Platne uzavreté manželstvo môže rozviesť iba súd, a to za splnenia podmienok pre rozvod. Čo musia manželia súdu preukázať a ktoré súvisiace otázky je potrebné doriešiť?
Ako podať návrh na rozvod
Návrh na rozvod manželstva je potrebné podať na miestne príslušný súd. Súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
„Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.“ § 92 Civilný mimosporový poriadok
Príklad, kde podať návrh na rozvod
Manžel má evidované trvalé bydlisko v Senci a manželka v Banskej Bystrici, ale skutočne bývali v Bratislave v Starom meste . Manžel sa po odlúčení odsťahoval do Senca a podal návrh na rozvod. Príslušným súdom bude Okresný súd BA I z dôvodu, že v mieste posledného spoločného bydliska manželka po odlúčení zostala.
Príklad 2, kde podať návrh na rozvod
Ak by sa v nadväznosti na predošlý príklad obaja manželia po odlúčení odsťahovali späť do miesta svojho evidovaného trvalého bydliska a manžel podá návrh na rozvod, musí tak urobiť na Okresnom súde v Banskej Bystrici z dôvodu, že ani jeden z manželov už nebýva v mieste posledného spoločného pobytu.
Návrh na rozvod
Návrh na rozvod musí obsahovať:
- Označenie manželov (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, občianstvo);
- Opis konkrétnych dôvodov na rozvod, aby mal súd dostatočný podklad pre zhodnotenie splnenia podmienok na rozvod. Nepostačuje pritom iba všeobecné konštatovanie narušenia vzťahov. Je potrebné uviesť konkrétne príčiny a dôvody rozvratu manželstva;
- V prípade, ak manželia majú spoločné maloleté deti, s konaním o rozvod je nevyhnutne spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Preto je súčasťou návrhu na rozvod aj návrh a zdôvodnenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k spoločným maloletým deťom a výšku navrhovaného výživného na maloleté deti, prípadne návrh na schválenie dohody rodičov;
- Dátum a podpis navrhovateľa (manžela, ktorý návrh na rozvod podáva), návrh na vykonanie dôkazov a pripojenie listinných dôkazov, ktorými navrhovateľ disponuje (sobášny list, rodné listy detí, potvrdenia o príjme a pod.);
- 66 Eurový kolok v prípade návrhu na rozvod podaného v listinnej podobe alebo 33 Eurový kolok v prípade elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
Pozn.: Odporúčame pri špecifikácii dôvodov na rozvod opísať skutočný stav v konkrétnom manželstve a nevyužívať všeobecné popisy rozvratu manželstva zo vzorových návrhov na rozvod. Pre súdy súd tieto vzorové opisy známe a v takýchto prípadoch súd z popisu nedisponuje spoľahlivým opisom individuálneho prípadu. O to viac tieto dôvody bude skúmať a rozoberať na pojednávaní.
Súhlas manželov s rozvodom
Súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva nie je v zmysle zákona o rodine nevyhnutnou náležitosťou konania o rozvode. Je teda možné manželstvo rozviesť aj v prípade, ak jeden z manželov s rozvodom nesúhlasí. A na druhej strane, ani obojstranný súhlas s rozvodom nezaručuje automaticky kladné rozhodnutie súdu.
Súd v konaní o rozvode manželstva musí skúmať narušenie vzťahov manželov. Súhlas alebo nesúhlas s rozvodom manželstva má priamy vplyv na posúdenie vzťahu manželov. Ak jeden z manželov s rozvodom nesúhlasí a nepovažuje vzťah za ukončený, súd sa týmito argumentmi bude musieť v konaní vysporiadať. Súhlas oboch manželov s rozvodom toto dokazovanie uľahčí a samotné rozvodové konanie urýchli.
Koľko rozvod trvá
Dĺžka rozvodového konanie
ja závislá najmä od vôle účastníkov rozviesť sa a schopnosti dohodnúť sa
na otázkach súvisiacich s maloletými deťmi. Tiež bude na dĺžku konania
vplývať rýchlosť samotných súdov, pričom súdy vo väčších krajských mestách
bývajú spravidla zaťaženejšie.
V prípade, ak je návrh na rozvod podaný bez formálnych chýb a s dostatočným odôvodnením, ak je k návrhu na rozvod priložená dohoda o deťoch a výživnom na deti a obaja manželia s rozvodom súhlasia, rozvodové konania sa spravidla obmedzí na jedno pojednávanie, a teda dĺžka celého procesu je závislá od rýchlosti súdu pre vytýčenie prvého pojednávania. Opätovne s ohľadom na zaťaženosť súdov to môže byť približne mesiac až pol roka. Zákon v tomto prípade konkrétnu lehotu na vybavenie nedefinuje.
Na druhej strane rozvod môže predĺžiť o mesiace, až roky:
- chyby v návrhu na rozvod a potreba zo strany súdu zasielať výzvy na doplnenie a opravu;
- nesúhlas druhého manžela s rozvodom manželstva a potrebu dokazovania dôvodov na rozvod;
- nevôľa alebo neschopnosť manželov dohodnúť sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výške výživného na maloleté deti a následná potreba dokazovania.
Koľko rozvod stojí a kto ho platí
Základný súdny poplatok za rozvod manželstva je 66 Eur (príp. 33 Eur pri elektronickom podaní). Náklady pri nekonfliktnom rozvode sa môžu pri tomto poplatku zastaviť. Postačuje, ak jeden z manželov podá formálne správy návrh na rozvod, v ktorom uvedie základné náležitosti akými sú:
- presné označenie manželov (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko, štátna príslušnosť),
- opis príčin a dôvodov rozvratu manželov,
- návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom alebo návrh na schválenie rodičovskej dohody (vrátane návrhu, resp. dohody o výživnom na maloleté deti),
- pripojenie listinných dôkazov – sobášny list, rodné listy maloletých detí, rodičovskú dohodu, doklad o zaplatení súdneho poplatku,
- dátum a podpis.
Ak návrh na rozvod bude mať nedostatky, súd navrhovateľa na opravu vyzve. Následne vyzve druhého manžela, aby sa k návrhu vyjadril. Ak s rozvodom súhlasí, a rovnako súhlasí s dôvodmi rozpadu manželstva a s navrhovanou úpravou vo vzťahu k deťom (resp. s dohodou), súd bude disponovať všetkými podklady pre rýchly rozvod.
Ak manželia cítia potrebu byť zastúpení v rozvodovom konaní advokátom (v prípade ak sa nevedia dohodnúť o deťoch a výživnom alebo ak jeden z manželov odmieta rozvod), trovy rozvodového konania sa zvyšujú o náklady na právne zastúpenie. Netreba opomínať, že advokát môže zastupovať iba jedného z manželov. Odmena advokáta sa určuje prednostne dohodou a je závislá od počtu právnych úkonov (spísanie návrhu, účasť na pojednávaní, cestovné náklady a pod.). Spravidla si každý z manželov platí svojho advokáta.
Manželia majú aj možnosť
využiť bezplatné právne zastúpenie, ak sú v materiálnej núdzi v zmysle
podmienok určených zákonom o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej
núdzi. Zároveň majú možnosť využiť mediačné služby, ktorá spadá pod definíciu
právnej pomoci podľa tohto zákona.
Zároveň, ak je potrebné ďalšie dokazovanie (najmä potreba vypracovať súdnoznalecký psychologický posudok), náklady sa zvyšujú o ďalšie stovky, až tisícky eur. Súd až v závere rozhodne o povinnosti uhradiť trovy súdneho konania, ktoré spravidla znášajú manželia rovným dielom, okrem trov právneho zastúpenia, kde každý z manželov hradí odmenu svojho advokáta. S ohľadom na individuálne okolnosti ale súd môže rozhodnúť odlišne.
Iné náklady môžu vzniknúť v súvislosti s odporučením súdu využiť služby odborníkov (pomáhajúcich profesií), ako napríklad psychológov, mediátorov, poradcov. Nie je vylúčené, že sa manželia na týchto odborníkov obrátia aj sami, či už so snahou o záchranu manželstva alebo pri snahe o zmierlivú odluku.
Rodičovská dohoda
Ak majú manželia spoločné maloleté deti (deti do 18 rokov), s konaním o rozvode je vždy spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a o výživnom na maloleté deti.
„S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ § 100 Civilný mimosporový poriadok
V tejto súvislosti hovoríme najmä o tom, komu deti budú zverené do osobnej starostlivosti (výlučná starostlivosť jedného z rodičov, spoločná starostlivosť alebo striedavá starostlivosť), ako sa bude druhý rodič s deťmi stýkať, kto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pod rodičovskými právami a povinnosťami rozumieme aj ďalšie oblasti, ako výchova, vzájomná informovanosť, a iné veci, ktoré zákon o rodine priamo nedefinuje a ktoré sú s rodičovstvom späté.
Rodičia majú právo o týchto oblastiach sa vzájomne dohodnúť, pričom súd túto dohodu rodičov bude skúmať, či neodporuje zákonu a či je v najlepšom záujme detí. Ak sa rodičia nedohodnú, súd o týchto veciach autoritatívne rozhodne.
Forma takejto dohody nie je daná. Rodičovskú dohodu môžu rodičia uzavrieť vo svojej réžii alebo s využitím služieb odborníkov (dohoda dojednaná advokátmi alebo dohoda, ktoré je výsledkom mediačného konania). Dohoda rodičov môže byť taktiež ústna, pričom na pojednávaní súd túto dohodu zaznamená a vyhlási vo forme rozsudku.
Kolízny opatrovník
Keďže pri konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výške výživného na maloleté deti môže dôjsť ku kolízií záujmov rodičov a detí, je nevyhnutné pre tieto konania maloletým deťom ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla je za kolízneho opatrovníka ustanovený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.“ § 31 ods. 1 zákona o rodine
Kolízny opatrovník v rámci súdneho konania zastupuje a presadzuje záujmy maloletých detí.
Advokát v rámci rozvodu
Advokát je právnym zástupcom jedného z manželov. Pomáha chrániť a presadzovať práva a záujmy svojho klienta. Musí sa riadiť jeho pokynmi a je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Z povahy činnosti advokáta vyplýva, že nemôže zastupovať oboch manželov naraz, ale každý musí mať svojho advokáta. Právne zastúpenie v rozvodovom konaní, ani v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nie je povinnosťou.
Odmena advokáta sa určuje na základe dohody s klientom. Ak k dohode nedôjde, má advokát právo na tarifnú odmenu. Tiež má právo na úhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.
Svojho klienta môže právne zastúpiť tak v rámci súdneho konania, ako aj v rámci konania mimo súdu, napríklad na mediačnom konaní alebo v rámci vyjednávania podmienok rozvodu.
Mediátor v rámci rozvodu
Úloha mediátora a advokáta sa v rozvodovom konaní líši najmä v ich úlohe a postavení. Mediátor má pri rozvode funkciu zmierovateľa. Nie je jeho úlohou manželstvo zachraňovať. Základnou úlohou mediátora je vytvárať vhodné podmienky na komunikáciu manželov a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy. Zároveň musí rešpektovať názory manželov. Mediátor vo svojej pozícii musí byť nezávislý a nestranný a svoju činnosť musí vykonávať osobne, čestne, svedomito, dôsledne, s odbornou starostlivosťou. Nevynímajúc povinnosť mediátora dbať na účelnosť a hospodárnosť výkonu mediácie.
Konanie pred mediátorom je možné tak v štádiu pred podaním návrhu na rozvod, ako aj v čase prebiehajúceho súdneho konania. Súd má v určitých prípadoch dokonca právo vyzvať manželov na mediáciu (v súčasnosti súdmi aktívne využívaná možnosť).
Želaným výsledkom mediácie je dosiahnutie dohody manželov, najmä rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, dohodu o výživnom na deti, dohodu o výživnom na bývalého manžela/manželku, a tiež dohodu o rozdelení majetku manželov.
Psychológ v rámci rozvodu
Napriek tomu, že psychologická stránka nie je spravidla právnou kategóriou, najmä v rámci rozvodov môže byť psychické nastavenie manželov hlavnou príčinou konfliktného rozvodu alebo dôvodom nedosiahnutia dohôd súvisiacich s rozvodom.
Psychológovia majú
podstatnú úlohu pri rozvodoch napomôcť manželom, či už individuálnou prácou
alebo spoločnými sedeniami, zvládnuť túto životnú situáciu. Aj tu má súd
možnosť manželov vyzvať na prácu s psychológom.
Tou najhoršou alternatívou je, ak sa konflikt vyhrotí do tej miery, že súd nariadi rozvádzajúcim sa manželom podrobiť sa súdnoznaleckému dokazovaniu, ktoré vykonáva súdny znalec z odboru psychológia (spravidla pri dokazovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností). V tomto prípade už psychológ manželom/rodičom a ich deťom už aktívne nepomáha situáciu zvládnuť, ale ich osoby a vzájomné vzťahy iba skúma a pre súd vypracuje znalecký posudok.
Rozdelenie majetku manželov
Paradoxom súčasného nastavenia pravidiel rozvodu je, že majetok manželov je možné rozdeliť až po právoplatnom rozhodnutí o rozvode manželstva, súčasťou ktorého je aj nastavenie výkonu rodičovských práv. Manželia sa dostávajú do ťažkej situácie, kedy si v rámci rozvodového konania majú dohodnúť zverenie detí do starostlivosti, upraviť styk s deťmi, nastaviť výšku výživného, a to pri nevedomosti o budúcom majetkovom stave. Teda v stave, kedy nevedia, ktorý z manželov bude kde bývať, v akej lokalite sa im podarí kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť pri akom zadlžení a podobne.
Preto k prejednaniu
budúceho rozdelenia majetku často dochádza už v procese rozvodu, pričom
záväznú dohodou manželia uzatvárajú až po skončení rozvodového konania.
Na rozdelení majetku sa po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu buď dohodnúť alebo požiadajú súd o rozdelenie majetku. Ak manželia nevyužijú do troch rokov ani jednu z týchto možností, zákon predpokladá, že si svoj hnuteľný majetok rozdelili podľa stavu, v akom ich užívajú. Pri nehnuteľnostiach a ostatných hnuteľných veciach platí, že sú po troch rokoch v podielovom spoluvlastníctve s rovnakým podielom.
Zhrnutie
Rozvod môže byť v praxi vedený dvoma rovinami. Jednou je konfliktný rozvod, kedy nedochádza k dohode manželov a rozvod sa predlžuje o mesiace a roky. Druhou rovinou je zmierlivý rozvod, kedy sú manželia schopní záväzne si nastaviť svoje ďalšie fungovanie a ukončenie manželského vzťahu, kedy sa z rozvodu spravidla stáva formalita.
