Závet je jednou z možností, ako určiť pravidlá dedenia majetku. Čo má posledná vôľa obsahovať, čomu sa pri jej písaní vyvarovať a kedy sa využíva kombinácia závetu a dedenia zo zákona?
Po smrti každej fyzickej osoby nasleduje dedičské konanie, na základe ktorého je prededený majetok zomrelej osoby. Toto prededenie nastáva na základe zákonných pravidiel, na základe poslednej vôle zomrelého – závetu alebo kombináciou týchto dvoch spôsobov.
Závet
V zákone uvedený pojem „závet“ alebo hovorovo testament, je poslednou vôľou osoby, ktorá takúto listinu za svojho života spísala. Aj keď nemusí ísť nevyhnutne o posledný právny úkon zomierajúcej osoby (závet možno spísať kedykoľvek za života), účinky závetu nastanú až v prípade smrti závetcu. Pôjde teda o vyjadrenie a naplnenie jeho poslednej vôle, ako má byť naložené s jej majetkom.
Čo je obsahom závetu
Obsahom závetu je nevyhnutne určenie dedičov, a teda ktoré osoby majú zdediť majetok závetcu. Zároveň môže, ale nemusí byť určené, ktorý dedič má zdediť aký podiel z dedičstva, prípadne ktorú konkrétnu vec alebo majetkové právo. Ak by takéto určenie nebolo, majetok by sa medzi dedičov rozdelil rovným dielom.
Ak by bolo obsahom listiny označenej ako závet niečo iné, ako vyžaduje zákon, napríklad žiadosť zomrelého, aby sa jeho potomkovia zmierili alebo aby sa dobre postarali o jeho domáce zvieratá, a teda nebolo by obsahom listiny určenie dedičov a spôsob rozdelenia dedičstva, nešlo by z právneho hľadiska o závet.
Rovnako, aby takéto dodatky boli v platnom závete, tieto dodatky by nemali právne účinky na účely dedičského konania.
Aký má závet účel
Keďže každá fyzická osoba zomrie a po smrti každej fyzickej osobe bude vedené dedičské konanie, ak zomrelá osoba nezanechá závet, bude sa majetok dediť podľa zákonných pravidiel. Tieto pravidlá sú postavené na princípe potreby zachovania rodinných hodnôt. Preto zákon predpokladá určitú postupnosť, kto po poručiteľovi má právo dediť, v akom poradí a v akom podiele.
Ak ale existujú skutočnosti, pri ktorých je vôľou závetcu osoby tieto zákonné pravidlá prelomiť, má možnosť svoju vôľu vyjadriť. Musí tak urobiť ale vo forme, ktorú vyžaduje zákon a má tiež obsahovať zákonom vyžadované skutočnosti.
Môže ísť o prípad, kedy je osoba v rozvodovom konaní a už v čase rozvodu vie, že nechce aby bol/a jeho manželka alebo jej manžel dedičom. Alebo v prípade, ak má poručiteľ viacero detí, pričom jedno z detí vedie záhaľčivý život a prípadné dedičstvo by premárnilo alebo by sa dedičstvo stalo automaticky predmetom exekúcie.
Nielen v týchto
prípadoch má každá osoba právo spísať závet a upraviť spôsob, akým má byť
jej majetok prerozdelený. Keďže sa okolnosti kedykoľvek môžu zmeniť, aj závet
je možné kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.
Čomu sa vyvarovať pri spisovaní závetu
Napriek tomu, že spísanie závetu nie je právne náročná záležitosť, prípadné formálne alebo obsahové nezrovnalosti môžu spôsobiť neplatnosť závetu, a tým sa zmarí možnosť realizácie poslednej vôle poručiteľa.
Pred spísaním závetu je preto vhodné oboznámiť sa s požiadavkami na spísanie závetu a nevyhnutne tieto požiadavky dodržať.
Najideálnejšou formou je investovať do služieb notára, ktorý má možnosť spísať závet so závetcom vo forme notárskej zápisnice, poradiť závetcovi s obsahovými náležitosťami a zároveň uložiť závet do Notárskeho centrálneho registra závetov. Tým sa možnosť neplatnosti závetu minimalizuje a zároveň sa nemôže stať, že by sa závet po smrti závetcu nenašiel.
Kedy dochádza ku kombinovanému dedeniu
Ku kombinácii dedenia zo zákona a zo závetu môže dôjsť z viacerých dôvodov. Či už z dôvodu zle napísaného závetu, z dôvodu zmeny okolností od spísania závetu alebo aj na základe vôle závetcu.
Príkladom zle spísaného závetu môže byť nedostatočne špecifikovaný okruh dedičov, kedy závetca určí ako dediča napríklad „moju jedinú dcéru a jej najlepšiu kamarátku“. Ak mal závetca iba jednu dcéru, v tomto bode by problém nemal byť, no otázna môže zostať „jej najlepšia kamarátka“. Ak by nedošlo k skutočnému stotožneniu druhého dediča, dcéra by dedila na základe poslednej vôle poručiteľa, a zvyšná časť by bola prededená na základe zákonných pravidiel.
Zmena okolností odo dňa
spísania závetu môže nastať nielen v rámci okruhu dedičov, ale aj
v obsahu dedičstva. Nie je vylúčené, že určený dedič zomrie skôr ako
poručiteľ, a tým sa okruh závetných dedičov zúži. Preto by sa na neho
v dedičskom konaní neprihliadalo a pri jeho podiele by sa postupovalo
podľa zákonných pravidiel.
V rámci obsahu dedičstva môže nastať situácia, kedy závetca v závete určí, že „môj jediný majetok – byt, zdedí...“, no v čase od spísania závetu dôjde k majetkovému prírastku, napríklad vyhrá v lotérii. Keďže v závete bol určený iba konkrétny majetok, vo zvyšku by sa postupovalo podľa zákonných pravidiel.
Poručiteľ môže v závete tiež určiť, že si priamo želá, aby sa postupovalo podľa pravidiel zo zákona, napríklad s výnimkou umeleckého diela, ktoré má pripadnúť konkrétnej osobe, ktorá má k dielu citový vzťah. Vyjadrí teda svoju vôľu a vo zvyšku ponecháva dedičské konanie na zákonných pravidlách.
