Aké povinnosti treba splniť po získaní živnostenského oprávnenia a pri otvorení prevádzky? Čo čaká živnostníka vo vzťahu k zdravotnej či Sociálnej poisťovni a voči daňovému úradu?
Registrácia živnostníka na daň z príjmov na daňovom úrade (pridelenie DIČ)
K prvým povinnostiam, ktoré si bude musieť fyzická osoba – podnikateľ splniť po tom, ako získa osvedčenia o živnostenskom oprávnení, patrí registrácia na daň z príjmov. Okrem iných si ju musí splniť každý, kto získa oprávnenie na podnikanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom podnikateľ získal oprávnenie na podnikanie. U živnostníka sa táto lehota začína počítať odo dňa ohlásenia živnosti (okrem prípadu, ak bol v ohlásení živnosti uvedený neskorší dátum začatia živnosti). Živnostník musí pre splnenie povinnosti registrácie na daň z príjmov daňovému úradu príslušnému podľa miesta jeho trvalého pobytu predložiť formulár „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia,“ ktorý by mal byť dostupný na daňových úradoch alebo na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky. Pri začatí podnikania je možné podať žiadosť o registráciu len v listinnej podobe, čiže je potrebné ísť na daňový úrad osobne alebo mu formulár poslať poštou.
Existuje ale aj jednoduchšia možnosť, ako si môže živnostník splniť povinnosť registrácie na daň z príjmov na daňovom úrade. Postačuje vo formulári na ohlásenie živnosti vyplniť časť týkajúcu sa registrácie na daň z príjmov na daňovom úrade „Prihláška k registrácii daňovníka k dani z príjmu fyzickej osoby“. Jednotné kontaktné miesto (resp. živnostenský úrad) potom túto registračnú povinnosť splní namiesto podnikateľa.
Daňový úrad zaregistruje podnikateľa v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu na daň z príjmov. Súčasne s tým podnikateľovi pridelí aj daňové identifikačné číslo (DIČ).
Poznámka: Od 1. januára 2022 sa povinnosť podnikateľov zaregistrovať sa na daň z príjmov na daňovom úrade ruší. Ak podnikateľ získa oprávnenie na podnikanie 1. januára 2022 alebo neskôr, daňový úrad ho zaregistruje na daň z príjmov z úradnej moci, teda sám. Ak teda živnostník ohlási živnosti do konca roka 2021, musí sa registrovať na daň z príjmov na daňovom úrade sám (to neplatí, ak vyplní pri ohlásení živnosti príslušnú časť formulára týkajúcu sa registrácie na daň z príjmov). Avšak, ak živnostník ohlási živnosť v roku 2022 alebo neskôr, tak daňový úrad ho na daň z príjmov zaregistruje sám.
Jednou z prvých povinností živnostníka je registrácia na daňovom úrade.
V tomto smere je potrebné upozorniť, že fyzická osoba – podnikateľ, t. j. aj živnostník je povinný komunikovať so správcom dane výlučne elektronicky. V článku Ako si vybaviť elektronickú komunikáciu s daňovým úradom nájdete postup, ako sa zaregistrovať na daňovom úrade a komunikovať so správcom dane elektronicky.
Prihlásenie živnostníka do zdravotnej poisťovne
Fyzickej osobe ohlásením živnosti vzniká oprávnenie na podnikanie a živnostník je od tohto momentu povinný platiť zdravotné poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Živnostník je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť vznik platiteľa zdravotného poistenia, ktorým sa stal on sám ako samostatne zárobkovo činná osoba. Lehota je do ôsmich dní odo dňa vzniku oprávnenia na podnikanie, teda odo dňa ohlásenia živnosti (okrem prípadu, ak bol v ohlásení živnosti uvedený neskorší dátum začatia živnosti). Používa sa na to formulár označovaný ako „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“. Mal by byť dostupný v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne alebo na jej internetovej stránke. Doručiť zdravotnej poisťovni je ho možné buď v listinnej alebo elektronickej podobe, a to v závislosti od akceptovaných možností konkrétnej zdravotnej poisťovne.
Podobne ako v prípade povinnosti registrácie na daň z príjmov, aj prihlásenie do zdravotnej poisťovne si môže živnostník splniť pri ohlasovaní živnosti. Vo formulári na ohlásenie živnosti je potrebné uviesť názov zdravotnej poisťovne v časti „Oznámenie obchodného mena zdravotnej poisťovne, v ktorej je fyzická osoba prihlásená na povinné zdravotné poistenie“ (časť „Prihláška na verejné povinné zdravotné poistenie“ sa potom nevypĺňa, pretože ju vypĺňajú len tí, ktorí nie sú zdravotne poistení na Slovensku). Jednotné kontaktné miesto (resp. živnostenský úrad) potom túto povinnosť vybaví namiesto podnikateľa.
Po registrácii živnostníka na verejné zdravotné poistenie, zdravotná poisťovňa oznámi živnostníkovi číslo účtu, variabilný symbol a aj výšku preddavkov, ktorú bude povinný mesačne platiť. Pozor, v prípade, ak ide o živnostníka, ktorý je zároveň aj zamestnancom (prípadne poistencom štátu, napríklad študentom), zdravotná poisťovňa listom oznámi informáciu o tom, že sa na neho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a teda nemusí platiť minimálne preddavky do zdravotnej poisťovne. Odporúčame však, ak bude zamestnanec dosahovať príjmy zo živnosti, obrátiť sa so žiadosťou na platenie odvodov do zdravotnej poisťovne v dobrovoľnej sume, nakoľko v opačnom prípade, po ukončení príslušného kalendárneho roka, vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok.
Sociálnu poisťovňu kontaktuje živnostník kvôli dobrovoľnému poisteniu
Fyzická osoba, ktorá získa osvedčenie o živnostenskom oprávnení, nie je povinná túto skutočnosť oznamovať Sociálnej poisťovni. Živnostníkovi totiž založením živnosti nevzniká povinnosť platiť sociálne poistenie, ako je to v prípade zdravotného poistenia. Povinnosť platiť sociálne poistenie môže živnostníkovi vzniknúť po dosiahnutí určitej hranice príjmov, a to až od 1. júla (resp. 1. októbra v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) nasledujúceho roka po založení živnosti.
Je však potrebné upozorniť na to, že ak fyzická osoba v minulosti už bola živnostníkom a mala povinnosť platiť Sociálne poistenie, tak po zrušení a opätovnom založení živnosti jej povinnosť platiť sociálne poistenie tiež môže vzniknúť. Či sa tak stane alebo nie, to závisí od toho, kedy dôjde k opätovnému založeniu živnosti. Ak k nemu dôjde v období do najbližšieho 30. júna (resp. 30. septembra v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) po zrušení živnosti, bude musieť táto fyzická osoba platiť sociálne poistenie v rovnakej výške, v akej ho platila pred zrušením živnosti.
Ďalšou výnimkou, kedy po založení živnosti môže vzniknúť povinnosť platiť sociálne poistenie, je situácia, kedy má živnostník záujem o platenie dobrovoľného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a prípadne aj poistenia v nezamestnanosti. Vtedy je potrebné kontaktovať Sociálnu poisťovňu. Živnostník sa musí na takéto poistenie prihlásiť pomocou formulára „Registračný list fyzickej osoby“, a to buď listinnou alebo elektronickou formou v Sociálnej poisťovni podľa miesta svojho trvalého pobytu.
Povinnosti živnostníka súvisiace s otvorením prevádzkarne
Niektorí podnikatelia si hneď alebo v krátkom čase po založení živnosti zriadia prevádzkareň. Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Prevádzkarňou môže byť napríklad obchod, výrobňa, dielňa, kancelária. Je potrebné si však dať pozor na to, že za prevádzkareň sa nepovažuje priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti (napríklad sklad) a ani technické alebo technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti (napríklad predajný stánok). Viac o definícii prevádzkarne píšeme v článku Aký je rozdiel medzi sídlom, miestom podnikania a prevádzkarňou?.
Zriadenie prevádzkarne je podnikateľ povinný ohlásiť živnostenskému úradu. Používa sa na to formulár „Oznámenie o zmene údajov zapisovaných v živnostenskom registri“. Zriadenie prevádzkarne, vrátane jej prevádzkovej doby sa oznamuje aj obci, ak to má upravené vo všeobecne záväznom nariadení. Novela živnostenského zákona od 1. augusta 2021 plánovala zmenu v tom, že obce už nebudú oprávnené ukladať fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám povinnosť oznamovať obci čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb, avšak táto zmena napokon v parlamente schválená nebola.
Pomerne veľa povinností podnikateľovi vznikne po zriadení prevádzkarne.
Od regionálneho úradu verejného zdravotníctva je zase potrebné získať kladné rozhodnutie k návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky. Vzor takéhoto návrhu je možné nájsť na internetových stránkach jednotlivých regionálnych úradov verejného zdravotníctva. V niektorých prípadoch však postačuje prevádzkareň regionálnemu úradu verejného zdravotníctva len oznámiť (ide napríklad o administratívne priestory, nepotravinárske maloobchodné predajne). Zmena v tomto smere pritom nastala až od 21. júla 2020. Dovtedy bolo potrebné získať kladné rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva k návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky ku všetkým priestorom. Od tohto dátumu existujú výnimky vzťahujúce sa na niektoré priestory, ktoré tejto inštitúcii postačuje len oznámiť.
V neposlednom rade musí byť každá prevádzkareň podnikateľa riadne označená obchodným menom podnikateľa. V prípade, že sa v priestoroch prevádzkarne budú predávať tovary alebo poskytovať služby aj konečným spotrebiteľom, musí byť prevádzkareň navyše označená aj ďalšími údajmi v nasledujúcom rozsahu:
- obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby,
- meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
- prevádzková doba (tzv. „otváracie hodiny“) určená pre spotrebiteľa,
- kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie.
Ak bude podnikateľ vo svojej prevádzkarni prijímať tržby aj v hotovosti, stravnými lístkami alebo platobnými kartami, tak bude musieť používať aj pokladnicu e-kasa klient (buď bezplatnú virtuálnu registračnú pokladnicu alebo on-line registračnú pokladnicu).
Podrobnejšie informácie ohľadom špecifických povinností súvisiacich s prevádzkarňou nájdete v článku Otvorenie prevádzky v SR – povinnosti.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri začatí podnikania a registrácia bankového účtu
Začínajúci podnikateľ sa daňou z pridanej hodnoty väčšinou zaoberať nemusí. Povinná registrácia za platiteľa DPH vzniká až po dosiahnutí obratu 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (ide o registráciu pre DPH za platiteľa DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Živnostník však už na začiatku podnikania môže chcieť byť platiteľom DPH. Preto môže daňový úrad dobrovoľne požiadať o registráciu pre DPH na formulári „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia“.
DPH sa však začínajúceho podnikateľa môže týkať aj vtedy, ak ešte nie registrovaný pre DPH. Dôvody môžu byť rôzne a najčastejšie súvisia s zahraničnými transakciami. Môže ísť napríklad o situáciu, keď neplatiteľ DPH nakupuje tovar, nakupuje službu alebo poskytuje službu do inej krajiny Európskej únie. Vtedy mu môže vzniknúť povinnosť registrovať sa pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podávať daňové priznania alebo súhrnné výkazy k DPH. Ide o špecifické druhy registrácie, kedy podnikateľ nebude mať právo na odpočítanie DPH a ani povinnosť odvádzať DPH z tuzemských transakcií ako bežný platiteľ DPH.
Pre platiteľov DPH sa plánuje ešte v roku 2021 zaviesť nová povinnosť týkajúca sa bankových účtov. Tá má spočívať v tom, že platitelia DPH budú povinní oznámiť daňovému úradu každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý budú používať na podnikanie. Táto povinnosť bude súvisieť s ručením za DPH. Podrobnejšie o nej píšeme v článku Registrácia bankových účtov na daňovom úrade – nová povinnosť.
Pokiaľ ide o typ bankového účtu živnostníka, v tomto smere žiadny predpis nehovorí o tom, že živnostník musí mať peňažné prostriedky používané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou sústredené na osobitnom bankovom účte. Živnostník teda nie je povinný mať dva účty – jeden osobný a jeden podnikateľský. Ak sa bude osobný bankový účet používať aj na podnikateľské účely, zvyčajne ide o porušenie podmienok banky. Okrem rizík súvisiacich s porušením obchodných podmienok sa živnostník dobrovoľne oberá o možné výhody spojené podnikateľským účtom. Napríklad, Tatra banka ponúka k živnostenskému účtu lízingové financovanie do 35 000 € aj na jazdené auto bez poplatku, POS terminál či fakturačný softvér na 12 mesiacov taktiež bez poplatku a ďalšie benefity.
Zároveň je pre živnostníka lepšie, ak má oddelené podnikateľské financie od osobných, a to tak na daňové účely (ušetrí prácu sebe, príp. náklady na účtovníka pri zostavovaní daňového priznania a nebude mať problém ani s daňovou uznateľnosťou bankových poplatkov), ale aj z hľadiska prehľadnosti pre vlastné potreby. Často to nestojí nič navyše, závisí to od konkrétnej banky.
Ak vás zaujímajú povinnosti "eseročky", čítajte článok Povinnosti po založení s.r.o.
