Čo záujemcov o zamestnanie najčastejšie odrádza od reagovania na pracovnú ponuku? Problémom je motivačný list, málo informácií aj výška platu.
Prieskum portálu Platy.sk na vzorke 4 300 respondentov a respondentiek zisťoval, čo uchádzačov a uchádzačky najviac odradí zareagovať na pracovnú ponuku, ktorá ich najprv zaujala. Zároveň ukázal, aké dôležité je uviesť detailný popis pracovnej náplne a akú úlohu hrá požiadavka o zaslanie motivačného listu.
Vyšší plat sa ľudia na pohovore boja pýtať, smelší sú tí z vysokopríjmových skupín
Ako z prieskumu vyplýva, 68 % Slovákov reaguje na ponuky, iba ak im vyhovuje ponúkaný plat a len 16 % je ochotných na pohovore vyjednávať o vyššej mzde. Zvyšní očakávajú, že by im plat stúpol po skúšobnej dobe či odpracovanom roku. Vo vyjednávaní sú najsmelší ľudia, ktorí patria do vysokopríjmových skupín – 18 % z nich chce na pohovore žiadať vyššie ohodnotenie. Naopak, zamestnanci z nízkopríjmových skupín sú menej odvážni, v prieskume túto možnosť uviedlo len 8 % z nich. Tí v takmer 30 % prípadov očakávajú zvýšenie po niekoľkých mesiacoch.
| Keď váš inzerát zaujme, reagujete naň vždy? | |||
|---|---|---|---|
| Ľudia s nízkymi mzdami | Ľudia so strednými mzdami | Ľudia s vysokými mzdami | |
| Len ak mi vyhovuje ponúkaný plat | 64 % | 70 % | 74 % |
| Aj keď je plat nižší, na pohovore budem vyjednávať | 8 % | 17 % | 18 % |
| Aj keď je plat nižší, po skúšobnej dobe/roku očakávam zvýšenie | 28 % | 13 % | 8 % |
Mnohým uchádzačom sa nechce písať motivačný list
Niektorí považujú motivačný list za prežitok, no nie je to tak. Personalistom veľa povie o motivácii uchádzača/uchádzačky, odhalí, či má reálny záujem a vidieť je to napríklad už vtedy, ak je text prispôsobený danej firme, alebo kandidát rozosiela rovnako formulovaný list na rôzne ponuky. Zasielať ho spolu so životopisom sa môže javiť ako zbytočné alebo duplicitné, avšak je medzi nimi jasný rozdiel. Životopis sa pozerá skôr na minulosť záujemcu o pracovné miesto, motivačný list zasa ponúka možnosť upútať osobnosťou, zmýšľaním či ambíciami a možno v ňom ukázať, ako uchádzač prispeje k výsledkom tímu v budúcnosti.
Napriek tomu dáta z prieskumu ukazujú, že požiadavka napísať motivačný list odradí reagovať na inzerát až 20 % ľudí. Firmy sa ale nemusia obávať požadovať okrem zaslania životopisu aj vyplnenie niekoľkých otázok. Pre respondentov to bola podľa dát z prieskumu schodnejšia cesta ako motivačný list. Niekedy sa spoločnosti pýtajú, prečo sa uchádzači a uchádzačky zaujímajú o prácu v danej firme, pri kreatívnych pozíciách požadujú príklady predchádzajúcej praxe či link na portfólio. V prieskume to označili ako odrádzajúce len 3 % respondentov. Uchádzači dajú šancu aj začínajúcej firme, prekážka je to len pre 6 % respondentov.
| Nutnosť napísať motivačný list ma odradí reagovať na pracovnú ponuku | ||
|---|---|---|
| Ľudia s nízkymi mzdami | Ľudia so strednými mzdami | Ľudia s vysokými mzdami |
| 17 % | 22 % | 25 % |
Inzeráty s podrobnejšími informáciami u uchádzačov vyhrávajú
Podľa odpovedí respondentov je najdôležitejšie, aby boli v inzeráte uvedené naozaj všetky potrebné informácie o pracovnej náplni. Hoci zaujať budúceho zamestnanca sa firmy snažia aj vtipnými a originálnymi pracovnými inzerátmi, stručný opis, pod ktorým si uchádzači poriadne nevedia predstaviť, čo by vlastne na danej pozícii vykonávali, môže odlákať záujemcov. Preto by si na tom mali dať záležať. Nedostatok informácií o pracovnej náplni odradí reagovať na ponuku až 43 % uchádzačov.
Z výskumu ďalej vyplýva, že takmer tretina ľudí nereaguje pre nevyhovujúcu lokalitu pracoviska - čím menej zarábame, tým dôležitejšia pre nás je. Pri nízkopríjmových skupinách odradí reagovať 34 % uchádzačov, pri vysokopríjmových 22 %.
Práca z domu je pre zamestnancov stále dôležitejšia
Tretím najčastejším dôvodom, prečo Slováci a Slovenky nakoniec nereagujú na ponuku, ktorá ich podľa názvu zaujala, je nemožnosť práce z domu. V tomto prípade sa ukázal najväčší rozdiel pri príjmových skupinách. Zatiaľ čo ľudia z nízkopríjmových skupín uviedli tento dôvod len v 8 %, pri zamestnancoch s vysokými príjmami to je zásadná požiadavka pre viac ako tretinu – presne 38 %.
Závisí to aj od povahy práce. Niektoré pozície vo výrobe jednoducho nie je možné vykonávať z domu, zatiaľ čo napríklad v prípade IT sektora, kde sú jedny z najvyšších ponúkaných platov, je veľké množstvo pozícií na prácu na diaľku či aspoň čiastočný home office.
| Čo vás najviac odradí zareagovať na pracovnú ponuku? | ||
|---|---|---|
| SR | ČR | |
| Nedostatok informácií o pracovnej náplni | 43 % | 53 % |
| Nevyhovujúca lokalita pracoviska | 30 % | 30 % |
| Nemožnosť práce z domu | 23 % | 22 % |
| Nutnosť napísať motivačný list | 20 % | 14 % |
| Požiadavka plynulej znalosti cudzieho jazyka | 18 % | 18 % |
| Nevhodne napísaný inzerát (gramatické chyby...) | 16 % | 22 % |
| Chýbajúce informácie o firme | 15 % | 16 % |
| Zlé meno zamestnávateľa | 13 % | 11 % |
| Neposkytovanie preferovaného benefitu | 10 % | 14 % |
| Na ponuky, ktoré ma zaujmú, vždy zareagujem | 9 % | 9 % |
| Začínajúca firma | 6 % | 5 % |
| Priveľa požiadaviek na počítačové znalosti | 5 % | 4 % |
| Nutnosť vyplniť niekoľko otázok | 3 % | 2 % |
Pri vyjednávaní o plate sú Slováci odvážnejší ako Česi
Rovnaký prieskum sa realizoval na vzorke 6096 respondentov a
respondentiek súbežne aj na portáli Platy.cz. Výsledky ukazujú, že Slováci
sú odvážnejší vyjednávať na pohovore o výške platu. Česi častejšie ako naši
reagujú na ponuky iba v prípade, ak im vyhovuje ponúkaný plat, len 13 % respondentov
je ochotných vyjednávať.
Českých uchádzačov o prácu viac ako Slovákov odrádza nevhodne formulovaný inzerát, keď text obsahuje gramatické chyby alebo spoločnosť použije infantilný jazyk. Prekáža to 22 % respondentov. Naopak, menej ako Slovákov ich odrádza napísať motivačný list. V porovnaní so spomínanými 20 % Slovákov to odradí len 14 % Čechov.
Zdroj: Tlačová správa spoločnosti Profesia.sk
