poriadok) obsahuje ustanovenie, ktoré fakturáciu medzi živnosťou a s.r.o. významne ovplyvňuje. Podľa daňového poriadku daňový úrad pri správe daní (t. j. aj v prípade daňovej kontroly) neprihliada na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti.
Vychádzajúc z uvedených príkladov motivácie či stimulov, ktoré lákajú podnikateľov balansovať na hrane (niekedy možno viac za hranou) zákonných možností, pri daňovej obhajobe je dôležitá relevantná argumentácia. Úlohou podnikateľa je počas daňovej kontroly predložiť daňovému úradu dostatok presvedčivých dôkazov o tom, že fakturácia medzi živnosťou a s.r.o. má ekonomické opodstatnenie a jeho snahou nie je získanie daňového zvýhodnenia, ktoré s takouto fakturáciou súvisí.
V rôznych zdrojoch na internete sa uvádza ako riešenie tejto situácie rozdelenie predmetov podnikania medzi s.r.o. a živnosť. Ak by ste mali daňovému úradu vysvetliť, že určité činnosti pre s.r.o. (v ktorej ste spoločníkom a konateľom) zabezpečujete prostredníctvom živnosti, aké by ste uviedli dôvody, že fakturácia má ekonomické opodstatnenie a jej cieľom nie je získanie daňového zvýhodnenia? Ak tieto činnosti viete zabezpečiť prostredníctvom živnosti, čo bráni tomu, aby ste ich pre spoločnosť zabezpečili ako spoločník? Aj na tieto otázky by ste mali poznať odpoveď, ak sa rozhodnete fakturovať medzi živnosťou a s.r.o.
Príklad: Martin si založí spoločnosť Podnikajte, s.r.o. V tejto spoločnosti bude jediným spoločníkom a bude zároveň konateľom. Do obchodného registra si ako predmet podnikania zapíše počítačové služby. Zároveň bude podnikať ako živnostník v oblasti marketingových služieb. Martin bude ako živnostník fakturovať Podnikajte, s.r.o. (kde je spoločník a konateľ) marketingové služby.
Ak daňový úrad fakturáciu spochybní a podnikateľ daňový úrad nepresvedčí o opaku, na tieto daňové výdavky (faktúry) neprihliadne, spoločnosti s ručením obmedzeným uloží sankciu a vyrubí rozdiel dane. Od roku 2016 bol zavedený nový systém výpočtu pokút, ktorý prihliada aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Čím neskôr daňový úrad nezrovnalosť zistí, tým vyššia bude pokuta. Zároveň, ak nezrovnalosť napraví daňový subjekt sám, pokuta bude nižšia. Ak bude nezrovnalostí viac, uloží sa jedna úhrnná pokuta (musia byť však splnené zákonné podmienky). Fakturáciu medzi živnosťou a s.r.o. môže daňový úrad vyhodnotiť ako pokus o skrátenie dane a poistného, čo môže mať trestno-právne dôsledky.
Fakturácia medzi živnosťou a vlastnou s.r.o. je na prvý pohľad jednoduchým krokom, ktorý však zo sebou prináša mnohé riziká. Nedôsledným vyhodnotením dopadu využívania rôznych neodborných rád si môže podnikateľ spôsobiť prinajmenšom finančné škody.
