Čo má závet obsahovať, je potrebné, aby pri jeho spisovaní boli svedkovia, a koho nie je možné vydediť? Všetko, čo potrebujete vedieť skôr ako sa rozhodnete vytvoriť testament.
Každá fyzická osoba má právo, no nie povinnosť, za svojho života spísať závet. Tým vyjadrí svoju vôľu, ako prerozdeliť jeho majetku po smrti. Závet, inak označovaný ako testament, nemá veľa formálnych požiadaviek na spísanie, no je nevyhnutné ich striktne dodržať pod sankciou neplatnosti. Je vhodné, aby ich každý závetca (ten, kto závet spisuje) poznal.
Obsah závetu
V poslednej vôli závetca určí, ktoré osoby majú byť dedičmi. Na rozdiel od dedenia zo zákona, pri dedení zo závetu môžu byť v závete ako dedičia určené okrem fyzických osôb, aj osoby právnické, prípadne štát.
Vhodné, no nie nevyhnutné, je už priamo v závete určiť podiely, podľa ktorých má byť dedičstvo prerozdelené. Podiel môže byť určený akýmkoľvek nesporným spôsobom, napríklad percentom alebo zlomkom. Nie je vylúčené určiť konkrétnym dedičom aj konkrétne veci alebo práva. Napríklad, aby dedičovi A pripadla nehnuteľnosť a dedičovi B úspory.
Príkladom môže byť závetca, ktorý okrem osobného majetku vlastnil podiel v obchodnej spoločnosti. Ak má záujem, aby jeho konkrétne dieťa pokračovalo v tejto činnosti, môže v závete určiť ako dediča obchodného podielu konkrétne dieťa. Takéto rozhodnutie bude akceptované, ak čo do hodnoty dedičstva nebude druhé dieťa ukrátené zákonom vyžadovaný minimálny podiel. Závetca preto musí hodnotu pre druhé dieťa dorovnať zo svojho osobného vlastníctva.
Konkrétne určenie veci na jednej strane vie predísť prípadným dedičským sporom. Na druhej strane môže proces skomplikovať, ak by sa napríklad stalo, že v čase od spísania závete prestala konkrétne určená vec existovať, závetca ju v čase smrti už nevlastnil alebo sa podstatne zmenila jej hodnota.
Ak napríklad závetca určil podnik jednému dieťaťu a druhému dieťaťu odkázal nehnuteľnosť. Napriek tomu, že sa hodnotovo v čase spísania závetu rovnali, ak sa do času smrti závetcu hodnota podniku znásobila, závet by mohol byť v časti, ktorá ukracuje druhé dieťa o jeho zákonný podiel, neplatný.
Ak by k určeniu podielu dedičov nedošlo, vychádzalo by sa z predpokladu, že sú podiely dedičov rovnaké.
Okrem toho je nevyhnutnou súčasťou každého závetu nezameniteľné určenie osoby závetcu a dedičov. Ak by závetca ako dediča určil „môjho jediného syna“, v prípade ak mal jediného syna, formálne by nemal byť problém s určením osoby dediča. Na rozdiel od formulácie „môj najobľúbenejší syn“, ak mal synov viac.
Zároveň, neopomenuteľnou súčasťou závetu je dátum (deň, mesiac a rok) podpisu, bez ktorého by závet bol neplatný.
Formy závetu
Občiansky zákonník pozná tri základné formy, akými možno závet spísať, a to buď vlastnou rukou, inou písomnou formou (ako vlastnou rukou), za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Vlastnoručne spísaný závet nevyžaduje akúkoľvek súčinnosť inej osoby. Postačuje, ak ho závetca spíše v súkromí a uloží kamkoľvek, kde je predpoklad, že sa závet po smrti nájde. Rizikom je, že sa závet nenájde vôbec alebo že ho nájde osoba, ktorá má záujem na zničení závetu, napr. vydedená osoba.
Preto zákon dáva možnosť takýto závet uložiť v Notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom je lustrované pri smrti každej osoby. Nehrozí teda, že by sa závet po smrti nenašiel.
Rovnakú možnosť majú osoby, ktoré spíšu závet inou písomnou formou ako vlastnoručne, a závet podpíšu v prítomnosti svedkov. Pri tretej možnosti spísania závetu vo forme notárskej zápisnice je závet uložený v registri automaticky.
Je potrebné poznamenať, že závet nie je možné spísať viacerými osobami. Napríklad, ak by sa manželia rozhodli spísať spoločný závet, ktorým by určili dedičov s ohľadom na poradie ich smrti. Preto musí byť závet spísaný jedinou osobou.
Vlastnoručne spísaný závet
Závet je možné spísať bez akejkoľvek účasti inej osoby, ako osoby závetcu. Je ale potrebné a nevyhnutné, aby celý text závetu bol spísaný vlastnou rukou, vrátane podpisu. Ak by ktorákoľvek podstatná časť závetu bola spísaný iným písmom ako vlastnoručným, závet by bol neplatný.
Pre túto formu spísania poslednej vôle je rozhodujúce, že v prípade sporu o platnosť závetu je možné písmoznaleckým dokazovaním potvrdiť osobu závetcu.
Závet spísaný inak ako vlastnou rukou závetcu
Ak bol závet spísaný inou formou ako vlastnou rukou závetcu, musí závetca takýto závet podpísať vlastnou rukou a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia tento závet rovnako podpisujú.
Svedkovia svojim podpisom
ale nepotvrdzujú, že s obsahom závetu súhlasia alebo že sa s ním
nevyhnutne oboznámili. Podpis na listine deklaruje skutočnosť, že závetca pred
nimi vyhlásil, že v listine je jeho posledná vôľa.
Osobitné pravidla zákon určuje pri osobách, ktoré nemôžu čítať alebo písať. V takom prípade je nevyhnutná súčasná prítomnosť troch svedkov. Je preto potrebné, aby jedna osoba nadiktovaný závet napísala a odlišná osoba tento obsah nahlas prečítala. Ten, kto závet píše a ten, kto ho číta môže, ale nemusí byť zároveň svedkom. Traja svedkovia podpisom potvrdia, že prečítaný text je poslednou vôľou závetcu. Okrem všeobecných náležitostí na obsah závetu sa vyžaduje, aby bolo v listine uvedené, že závetca nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto ju prečítal, a akým spôsobom závetca potvrdil, že listina obsahuje jeho vôľu. Listina musí byť podpísaná všetkými svedkami.
Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice
Každá osoba môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Notár tým deklaruje formálnu správnosť závetu a zároveň závet vkladá do registra závetov. Napriek tomu, že táto forma spísania závetu je najnákladnejšou, je aj najvhodnejšou, keďže sa minimalizujú riziká neplatnosti závetu.
Notár zároveň poskytne právne rady závetcovi, aby bola posledná vôľa aj obsahovo korektná, resp. aby závetca mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o prerozdelení majetku.
Touto formou, ako
jedinou, môžu vyjadriť svoju poslednú vôľu aj deti nad pätnásť rokov.
Svedkovia pri spisovaní závetu
Ak zákon vyžaduje, aby boli pri spisovaní závetu svedkovia, musia tieto osoby spĺňať základné predpoklady.
Základným predpokladom je plná spôsobilosť na právne úkony. Nemôže ísť o osoby, ktoré sú nevidomé, nepočujúce, nemé, a tiež osoby, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí.
Podstatnou podmienkou je, aby ako svedok nepôsobil dedič uvedený v závete. V opačnom prípade by svedok dosvedčoval svoje dedičské právo, a toto je zákonom vylúčené. Má ísť teda o nezávislú osobu, ktorá v prípade sporu môže dosvedčiť, že poručiteľ prejavil vôľu v listine, ktorú svedok podpísal.
Podmienky v závete
Zákon vylučuje akékoľvek podmienky v závete. Závetca má možnosť určiť dedičov, a podiely alebo konkrétny majetok, ktoré majú zdediť, ale nemôže takéto dedičstvo podmieňovať. Presnejšie povedané, podmienky v závete nespôsobujú neplatnosť závetu, iba sa na ne neprihliada.
Ak by mal napríklad v závete určený dedič podmienku, že sa musí rozviesť, aby mohol zdediť majetok poručiteľa, majetok by zdedil bez ohľadu na jeho rodinný stav.
Prípadne, ak by v poslednej vôli závetca odkázal podnik dedičom a určil by im konkrétne pokyny, ako majú podnik riadiť alebo ako naložiť s obchodným podielom, takéto podmienky by boli pre účely dedičského konania neúčinné, a podnik by bol prededený bez ďalších záväzkov vyplývajúcich z týchto podmienok. Dedičia by ale mohli na určené podmienky pri ďalšom riadení spoločnosti prihliadať a rešpektovať tak vôľu závetcu.
Neopomenuteľní dedičia
Zákon obsahuje jedinú výnimku z možnosti závetcu ľubovoľne rozhodnúť o svojom majetku pre prípad jeho smrti. Napriek tomu, že môže vyjadriť svoju poslednú vôľu o tom, kto a čo má zdediť, v závete nemôže vynechať svojich neopomenuteľných dedičov. Tými sú deti poručiteľa, vrátane detí adoptovaných.
Je pritom rozdiel, či ide o plnoletých alebo maloletých potomkov. Závetca nemôže v poslednej vôli určiť svojmu maloletému potomkovi menej, ako by tento potomok dedil podľa zákonných pravidiel dedenia. Plnoletého potomka nemôže opomenúť v polovici z jeho zákonných nárokov.
Ak by toto pravidlo
závetca ignoroval alebo by sa po spísaní závetu zmenili podmienky za ktorých
závet spisoval, závet by bol neplatný iba v časti, ktorou bol potomok
ukrátený. Vo zvyšnej časti by sa na vôľu poručiteľa prihliadalo.
Napríklad, ak má poručiteľ manželku a jedno maloleté dieťa, môže napísať závet a odkázať všetok svoj majetok tomuto dieťaťu. Svojho neopomenuteľného dediča v rozhodujúcej časti nevynechal, priznal mu dedičské právo nad zákonom vyžadovaný podiel. Ak by ale v závete ako jediného dediča určil manželku, neprávom by ukrátil svoje dieťa ako neopomenuteľného dediča. V dedičskom konaní by teda bol dieťaťu priznaný zákonný podiel vo výške polovice dedičstva (keďže podľa zákonných pravidiel by v prvej dedičskej skupine dedila manželka a dieťa na polovicu) a manželke by bola priznaná druhá polovica dedičstva, rešpektujúc poslednú vôľu poručiteľa.
Toto pravidlo, ktoré zakazuje opomenúť potomka, sa dá obísť jedinou zákonnou cestou, a to vydedením potomka. Vydedenie možno spraviť iba v písomnej forme tak, ako to zákon vyžaduje pri závete a zároveň iba v zákonom dovolených prípadoch.
Vydedenie
Vydedenie môže byť spísané nezávisle od spísania závetu. Nie je teda potrebné, aby bol spísaný závet, ak chce poručiteľ vydediť potomka. Môže byť taktiež súčasťou listiny, v ktorej je spísaný závet. Je ale potrebné pamätať si, že závet a vydedenie sú dva nezávislé právne inštitúty, ktoré vyžadujú rovnakú formu.
Kedy je možné vydediť potomka – neopomenuteľného dediča:
- ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- ak trvalo vedie neusporiadaný život.
Podstatnou náležitosťou vydedenia je nielen uvedenie konkrétneho dôvodu na vydedenie, ale aj objektívna existencia tohto dôvodu. Nepostačuje teda faktické uvedenie, že dieťa rodičovi neposkytlo v starobe žiadnu pomoc. Takýto dôvod musí aj reálne existovať a v prípade napadnutia listiny o vydedení môže byť predmetom dokazovania. Preto je vhodné už v listine o vydedení bližšie špecifikovať dôvody na vydedenie.
Rovnako je potrebné pamätať si, že pokiaľ dôjde k vydedeniu potomka, podľa zákona tento dedičský podiel budú dediť deti vydedeného potomka. Pre tento prípad má poručiteľ možnosť vo vydedení vyslovene určiť, že vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov vydedeného dieťaťa. V takom prípade sa uvoľnený podiel bude dediť podľa poslednej vôle poručiteľa alebo podľa zákonných pravidiel medzi zostávajúcich dedičov.
Zrušenie závetu
Už napísaný závet možno zrušiť viacerými spôsobmi. Závetca môže napísať nový závet, z ktorého je zrejmé, že nejde o doplnenie, ale o nový závet. Rovnako môže závet vyslovene odvolať. Takéto odvolanie musí byť spravené vo forme, aká je potrebná pre závet.
Poručiteľ môže závet taktiež zničiť, čím prejaví vôľu zrušiť jeho poslednú vôľu. Nešlo by o zrušenie závetu, keby listinu zničila iná osoba.
Nie je možné opomenúť fakt, že ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, resp. ak bol závet vložený do notárskeho registra závetov, samotné zničenie listiny by nebolo dostačujúce, keďže by sa v dedičskom konaní vychádzalo z uloženej listiny. Preto je v týchto prípadoch potrebné platené odvolanie závetu.
Zhrnutie
Spísaním závetu má každá osoba jedinečné právo vyjadriť svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jej majetkom po smrti. Takýto úkon môže ochrániť nielen nadobudnutý majetok, ale chráni aj samotných dedičov pred prípadnými spormi a ťažkosťami.
