Čo je predmetom dedenia a čo sa za dedičstvo nepovažuje? Ktoré práva môžu po smrti poručiteľ prejsť na inú osobu inak ako dedením?
Dedenie a majetok
Základným princípom dedenia je, že dedič nadobúda smrťou zomrelého jeho všetky majetkové práva, ale aj záväzky. Výnimkou sú iba práva a povinnosti, ktoré nezaniknú smrťou zomrelého (napríklad právo na bolestné), alebo práva a povinnosti, ktoré neprechádzajú na inú osobu inak ako z titulu dedenia.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého. Okrem všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností sú to aj nehmotné statky, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty.
Hnuteľnými vecami sú najmä osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti. Nehnuteľnosti sú najmä pozemky, byty, stavby. Pod nehmotnými statkami môžeme rozumieť napríklad autorské práva. Iné oceniteľné hodnoty sú napríklad cenné papiere, kryptomeny, alebo obchodné podiely.
Dedenie a dlhy
Dlhy zomrelého sú neoddeliteľnou súčasťou dedičstva. Nie je možné zdediť majetok a odmietnuť dedičstvo v časti dlhov.
Predmetom dedičstva sú všetky dlhy, ktoré vznikli do smrti zomrelého. Čo sa týka dlhov, ktoré vznikli až po smrti, napríklad úroky z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu nesplnenia si záväzku (z dôvodu smrti), tieto dlhy už nie sú predmetom dedičstva, ale vznikli už priamo dedičom. Vychádza sa z pravidla, že dedič nadobúda dedičstvo ku dňu smrti zomrelého.
Od dlhov, ktoré sú predmetom dedičstva, je potrebné odlíšiť zodpovednosť dedičov za primerané náklady na pohreb. Tieto sú priamym záväzkom dedičov. Nejde teda o zdedený záväzok, ale vzniká po smrti dedičom z titulu ich postavenia v dedičskom konaní.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je osobitný právny inštitút, ktorý upravuje spoluvlastníctvo medzi manželmi a ich vzájomné práva a povinnosti vo vzťahu k tomuto majetku. Ak zomrie jeden z manželov, dedičia nevstupujú do týchto práv a povinností, ale BSM automaticky zaniká.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné v dedičskom konaní od majetku zomrelého oddeliť majetok pozostalého manžela. BSM sa v dedičskom konaní vyporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi alebo o vyporiadaní BSM rozhodne súd.
Predmetom dedenia následne bude zostávajúci podiel zomrelého.
Čo do dedičstva nepatrí
Do dedičstva nepatria práva a povinnosti, ktoré smrťou poručiteľa automaticky zanikajú, a teda prestávajú existovať. Preto nemôžu byť ani predmetom dedičstva. Ide napríklad o osobné autorské práva (na rozdiel od majetkových autorských práv), právo na bolestné alebo náhradu za sťaženie spoločného uplatnenia.
Smrťou zanikajú aj niektoré povinnosti poručiteľa, ktoré boli viazané výlučne na jeho osobu. Napríklad povinnosti vyplývajúce z plnomocenstva alebo povinnosť umeleckého výkonu, ktorý bol viazaný na osobu zomrelého. Napríklad, ak bol zomrelý povinný odspievať koncert, táto povinnosť nemôže prejsť na dediča. Ak bol ale zomrelý napríklad povinný uhradiť zmluvnú pokutu za neuskutočnený koncert, takýto finančný záväzok prechádza na dedičov.
Rovnako zaniká smrťou vyživovacia povinnosť alebo právo na výživné. Na dedičov preto neprechádza povinnosť platiť výživné, na úhradu ktorého bol viazaný zomrelý a dedič sa ani nemôže domáhať pravidelných príspevkov na výživu, ktoré bolo vyplácané v prospech zomrelého.
Tieto práva a povinnosti smrťou zanikajú, preto nemôžu byť predmetom dedičstva. Existuje ale skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia. Sú teda celkove vylúčené z dedičského konania a na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu.
Ide najmä o:
- právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby, kedy majú deti a manžel zomrelého (v určitých prípadoch aj jeho rodičia) právo domáhať sa súdnej ochrany osobnosti zomrelého. To bez ohľadu, či k zásahu došlo za života alebo po smrti zomrelého;
- právo vyplývajúce zo životnej poistky, kedy je poistné plnenie vyplatené osobe určenej v poistnej zmluve;
- nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku prislúchajú manželovi, deťom a rodičom, ak žili so zomrelým v čase smrti v spoločnej domácnosti. Ak by týchto osôb nebolo alebo by nároky voči zamestnávateľovi prevyšovali stanovenú hranicu, stali by sa predmetom dedenia;
- plnenie zo sociálneho poistenia, ak určité nároky boli uplatnené a priznané, a teda boli v čase smrti splatné, tieto nároky predchádzajú postupne na manžela, deti a rodičov. Ak takéto osoby neexistujú stanú sa predmetom dedenia;
- právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, kedy po smrti sa stáva jediným nájomcom pozostalý manžel. Ak zomrelý nebol zosobášený, spoločnými nájomcami sa stanú deti, vnuci, súrodenci zať a nevesta, ak so zomrelým žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.
Ako sa zisťuje obsah dedičstva
Notár, ako súdom poverený
súdny komisár na prejednanie dedičstva vykonáva predbežné šetrenie,
v ktorom okrem iného zisťuje majetok a dlhy zomrelého. Na základe
zistení notár upovedomí pravdepodobných dedičov a veriteľov. Po
spoľahlivom prešetrení a zistení všetkých aktív a pasív (majetku
a dlhov) dedičstva vykoná notár konečný súpis.
Na základe súpisu notár určí všeobecnú hodnotu majetku a výšku dlhov. Všeobecnú hodnotu majetku nie je nevyhnutné určovať na základe znaleckého dokazovania. Notár má ale povinnosť zisťovať skutočnú hodnotu majetku. Podľa zákona je „všeobecnou hodnotou majetku cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“
Keďže určenie hodnoty majetku má vplyv aj na možnosti uspokojenia veriteľov, nie je možné uspokojiť sa s obyčajnou dohodou dedičov o hodnote majetku. Ak by sa napríklad dedičia zhodli, že hodnota obchodného podielu je len 100 000 eur, pričom by bolo zrejmé, že má obchodný podiel vyššiu hodnotu, notár musí spoľahlivo zistiť skutočnú hodnotu obchodného podielu a nie je viazaný tvrdeniami dedičov.
Spor o obsah dedičstva
V prípade, ak je sporné, či určité majetkové právo alebo záväzok patrí do dedičstva, takýto spor rozhodne súd. V konaní je dokazované, či konkrétna vec má alebo nemá patriť do dedičstva, napríklad či bola vo vlastníctve zomrelého v čase smrti alebo či dlh poručiteľa nevznikol na základe neplatného právneho úkonu.
Sporná môže byť tiež hodnota jednotlivého majetku, kedy určenie hodnoty vplýva na spravodlivé alebo zákonné rozdelenie majetku medzi dedičov alebo na úhradu dlhov, ktoré tvoria pasívum dedičstva.
Novoobjavený majetok
Ak by nastala situácia, že po právoplatne skončenom dedičskom konaní sa objaví majetok alebo dlh zomrelého, súd na návrh vykonáva dodatočné konanie o dedičstve. Ak by sa jednalo výlučne o dlh, dodatočné konanie o dedičstva súd nevykoná.
Ak by to bolo odôvodnené, napríklad v prípade podnetu súdu, štátneho orgánu alebo notára, znovu otvoriť konanie o dedičstve môže súd aj bez toho, aby ktorýkoľvek dedič podal na súd návrh na začatie konania.
Zhrnutie
V dedičskom konaní sa zisťuje nielen konkrétne veci patriace do dedičstva a ich konkrétna hodnota, ale aj záväzky zomrelého, ktoré smrťou nezaniknú a je potrebné, aby boli veritelia z dedičstva uspokojení. Môže nastať situácia, kedy sa dodatočne zistia dlhy, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu aktívnej časti dedičstva. V každom prípade platí pravidlo, že dedič nezodpovedá za zistené dlhy v miere prevyšujúcej aktíva dedičstva. Zodpovednosť za dlhy je teda limitovaná do výšky dedičstva a dedičstvo preto nemá byť nikomu na škodu.
