Ak sa stretávate s istými ľuďmi denno-denne na pracovisku, po určitom čase vám formálne oslovovanie spôsobuje istú prekážkou v komunikácii. Vzťahy sa utužujú a to nevyhnutne speje aj k zmene oslovovania. To, aká forma komunikácie je uprednostňovaná v slovenských firmách, sme sa spýtali niekoľkých ich majiteľov.
Tykanie ako samozrejmosť najmä v IT firmách
V dnešnej dobe – počítačových technológií – je tykanie bežné v mnohých firmách. Uprednostňujú ju najmä podniky s IT zameraním, rovnako je to i v jazykových a tlmočníckych firmách, reklamných agentúrach, či redakciách. Všetci z oslovených podnikateľov nám na otázku, akú formu oslovovania vo svojej firme preferujú, vyjadrili jednoznačne – neformálnu (tykanie). Grigor Ayrumyan, majiteľ spoločnosti Wezeo zároveň dodal: „V práci trávime väčšinu času nášho života a mali by sme sa tam cítiť pohodlne, tak ako keď sme s priateľmi alebo s rodinou.“ Michal Matys z prekladateľskej a tlmočníckej spoločnosti Translata na otázku prečo vo firme uprednostňujú neformálne oslovovania odpovedal: „Preferujeme vytvorenie pracovného prostredia bez striktnej hierarchie a budujeme nadštandardné vzťahy medzi kolegami. Veríme, že uvoľnenejšia atmosféra ide ruka v ruke s asertivitou, otvorenosťou, originálnymi nápadmi a napredovaním firmy v každom smere.“ Sú to druhy odvetví, pre ktoré je tykanie prirodzené, prevláda u nich zväčša otvorená až rodinná firemná kultúra, ktorá je nevyhnutne spojená s tykaním.
Posun i do odvetvia právnikov, advokátov, či lekárov
V posledných rokoch tykanie postupne prechádza i do takých odvetví, kde doposiaľ panovala prísna hierarchizácia. Nemožno to síce výlučne „škatuľkovať“, no napriek tomu možno tvrdiť, že donedávna sme sa s tykaním len veľmi zriedka mohli stretnúť napríklad u právnikov, advokátov, či lekárov. Ako však uviedol Róbert Bános, majiteľ advokátskej kancelárie i u nich si všetci v rámci kancelárie tykajú, rovnako tak právnici, ako i administratívni zamestnanci.
Otvorená a priateľská komunikácia, vhodnejšie prostredie
Tak v tykaní ako aj vo vykaní nachádzame plusy a mínusy. Často krát to závisí od konkrétnych okolností, od toho nakoľko danú osobu poznáme, či ako často sa s ňou stretávame. Podnikatelia uviedli viacero relevantných dôvodov, prečo vo svojej firme uprednostňujú práve tykanie, a aké výhody z toho pre nich plynú. Tomáš Török, CEO a partner jazykových škôl EMPIRE uviedol ako jednu z pozitív tykania vo svojej firme najmä otvorenosť komunikácie a systém „vždy otvorených dverí“. G. Ayrumyan dodal, že to ako spolu vo firme komunikujú sa odzrkadľuje na firemnej kultúre, ktorá sa zaiste buduje omnoho jednoduchšie pokiaľ je komunikácia priateľská a otvorená. „Prílišné formality môžu tomu len brániť“.
Pre niekoho môže byť tykanie s nadriadeným prejavom uznania, či stimulom k lepšiemu výkonu. Každopádne tykanie môže mať i nevýhody a môže sa stať, že práve vďaka tykaniu prichádza nadriadený o stratu autority, či potrebného odstupu. Michal Matys je zástancom toho, že tento spôsob komunikácie umožňuje vytvoriť vhodnejšie prostredie na vyjadrenie názorov a tým i efektívnejšie vykonanú prácu bez stresu.
Zaiste má jedna i druhá forma oslovovania svoje pozitívne, ale i negatívne stránky. Zdenko Hoschek, majiteľ spoločnosti Zlavadna.sk sa vyjadril takto: „Pre nás bolo prirodzené tykanie a ako firma rástla, prevzali to všetci kolegovia.“ Nebola to teda pre nich ani tak otázka vhodnosti alebo nevhodnosti, ale išlo im od samotného začiatku najmä o bezprostredný spôsob komunikácie.
Aké sú úskalia tykania?
Tykanie môže na jednej strane vyjadriť viac, ako len dobrý vzťah, avšak na strane druhej môže aj znížiť vzájomnú úctu, či pracovnú disciplínu. Ak si vezmeme iný pohľad, tykanie môže v istých situáciách navádzať i k dôvernostiam. Záleží teda na firemnej kultúre a tradíciách, ktoré vychádzajú so „štýlu“ samotnej firmy.
Podľa môjho názoru sú záležitosti ohľadom tykania a vykania predovšetkým o pocite blízkosti či vzdialenosti a tiež o vzájomných sympatiách. A teda či už si v práci tykáte alebo vykáte, dôležitá je každopádne otvorenosť, priateľskosť a spravodlivé konanie k sebe navzájom.
