Vláda sľubuje priaznivejšie podmienky pre podnikateľskú verejnosť, no zároveň jej neraz podkopáva nohy.
Kým byrokratické povinnosti na podnikateľov takpovediac vyskakujú z každého rohu, podanej pomocnej ruky sa dočkajú len zriedka. Súčasný stav podnikateľského prostredia na Slovensku totiž vystihuje zvyšovanie všestranných požiadaviek na podnikateľov. Zákony týkajúce sa podnikania najmä v oblasti účtovníctva a daní sa neustále menia, sú čoraz komplikovanejšie a mnohé opatrenia prinášajú podnikateľom dodatočné náklady. Podnikanie na Slovensku prináša každým rokom množstvo novej byrokracie a administratívy. Tá sa nezriedka odrazí aj na samotnom fungovaní či prosperovaní podnikateľských aktivít. Pri hodnotení vývoja podnikateľského prostredia na Slovensku v uplynulom roku sú podnikatelia pomerne kritickí.
Kolektívne tresty
Mnoho legislatívnych opatrení prijatých v uplynulom roku podnikateľské prostredie nezlepšuje, ale naopak, zbytočne prispieva k jeho zhoršovaniu. Pri legislatívnych zmenách sa najmä v daňovej oblasti uplatňuje princíp kolektívnej viny, kde sú preventívne „potrestaní“ všetci podnikatelia, pretože štát nevie postihnúť tých, ktorí pravidlá porušujú. Výsledkom je zvyšovanie daňového zaťaženia a administratívnej záťaže, no tiež neistota a nepredvídateľnosť vývoja legislatívneho prostredia. „Ide najmä o opatrenia, ktoré vláda zavádza v rámci boja proti daňovým únikom a podvodom. Napríklad zavedenie kontrolného výkazu DPH môže byť účinnou zbraňou. Zaťažilo však všetkých podnikateľov, teda aj tých, ktorí podnikajú slušne,“ myslí si Veronika Dubielová zo spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.
Predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska uvádza hneď niekoľko ďalších príkladov. „Spomeniem opatrenia v súvislosti so zavedením transferového oceňovania aj pre tuzemské závislé osoby, retroaktívne zmeny v daňových odpisoch alebo nerovnaký prístup k výnosom a nákladom viazaným na úhradu. Významným problémom však nie ani tak niektoré z prijatých opatrení, ale práve ich vzájomná kombinácia. Tento mix podnikateľom spôsobuje nemalú finančnú aj administratívnu záťaž,“ vysvetľuje Ján Solík.
Rast nákladov nekončí
Kontinuálne zhoršovanie vývoja podnikateľského prostredia v našej krajine potvrdzuje aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, Martin Hošták. „Na mysli mám najmä neustály rast nákladov na dodržiavanie rôznych predpisov, zavedenie núteného rozširovania kolektívnych zmlúv či bezprecedentný rast minimálnej mzdy. Svoju úlohu samozrejme zohráva aj problematická legislatíva na trhu práce, ale aj vysoké ceny energií a podobne. To je len niekoľko príkladov, ktoré spôsobujú výrazné zvyšovanie výdavkov a predražovanie vstupov. Na základe toho má Slovensko v porovnaní s niektorými krajinami neporovnateľne horšie podmienky na podnikanie,“ hodnotí aktuálny stav M. Hošták.
Posledná bodka pre malé firmy
Podnikateľské prostredie tak môže byť vnímané ako nestabilné. „Obmedzenie odpočtu daňových strát vykázaných v minulosti, zmeny v odpisových skupinách aj na už obstaraný majetok alebo zrušenie lízingových odpisov aj na staré lízingy by sa mohli považovať za istú formu retroaktivity,“ myslí si Veronika Dubielová a následne dodáva: „K opatreniam v daňovej oblasti možno pripočítať aj dodatočné náklady, vyplývajúce z ostatných právnych predpisov. Tie musia podnikatelia plniť spoločne s minimálnou daňou vo forme daňovej licencie. Vzniknutým dôsledkom tak je ukončovanie podnikania malých firiem, ktoré pracovali s nízkymi maržami. A to napriek tomu, že majiteľ si dokázal zarobiť na svoju mzdu, pričom z nej riadne platil daň a odvody.“
Tento názor potvrdzuje aj Lukáš Majzlan, ktorý priznáva, že nedávne legislatívne zmeny z dielne súčasného ministra boli poslednou bodkou za fungovaním jednej z jeho spoločností. „Približne rok po vzniku našej novovybudovanej firmy sme ju boli nútení zrušiť, hoci sme do jej založenia investovali nemálo času a peňazí. Priamo sa nás totiž dotkla aj záťaž vyplývajúca z platenia daňových licencií, ktorá by nám zbytočne odčerpala ďalšie financie, potrebné na rozvoj firmy. Keďže v súčasnosti sa IT segmentu výborne darí, dovolím si predpokladať, že kdekoľvek v zahraničí by sa nám firmu podarilo rozbehnúť bez problémov. Tu nám však štát iniciatívu zmaril hneď v zárodku,“ kriticky vníma počínanie vládnych zástupcov L. Majzlan, ktorý len nedávno získal titul Mladý inovatívny podnikateľ.
Zoznam negatívnych vplyvov tu však zďaleka nekončí. „Príčinou pretrvávajúceho nepriaznivého podnikateľského prostredia je okrem vysokej byrokratickej záťaže a veľkého daňového zaťaženia aj zdĺhavá a nepredvídateľná vymáhateľnosť práva,“ myslí si prezident Slovenskej franšízingovej asociácie, Jozef Šétaffy.
Rozporuplnosť vo vzťahu k podnikateľskému ekosystému
Šesticu názorov na aktuálnu situáciu v podnikateľskom ekosystéme na Slovensku uzatvára prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec . „Aj v roku 2014 pokračovala schizofrénia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Vláda si vo svojich dokumentoch vytyčovala smelé ciele na jeho zlepšovanie, zatiaľ čo v praxi prijímala opatrenia, ktoré ho ďalej zhoršovali. Štát nielenže plánuje vybrať viac peňazí, ale zároveň podnikateľom pridať viac často nezmyselných povinností,“ kriticky dodáva Oravec. Pokles Slovenska vo väčšine medzinárodných porovnaní tak vníma ako spravodlivý a objektívny odraz zhoršovania podmienok pre podnikanie u nás.
Druhá strana mince
V porovnaní s uvedenými opatreniami možno pozitívne vnímať okrem prehodnotenia sadzby dane z príjmov pre právnické osoby aj prechod na elektronickú komunikáciu s mnohými úradmi, keďže podnikateľom šetrí časť administratívy. Vďaka nej sa tiež vyhnú chodeniu na úrad či plateniu poštovného. „Elektronická komunikácia s finančnou správou je povinná od roku 2014. Zdá sa, že po niekoľkých pokusoch o jej zavedenie je takmer bezproblémová,“ hodnotí Veronika Dubielová.
Pozitívne smerovanie sa postupne črtá aj v podpore podnikateľskej verejnosti zo strany štátu. „Podľa môjho názoru sa už pracuje na zlepšení. Myslím, že tomu výrazne pomôže aj pôsobenie nového prezidenta Andreja Kisku, ktorý už naznačil isté zmeny a tiež začína robiť rôzne opatrenia na zlepšenie tejto situácie. Predpokladám, že nie som sama z podnikateľského prostredia, kto do jeho pôsobenia vkladá nádej,“ optimisticky ukončila danú tému Tamara Osaďanová z jedinečnej donáškovej služby Bruncher.
