Dobrovoľné sociálne poistenie

Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Aká je jeho výška a ktoré z balíkov si občania môžu vybrať, sa dočítate v článku.

Platenie sociálneho poistenia poskytuje občanom ochranu pred neočakávanými životnými situáciami vo forme sociálnych dávok. Ak sa ocitnú v situácii, kedy nemôžu pracovať z dôvodu choroby, materskej, straty zamestnania alebo dosiahnutia dôchodkového veku, sociálne dávky im pomôžu zabezpečiť určitý príjem počas tohto obdobia. Zamestnávatelia hradia tieto sociálne odvody za zamestnancov z ich hrubej mzdy a v niektorých prípadoch to za občanov môže urobiť štát, napríklad počas materskej dovolenky. Existujú však obdobia, kedy poistenie za občana nikto neplatí, a vtedy je možné si ho platiť dobrovoľne. Dobrovoľne si sociálne poistenie môžu platiť i osoby, ktoré už majú súbeh sociálneho poistenia z iného titulu. Pravidelné a načas uhradené dobrovoľné poistenie sa zohľadňuje pri hodnotení nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Pre koho je dobrovoľné poistenie vhodné?

Sociálna poisťovňa odporúča prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie:

• nezamestnaným, ktorí sú evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
• študentom po dovŕšení veku 16 rokov,
• absolventom škôl, ktorí ešte nemajú zamestnanie,
• ženám, ktoré plánujú materskú dovolenku a nie sú zamestnané,
• dobrovoľne nezamestnaným,
• samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO ), ktorých príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia,
• všetkým osobám, ktorým nevznikla povinnosť platiť povinné sociálne poistenie,
• ženám, ktoré poberajú rodičovský príspevok pri prvom dieťati, zamestnanie im však počas materskej alebo rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati skončilo.

Aký je účel jednotlivých druhov dobrovoľného poistenia

Fyzická osoba si môže vybrať z nasledovných samostatných druhov dobrovoľného poistenia, prípadne ich kombinácie v rámci balíkov, ktorým sa venujeme v ďalšej časti článku.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Účelom je nahradiť príjem pri strate alebo znížení zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem počas PNky, tehotenstva a materskej (dávky ako nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské).

Aká je v roku 2024 maximálna výška nemocenských dávok sa dočítate v článku Maximálne nemocenské dávky v roku 2024.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Účelom je zabezpečiť príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (zlý zdravotný stav a pod.). Rozlišujeme:

• starobné poistenie – slúži na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia (starobný a predčasný starobný dôchodok, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok),
• invalidné poistenie – slúži pri poklese práceschopnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo v prípade úmrtia (invalidný dôchodok, vdovský, vdovecký a sirotský).

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Účelom je nahradiť príjem v čase nezamestnanosti za podmienky aktívneho hľadania novej práce a evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (dávka v nezamestnanosti). Napríklad v rámci povinného poistenia SZČO sa neplatí poistenie v nezamestnanosti, tzn. ak SZČO ukončí podnikateľskú činnosť bežne nárok na dávku v nezamestnanosti nemá. Pre SZČO preto môže byť zaujímavé platiť si dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Aká je maximálna dávka v nezamestnanosti od 1.7.2024 sa dočítate v článku Maximálna dávka v nezamestnanosti a dávka garančného poistenia od 1.7.2024.

Balíky dobrovoľného sociálneho poistenia

Jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia ponúka Sociálna poisťovňa aj v rámci piatich balíkov, ktoré tvoria ich kombináciu. Ide o nasledovné balíky:

• dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti,
• dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
• dobrovoľné dôchodkové poistenie,
• dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti,
• dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého. Pre koho sú určené a naopak, kto sa poistiť nemôže sme zhrnuli v nasledujúcej tabuľke:

Platenie poistného na dobrovoľné poistenie a ukončenie dobrovoľného poistenia

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ v rámci zákonom stanoveného rozpätia cez tlačivo Registračný list fyzickej osoby (prihláška), z ktorého sa bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa jednotlivých druhov dobrovoľného poistenia, prípadne ich kombinácie v balíkoch poistenia. Poistenie sa platí mesačne, a to do 8. dňa kalendárneho mesiaca (napr. poistenie za júl 2024 je splatné do 8. augusta 2024). Vymeriavací základ môže dobrovoľne poistená osoba zmeniť najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Ak fyzická osoba nechce ďalej platiť dobrovoľné poistenie, môže sa z neho odhlásiť cez tlačivo Registračný list fyzickej osoby (odhláška). Dobrovoľné poistenie zaniká napr. aj v prípade, ak je dobrovoľne poistenej osobe priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo pri nezaplatení poisteného dva po sebe nasledujúce mesiace, atď.

Existujú výnimky, kedy dobrovoľne poistená osoba nemá povinnosť platiť poistné a napriek tomu dobrovoľné poistenie nezaniká – počas poberania dávky materské, nemocenské a ošetrovné.

Upozorňujeme, že počas poberania dávky v nezamestnanosti je dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie vo výške, ktorú si sama určila (na tento prípad sa výnimka nevzťahuje).

Výšku poistného na dobrovoľné poistenie ovplyvňuje výška vymeriavacieho základu a sadzba poistenia. Bližšie sa im venujeme v ďalšej časti článku.

Vymeriavací základ dobrovoľného poistenia v roku 2024

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Vymeriavací základ musí byť zároveň rovnaký pre všetky druhy poistenia vo vybranom balíku.

Výška minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov sa vždy mení k 1. januáru. Dobrovoľne poistené osoby musia sledovať výšku vymeriavacích základov najmä vtedy, ak platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, aby pri jeho zvýšení neplatili príliš málo.

Sadzby dobrovoľného poistenia v roku 2024

Fyzická osoba sa teda môže rozhodnúť, z akého vymeriavacieho základu v rozmedzí od 652 eur do 9 128 eur bude v roku 2024 platiť poistné. V nasledujúcej tabuľke uvádzame sadzby dobrovoľného poistenia, ktoré sa použijú pri výpočte poistného z takto určeného vymeriavacieho základu:

Tip: Sociálna poisťovňa na svojej stránke sprístupnila kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre dobrovoľne poistenú osobu, kde si po výbere typu dobrovoľného poistenia môžete vypočítať poistné podľa výšky vymeriavacieho základu.

Platenie dobrovoľného poistenia pri súbehu s povinným sociálnym poistením – príklady

V niektorých prípadoch sa môže aj povinne sociálne poistená osoba (SZČO , ktorá prekročila hranicu príjmov pre vznik povinnosti platiť povinné sociálne odvody, zamestnanec) prihlásiť na platenie dobrovoľného poistenia. Pri súbehu dobrovoľného dôchodkového poistenia/poistenia v nezamestnanosti a povinného poistenia SZČO alebo zamestnanca sa poistné platí vždy prednostne zo zárobkovej činnosti SZČO alebo zamestnanca.

Príklad na výpočet výšky dobrovoľného dôchodkového poistenia pri súbehu s povinným sociálnym poistením zamestnanca

Zamestnanec Peter má mesačnú hrubú mzdu v sume 3 500 eur. Z hrubej mzdy platí sociálne poistenie zamestnávateľ i zamestnanec. Peter sa rozhodol prihlásiť sa na dobrovoľné dôchodkové poistenie a v prihláške si určil najvyšší možný vymeriavací základ v sume 9 128 eur. Dobrovoľné dôchodkové poistenie, ktoré sa skladá zo starobného poistenia (18 %) a invalidného poistenia (6 %), zaplatí Peter len zo sumy rozdielu medzi ním určeným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého už poistné zaplatil ako zamestnanec, tzn. zo sumy 5 628 eur ( 9 128 eur – 3 500 eur). Okrem starobného a invalidného poistenia Peter platí v rámci balíku aj poistné do rezervného fondu solidarity (4,75 %), avšak z celej výšky vymeriavacieho základu, ktorú si určil v prihláške (tzn. zo sumy 9 128 eur). Ako zamestnanec totiž poistné z tohto druhu poistenia neplatí, a preto sa z vymeriavacieho základu na dobrovoľné poistenie neodpočíta.

Výpočet:

• dobrovoľné poistenie  – starobné : 18 % x 5 628 eur = 1 013,04 eur
• dobrovoľné poistenie  – invalidné: 6 % x 5 628 eur = 337,68 eur
• dobrovoľné poistenie  – rezervný fond solidarity: 4,75 % x 9 128 eur = 433,58 eur
• povinné poistenie (zamestnávateľ + zamestnanec): 34,6 % x 3 500 eur = 1 211 eur

Peter a jeho zamestnávateľ teda celkovo zaplatí sociálne poistenie vo výške 2 995,30 eur mesačne.

Príklad na výpočet výšky dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti pri súbehu s povinným sociálnym poistením ako zamestnanec a SZČO

Zamestnankyňa Petra má príjem zo zamestnania, kde pracuje na polovičný úväzok, vo výške 400 eur mesačne a platí povinné sociálne odvody ako živnostníčka z vymeriavacieho základu 700 eur. Keďže si chce Petra prispievať na dôchodok a taktiež sa čiastočne poistiť pre prípad straty príjmu, prihlásila sa na dobrovoľné poistenie, pričom jej vymeriavací základ je 1 300 eur. Prednostne zaplatí dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu zamestnanca a vymeriavacieho základu živnostníka a po odpočítaní týchto už „zodvodnených“ vymeriavacích základov sa vypočíta dobrovoľné poistenie.

Ako dobrovoľne poistená osoba zaplatí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy 200 eur ( 1 300 eur – 400 eur – 700 eur), poistné do rezervného fondu solidarity zo sumy 600 eur ( 1 300 eur – 700 eur) a poistné na poistenie v nezamestnanosti zo sumy 900 eur ( 1 300 eur – 400 eur). Petra ako zamestnankyňa neplatí poistné do rezervného fondu solidarity a ako živnostníčka zase poistenie v nezamestnanosti. Preto sa tieto druhy poistenia od vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby neodpočítajú.

Výpočet:

• dobrovoľné poistenie – starobné: 18 % x 200 eur = 36,00 eur
• dobrovoľné poistenie – invalidné: 6 % x 200 eur = 12,00 eur
• dobrovoľné poistenie – rezervný fond solidarity: 4,75 % x 600 eur = 28,50 eur
• dobrovoľné poistenie – v nezamestnanosti: 2,00 % x 900 eur = 18,00 eur
• povinné poistenie (zamestnávateľ + zamestnanec): 34,60 % x 400 eur = 138,40 eur
• povinné poistenie (SZČO ): 33,15 %x 700 eur = 232,05 eur

Petra a jej zamestnávateľ teda celkovo zaplatí sociálne poistenie vo výške 464,95 eur mesačne.

Ak by sa Petra rozhodla v budúcnosti čerpať dávky v nezamestnanosti, z takto súbežne plateného poistenia v nezamestnanosti by mala nárok na dávku v sume 650 eur za 31-dňový mesiac:

• denný vymeriavací základ = 1 300 eur / 31 dní = 41,9355 eur
• výška dávky = 41,9355 x 0,5 x 31= 650,00 eur

Ak by si Petra neplatila dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, vznikol by jej nárok na dávku v nezamestnanosti len v sume 200,00 eur za 31-dňový mesiac:

• denný vymeriavací základ = 400 eur / 31 dní = 12,9033 eur
• výška dávky = 12,9033x 0,5 x 31 = 200,00 eur

Tým, že mesačne zaplatila dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vo výške 18 eur, získala vyššie dávky o 450 eur mesačne.