Podomový predaj

Čo je podomový predaj, aké povinnosti má predávajúci pri podomovom predaji a aké sankcie hrozia za ich porušenie?

Ako podomový predaj upravuje legislatíva?

Takzvaný podomový predaj je upravený v zákone č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo po­skytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „zákon“), ktorým v roku 2014 došlo k zrušeniu pôvodne platného zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

Tento zákon upravuje:

• práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku (pôvodne tzv. zásielkový predaj) alebo na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (pôvodne tzv. podomový predaj),
• podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a
• pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania zákona.

Čo je podomový predaj?

Samotný zákon už nepoužíva pojem podomový predaj. Uvádza, že ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „podomový predaj“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „predaj tovaru alebo poskytovanie služieb mimo prevádzkových priestorov predávajúceho“.

Čiže to znamená, že po­domovým predajom je predaj tovarov alebo poskytovanie slu­žieb  spotrebiteľovi mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, t. j. mimo prevádzkarne alebo iného priestoru, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

Pri tomto spôsobe predaja teda najčastejšie ide o:

• predvádzacie akcie or­ganizované predávajúcim mimo miesta jeho prevádzkar­ne,
• návštevu u spotrebiteľa (spravidla priamo u neho doma) ale­bo na jeho pracovisku, ak si spotrebiteľ takúto návštevu vopred nevyžiadal alebo ak si spotrebiteľ návštevu vy­žiadal, ale predávajúci mu ponúkne aj iný tovar, o kto­rý spotrebiteľ neprejavil záujem.

Podomový predaj sa realizuje na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorou je podľa zákona zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom:

• uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
• na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
• uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo
• uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

Pri takejto zmluve je spotrebiteľovi garantovaná zvýšená ochrana, a to z dôvodu, že spotrebiteľ sa pri predaji mimo prevádzkových priestorov môže potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nemu môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie a navyše pri ňom veľmi často dochádza k zavádzaniu či klamaniu spotrebiteľa.

Na druhej strane zákon vymedzuje druhy zmlúv, na ktoré sa nevzťahuje, t. j. vymedzuje konkrétne zmluvy, ktoré nie sú jeho predmetom úpravy (ale sú predmetom úpravy iných osobitných zákonov). . Napríklad tam patrí:

• uzatváranie zmlúv o združenej dodávke elektriny (upravuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike), o združenej dodávke plynu a o dodávke vody (upravuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách),
• poskytovanie finančných služieb (upravuje zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku),
• prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (upravuje zákon č. 162/1995 Z. Z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)),
• nájom nehnuteľnosti na účel bývania,
• zmluvy o hazardných hrách (upravuje zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách).

Práve pri podomovom predaji sa často vyskytujú situácie, kedy podomoví predajcovia zaklopú spotrebiteľovi na dvere a tvrdia mu, že podpisom novej zmluvy o dodávke elektriny sa nezmení dodávateľ, len bude mať lacnejšiu elektrinu (spravidla ide o klamlivé obchodné praktiky súvisiace s podomovým predajom energií). Nakoľko na Slovensku nie je podomový predaj týkajúci sa zmlúv o dodávke elektriny či plynu zakázaný, spotrebiteľom sa iba odporúča, aby na takéto ponuky nereagovali.

Odporúčanie: Ak sa spotrebiteľovi blíži dátum ukončenia zmluvy o dodávke elektriny či plynu, je lepšie, aby sám osobne navštívil pobočky dodávateľov, prípadne sa poradil v spotrebiteľských združeniach.

Aké povinnosti má predávajúci pri tzv. podomovom predaji?

Legislatíva stanovuje pri podomovom predaji dva druhy povinností – informačná povinnosť a odovzdávacia povinnosť.

Informačná povinnosť (§ 3 ods. 1)

Pred uzavretím zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho musí predávajúci v prvom rade jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči viaceré informácie vymedzené zákonom. Napríklad sú to tieto:

• hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe,
• obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná,
• telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
• adresu predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru/služby, podať sťažnosť či iný podnet, (len ak sa táto adresa líši od adresy sídla predávajúceho),
• platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
• informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý je prílohou č. 3 zákona,
• celkovú cenu tovaru/služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru/služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky.

Čiže, okrem ponuky tovaru alebo služby a určenia ich špecifikácií, by mal predávajúci pri podomovom predaji (ešte pred uzavretím zmluvy) písomne informovať spotrebiteľa (ako potenciálneho kupujúceho) o ďalších veciach, napríklad aj o tom, akým spô­sobom môže uplatniť rekla­máciu či upozorniť ho na právo odstúpenia od zmluvy, o podmienkach, lehote a po­stupe pri uplatňovaní tohto prá­va spolu s poskytnutím formuláru na odstúpenie od zmluvy.

Odovzdávacia povinnosť (§ 6 ods. 2)

Po uzavretí zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho je predávajúci povinný bezodkladne odovzdať spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči:

• vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo potvrdenie o jej uzavretí,
• potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa a vyhlásení o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy, (ak boli súhlas a vyhlásenie poskytnuté).

Kedy a ako môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy uzavretej pri tzv. podomovom predaji?

Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o jeho práve odstúpiť od zmluvy, môže spotrebiteľ, aj bez uvedenia dôvodu, odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a to do 14 dní odo dňa:

• prevzatia tovaru (v prípade zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru),
• uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.

V prípade, že predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie o jeho práve odstúpiť od zmluvy až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy (napr. do 12 mesiacov od prevzatia tovaru), lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil svoju informačnú povinnosť.

Ak ale predávajúci vôbec neposkytol spotrebiteľovi informácie o jeho práve odstúpiť od zmluvy, a to ani v dodatočnej lehote, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

Upozornenie: Podľa zákona môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie.

V niektorých prípadoch spotrebiteľ nie je oprávnený od zmluvy od­stúpiť, napríklad pri tovare, kto­rý podlieha rýchlemu zní­ženiu akosti alebo skaze (napr. potraviny, kytica kvetov) alebo pri predaji tovaru uzavretého v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov (napr. plienky, zubné kefky...) a ktorého ochranný obal bol po dodaní porušený.

Spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči. Za predpokladu, že zmluva bola uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy stačí akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu odstúpiť od zmluvy (tzv. oznámenie o odstúpení od zmluvy). Spotrebiteľ môže použiť formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona, ktorý mu odovzdal predávajúci.

Ak spotrebiteľ včas uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy, predávajúci musí bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov. Musí ich vrátiť spotrebiteľovi rovnakým spôsobom, aký použil spotrebiteľ pri svojej platbe (napr. platbe kartou).

Na druhej strane spotrebiteľ je povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať späť tovar alebo ho odovzdať predávajúcemu či osobe poverenej predávajúcim na prevzatie tovaru (okrem prípadu, keď predávajúci navrhne, že si tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním poverenej osoby).

Kto kontroluje dodržiavanie povinností ohľadne tzv. podomového predaja?

Dohľad nad dodržiavaním zákona vykonávajú:

• orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, štátna veterinárna a potravinová správa nad ponukou a predajom potravín,
• Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva nad ponukou a predajom kozmetických výrobkov,
• Slovenská obchodná inšpekcia nad ponukou a predajom výrobkov a poskytovaním služieb, nad ktorými nevykonávajú dohľad vyššie uvedené orgány.

Odporúčanie: Spotrebiteľ si môže preve­riť totožnosť podomového predajcu, napríklad vyžiadaním preukázania sa občianskym preukazom a živnostenským oprávnením, prípadne identifikačným preu­kazom obchodnej spoločnos­ti, ktorú zastupuje. Ak máte pochybnosti, či predajca postupuje pri podomovom predaji v súlade so zákonom, ob­ráťte sa na Slovenskú ob­chodnú inšpekciu.

Aké sankcie hrozia za porušenie zákona?

Ak predávajúci poruší ustanovenia zákona, dopustí sa správneho deliktu, za ktorý mu hrozí pokuta. Napríklad, ak poruší:

• informačnú povinnosť voči spotrebiteľovi, orgán dohľadu mu uloží pokutu vo výške od 200 do 10 000 eur,
• povinnosť vrátenia všetkých platieb spotrebiteľovi, ktoré od neho prijal na základe zmluvy, a to  bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, orgán dohľadu mu uloží pokutu vo výške od 300 do 16 500 eur. 

Kontrola a porušenie pri tzv. podomovom predaji v praxi

Ako uvádza Slovenská obchodná inšpekcia, ešte pred účinnosťou zákona (v roku 2013) evidovala viac ako 500 podnetov na porušenie zákonných povinností ohľadom tzv. podomového predaja v zmysle pôvodnej legislatívy (zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Avšak, o rok neskôr, po prijatí novej legislatívy, bolo týchto podnetov na SOI už len 78 a tento pokles pokračoval aj ďalej (v roku 2016 už inšpekcia evidovala len 25 podnetov).

Vo všeobecnosti možno povedať, že najčastejšie išlo o podania týkajúce sa napríklad neumožnenia odstúpenia od zmluvy v zákonnej lehote, neprevzatie tovaru po zákonnom odstúpení od zmluvy či nevrátenie kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy.

V súčasnosti, resp. za uplynulý rok, SOI nezaznamenala žiadny podnet na porušenie tohto zákona. SOI má za to, že legislatívna zmena prispela k väčšej obozretnosti verejnosti a vzhľadom na pravidlá a povinnosti pre predajné akcie stanovené zákonom č. 102/2014 Z. z. nie je atraktívna pre nepoctivých predávajúcich.

Ďalší kontrolný orgán, Úrad verejného zdravotníctva SR, pre Podnikajte.sk uviedol, že nakoľko sa tento zákon vzťahuje na predaj na diaľku, aj na zmluvy uzatvárané mimo prevádzkových priestorov, v prípade kontrol predaja na diaľku, teda cez internetové obchody, úrady verejného zdravotníctva vykonali vlani 46 kontrol, pričom na základe zákona č. 102/2014 bolo vykonaných 9 kontrol. Pokuty ale neboli udelené. Avšak tieto kontroly neboli vykonávané v súvislosti s tzv. podomovým predajom.

Čo sa týka kontrol v súvislosti so zmluvami uzatváranými mimo prevádzkových priestorov, úrady vykonávajú cielené sledovania na kontrolu kozmetických výrobkov na trhových miestach a predajných akciách, ako sú príležitostné trhy, prevádzkarne tržníc, trhovísk či ambulantný predaj. „Pri ponuke týchto výrobkov sú najčastejšie zistené nedostatky v označení alebo v tvrdeniach uvádzaných v súvislosti s kozmetickými výrobkami, čo však predstavuje nesúlad s predpismi pre kozmetické výrobky. Zistené porušenia, opatrenia na odstránenie nedostatkov ako aj pokuty sú riešené v rámci zákona č. 335/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,“ uvádza Daša Račková, hovorkyňa ÚVZ SR.