Už ste sa stretli s pojmom konečný užívateľ výhod, ale stále neviete, kto to je? Aké povinnosti máte ako podnikateľ (povinná osoba) vo vzťahu ku konečnému užívateľovi výhod? Do akých registrov sa musia zapisovať údaje o konečnom užívateľovi výhod?
Legislatívna úprava konečného užívateľa výhod
S pojmom konečný užívateľ výhod sa v slovenskej legislatíve môžete stretnúť v dvoch zákonoch:
- zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“) - hlavným cieľom je zabraňovať tzv. „praniu špinavých peňazí“ a v súvislosti s tým sa často používa anglický výraz Anti-Money-Loundering, skrátene AML, preto sa tento zákon označuje ako AML zákon,
- zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“) – hlavným účelom je zriadenie registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje (t. j. subjektu, ktorý prichádza do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov), z dôvodu rôznych káuz tzv. „schránkových firiem“ sa tento zákon označuje ako protischránkový zákon.
Kto je konečným užívateľom výhod podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona)?
Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) v § 6a ustanovuje, koho treba považovať za konečného užívateľa výhod.
Konečným užívateľom výhod podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) je:
- každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku,
- každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva svoju činnosť alebo obchod.
Medzi konečných užívateľov výhod patrí napríklad:
- ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti,
- ak ide o združenie majetku, tak konečným užívateľom výhod môže byť:
- fyzická osoba, ktorá je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku,
- fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
- ak ide o právnickú osobu (ktorá nie je združením majetku), tak konečným užívateľom výhod môže byť:
- fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa (napr. fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti, v prospech a na účet ktorej je predmetný podiel na základnom imaní skutočne držaný, môže to byť na základe komisionárskej zmluvy),
- fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.
Uvedený výpočet konečných užívateľov výhod je však len príkladný, nie končený. To znamená, že konečným užívateľom výhod môžu byť aj iné než vyššie uvedené fyzické osoby.
Kto je konečným užívateľom podľa zákona o registri partnerov verejného sektora (protischránkového zákona)?
Zákon o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon) napriek tomu, že používa pojem konečný užívateľ výhod, tento nedefinuje, len odkazuje na ustanovenie § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona).
Avšak najjednoduchšie by sa v zmysle protischránkového zákona dal konečný užívateľ výhod vymedziť napríklad ako fyzická osoba, ktorá obchoduje so štátom a ktorá z takéhoto obchodu prijíma „finálny majetkový prospech“.
Aké povinnosti má podnikateľ podľa AML zákona vo vzťahu ku konečnému užívateľovi výhod?
Každý podnikateľ, ktorý je podľa § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) povinnou osobou (napr. realitná kancelária, účtovník alebo firma, ktorá má v predmete činnosti podnikateľské poradenstvo) musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tieto úkony sa súhrnne označujú pojmom starostlivosť o klienta.
V závislosti od osoby klienta, druhu obchodu a druhu obchodného vzťahu zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti rozlišuje: základnú, zjednodušenú a zvýšenú starostlivosť o klienta.
Základná starostlivosť o klienta okrem iného zahŕňa aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta (napr. informácie o jeho statuse a pôsobnosti, spoločníkoch, akcionároch či riadiacich orgánoch), ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku. Inak povedané, od novely účinnej 15. 3. 2018 má podnikateľ, ktorý je povinnou osobou, v rámci vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi okrem identifikácie daného klienta a overenia jeho identifikácie, vždy povinnosť identifikovať aj konečného užívateľa výhod a prijať opatrenia na overenie jeho identifikácie.
Okrem povinnosti identifikovať konečného užívateľa výhod zaviedla novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinná od 15. 3. 2018 aj povinnosť viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v listinnej alebo elektronickej podobe, teda uchovávať údaje o končenom užívateľovi výhod.
Identifikácia konečného užívateľa výhod podľa AML zákona od 15. 3. 2018
Rozsah zisťovania údajov v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod by mal byť obdobný ako v prípade identifikácie fyzickej osoby.
Podnikateľ teda musí o svojom konečnom užívateľovi výhod zistiť tieto údaje: meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti. Následne tieto údaje musí overiť napr. v doklade totožnosti, overiť podobu fyzickej osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti a pod.
Pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa však podnikateľ nesmie spoliehať výlučne len na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa AML zákona od 15. 3. 2018
Podnikateľ, ktorý je povinnou osobou, musí podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) účinného od 15. 3. 2018 uchovávať:
- údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod (napr. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo dokladu totožnosti a i.),
- údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod (napr. údaj o tom, že má podiel v obchodnej spoločnosti),
- údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod.
Tieto údaje musia byť uchovávané po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia. V prípade požiadania finančnej polície ako kontrolného orgánu musí podnikateľ tieto údaje poskytnúť.
Vyššie uvedené povinnosti podľa AML zákona majú za cieľ zamedziť utajovaniu totožnosti prípadných páchateľov v súvislosti s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Ich porušenie môže byť zo strany finančnej polície sankcionované pokutou až do výšky 1 000 000 eur.
Povinné zapisovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod do príslušných registrov
Súčinnosťou od 1. 2. 2017 sa do registra partnerov verejného sektora zapisuje partner verejného sektora (napr. podnikateľ podieľajúci sa na verejných zákazkách, prijímateľ dotácii a príspevkov zo štátnych fondov, ktorý prijme jednorazové alebo opakované peňažné plnenie vyššej hodnoty, firmy, ktorých ročný obrat so štátom prevyšuje limit 100 000 eur) a okrem jeho údajov ako meno a priezvisko aj zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v SR.
S účinnosťou od 1. 11. 2018 budú podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri právnické osoby (podnikatelia) musieť do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod, a to v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Údaje o konečných užívateľoch výhod však nebudú zverejňované. Právnické osoby, ktoré boli založené do 31. 10. 2018 si túto povinnosť budú musieť splniť najneskôr do 31. 12. 2019.
Ako má vyzerať písomný formulár na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra nájdete na stiahnutie v článku Zápis konečného užívateľa výhod – písomný formulár.
Povinnosť zapisovania údajov o konečnom užívateľovi výhod do príslušných registrov sa od 1. 11. 2018 bude vzťahovať aj na neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a nadácie.
Fakticky tak budú paralelne fungovať viaceré registre, ktoré budú evidovať údaje o konečnom užívateľovi výhod – napr.:
- obchodný register,
- register partnerov verejného sektora,
- register nadácii a i.
Z príslušných registrov následne budú údaje o konečnom užívateľovi výhod prenášané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý vedie Štatistický úrad SR. Tento bude údaje o konečných užívateľoch výhod poskytovať vymedzeným orgánom verejnej moci (napr. finančnej polícií, súdom, Ministerstvu financií SR, Národnej banke Slovenska a i.), a tiež povinným osobám (napr. bankám, podnikateľom), za účelom splnenia ich povinnosti identifikovať svojho konečného užívateľa výhod.
Avšak pripomíname, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod podľa AML zákona sa podnikateľ nesmie spoliehať výlučne len na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedeného Štatistickým úradom. Údaje z tohto verejne sprístupneného registra majú len informatívny charakter, nie sú právne použiteľné.
Informácie, pre koho povinný zápis konečného užívateľa výhod neplatí a aké sankcie hrozia za nesplnenie zápisu nájdete v článku Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra – koho sa netýka alebo Sankcie za porušenie povinnosti zápisu konečného užívateľa výhod
