Zamestnanec, ktorý ostal dočasne práceneschopný (PN), má po splnení podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. O aké podmienky ide, kto ich vypláca a aká je ich výška v roku 2024?
Náhrada príjmu počas dočasnej PN a nemocenská dávka - aký je rozdiel?
Za dočasne práceneschopného (ďalej iba „PN“) na výkon zárobkovej činnosti môže byť zamestnanec uznaný lekárom z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie či izolácia. Ak zamestnanec ostane PN, môže mať nárok na:
- náhradu príjmu, ktorú mu vypláca jeho zamestnávateľ za prvých 10 dní trvania PN,
- nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, na ktorú obvykle vzniká nárok od 11. dňa trvania PN (maximálne 52 týždňov).
V praxi zamestnanec medzi týmito „dávkami“ bežne nerozlišuje, bývajú vnímané jednoducho – ako náhrada za stratu zárobku pri PN. Z hľadiska zákonov sú však tieto definované samostatne. Odlišný je aj spôsob vyplatenia – náhradu príjmu pri dočasnej PN vypláca zamestnancovi zamestnávateľ priamo v mzde a nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca Sociálna poisťovňa, dostane vyplatenú priamo na svoj bankový účet, resp. prostredníctvom šekovej poukážky.
Náhrada príjmu počas dočasnej PN v roku 2024
Náhradu príjmu počas dočasnej PN upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov. Dávku zamestnancovi vypláca zamestnávateľ po splnení nasledujúcich podmienok:
- zamestnanec bol uznaný za dočasne PN,
- v deň vzniku dočasnej PN má aktívne nemocenské poistenie (je zamestnaný),
- počas obdobia trvania PN nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, z ktorej by dosahoval príjem (okrem príjmu, ktorý mu bol poskytnutý z iného dôvodu, než za vykonanú prácu),
- počas obdobia trvania PN nepoberá nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok (to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca).
Na náhradu príjmu počas dočasnej PN nemá nárok zamestnanec ak:
- má počas obdobia trvania dočasnej PN nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok (to neplatí, ak súčasne s poberaním rodičovského príspevku zamestnanec pracuje),
- sa zamestnanec stal dočasne PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
- zamestnanec porušil liečebný režim, ktorý mu bol určený lekárom (nárok na náhradu príjmu zaniká dňom porušenia liečebného režimu),
- sa zamestnanec nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN bez súhlasu lekára (nárok na náhradu príjmu zaniká dňom zistenia tejto skutočnosti),
- zamestnanec pre dočasnú PN nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu SR a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí.
Náhradu príjmu počas dočasnej PN poberá zamestnanec prvých 10 dní trvania dočasnej PN takto:
| Trvanie dočasnej PN-ky | Výška náhrady príjmu |
|---|---|
| 1. – 3. deň (vrátane) | 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) |
| 4. – 10. deň (vrátane) | 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)* |
Upozorňujeme, že ak sa zamestnanec stane dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, napr. požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, náhrada príjmu sa zníži na polovicu náhrady príjmu, ktorá je uvedená vyššie v článku.
Nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nemocenskú dávku vypláca zamestnancovi Sociálna poisťovňa po splnení podmienok:
- zamestnanec bol uznaný dočasne PN,
- počas obdobia trvania PN nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, z ktorej by dosahoval príjem (okrem príjmu, ktorý mu bol poskytnutý z iného dôvodu, než za vykonanú prácu),
- v deň vzniku dočasnej PN má aktívne nemocenské poistenie (je zamestnaný), alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia,
- nepoberá v tom čase materské.
Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN-ky.
Je dôležité spomenúť, že ak by zamestnanec ukončil pracovný pomer a plynula by mu ochranná lehota, pričom v rámci nej by bol uznaný ako dočasne PN, tak mu tomto prípade nevypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, ale hneď od prvého dňa trvania PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. Nemocenské sa v takomto prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t.j. za prvé tri dni 25 % DVZ a následne 55 % DVZ.
Ochrannou lehotou po skončení nemocenského poistenia rozumieme obdobie po skončení pracovného pomeru, počas ktorého bude mať zamestnanec ešte stále nárok na nemocenské. Ochrannou lehotou je:
- 7 dní po skončení nemocenského poistenia, napr. zamestnanec ukončí pracovný pomer 2. januára 2024 a ak by bol v období 7 dní, t.j. od 3. do 9. januára 2024 uznaný lekárom za dočasne PN, bude mať stále nárok na nemocenské (pri splnení ostatných podmienok nároku na dávku),
- toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, napr. ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa iba 2 dni, po ktorých pracovný pomer ukončil, obdobie trvania ochrannej lehoty od ukončenia pracovného pomeru sú dva dni,
- 8 mesiacov, ak osoba, ktorá je uznaná za dočasne PN je tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
V nasledujúcej tabuľke prinášame stručné zhrnutie vyplácania náhrady príjmu počas dočasnej PN a nemocenskej dávky u zamestnanca:
| Zamestnanec | Kto vypláca/dávka | Trvanie dočasnej PN-ky | Výška náhrady príjmu |
|---|---|---|---|
| a) počas trvania PP* | zamestnávateľ/náhrada príjmu | 1. – 3. deň (vrátane) | 25 % DVZ** |
| 4. – 10. deň (vrátane) | 55 % DVZ | ||
| Sociálna poisťovňa/ nemocenské | 11. deň a viac | 55 % DVZ | |
| b) v ochrannej lehote | Sociálna poisťovňa nemocenské | 1. – 3. deň (vrátane) | 5 % DVZ |
| 4. – 10. deň (vrátane) | 55 % DVZ | ||
| 11. deň a viac | 55 % DVZ |
Určenie denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v roku 2024
Na to, aby sme vedeli zistiť výšku náhrady príjmu, resp. nemocenskej dávky zamestnanca, ktorý je dočasne PN, je potrebné poznať jeho denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:
| DVZ = súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské obdobie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia* |
Ako z uvedeného vzorca vyplýva, na výpočet DVZ potrebujeme správne identifikovať rozhodujúce obdobie.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca (uzatvárané pri vzniku pracovného pomeru) trvalo minimálne 90 dní pred vznikom dočasnej PN, čo spravidla býva u zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako 90 dní, je rozhodujúcim obdobím:
- kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN – ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (t. j. najmenej od 1.1.2023 pre dočasné PN v roku 2024), alebo
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. pracovného pomeru) do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN – ak nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo pred vznikom dočasnej PN menej ako 90 dní, čo nastane v prípade, ak pracovný pomer zamestnanca trval kratšie ako 90 dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla zamestnancovi dočasná PN.
Ak by zamestnanec v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ vôbec, DVZ sa určí vo výške, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské obdobie v kalendárnom mesiaci, v ktorom mu vznikla dočasná PN.
Aká je maximálna výška náhrady príjmu a nemocenského počas dočasnej PN zamestnanca v roku 2024?
Vypočítaný DVZ, ktorý sa použije na určenie náhrady príjmu alebo nemocenského, nemôže byť vyšší ako zákonom určený maximálny DVZ pre výpočet náhrady príjmu.
Zákonom určený DVZ vychádza z výšky priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, t. j. pre rok 2024 od priemernej mesačnej mzdy za rok 2022, ktorá je vo výške 1 304 €.
Maximálny, zákonom určený, DVZ sa vypočíta vzorcom:
| DVZmax = (dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy*12) / 365 |
t.j. DVZmax2024 = ((2*1 304 €)*12) /365 = 85,742465.
Pre účely výpočtu nemocenského sa DVZ zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor, na sumu 85,7425 € a pre účely výpočtu náhrady príjmu zamestnanca sa DVZ zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nadol, na sumu 85,7424 €.
Na základe vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2024 sa maximálna denná výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenského, určí v sume:
| Trvanie dočasnej PN | Výška náhrady príjmu | Výpočet náhrady príjmu | Výpočet nemocenského |
|---|---|---|---|
| 1. – 3. deň (vrátane) | 25 % DVZ | 25 % zo sumy 85,7424 € = 21,4356 € | x |
| 4. – 10. deň (vrátane) | 55 % DVZ | 55 % zo sumy 85,7424 € = 47,1583 € | x |
| 11. deň a viac | 55 % DVZ | x | 55 % zo sumy 85,7425 € = 47,1584 € |
Príklad na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej PN zamestnanca v roku 2024
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. V dňoch 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby. Akú náhradu príjmu môže pani Zuzana očakávať od svojho zamestnávateľa a koľko jej bude vyplatená PN od Sociálnej poisťovne?
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ a následne aj pre určenie sumy náhrady príjmu pani Zuzany bude rok 2023 (nakoľko bola u svojho zamestnávateľa zamestnaná počas celého tohto roku). DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. až 3. deň trvania PN => 1.2. – 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. až 10. deň trvania PN => 4.2. – 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,86275 €
- celková náhrada príjmu vyplatená zamestnávateľom = 226,849 €, po zaokrúhlení 226,85 €
Za obdobie 11.2. – 27.2.2024 vyplatí pani Zuzane Sociálna poisťovňa nemocenskú dávku vo výške (55 % zo sumy 49,3151 €) * 17 dní = 461,096185 €, po zaokrúhlení 461,10 €.
Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské zamestnanca počas dočasnej PN v roku 2024
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. PN-ku, výlučne v elektronickej forme (do uvedeného dátumu bolo možné vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive). Tento spôsob vystavovania potvrdení prináša pre zamestnanca administratívnu úľavu, nakoľko už svojmu zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni nemusí predkladať žiadne dokumenty.
Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Ako funguje elektronická PN (ePN)?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. elektronickú dočasnú pracovnú neschopnosť (ePN), vytvorením elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana, priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Elektronický záznam nahrádza pôvodné 5-dielne papierové tlačivo, ktoré musel zamestnanec doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Elektronická komunikácia následne prebehne medzi lekárom, NZIS a Sociálnou poisťovňou, ktorá ďalej poskytne informácie aj danému zamestnancovi a jeho zamestnávateľovi. Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej PN a tiež o nemocenskú dávku (z tohto dôvodu už zamestnanec nemusí pre účel vyplatenia náhrady príjmu a nemocenského kontaktovať zamestnávateľa, ani Sociálnu poisťovňu).
Upozornenie: ePN sa nevzťahuje na potvrdzovanie dočasnej ePN pre potreby úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas dočasnej PN v roku 2024
Elektronizácia procesu vybavovania dočasnej PN minimalizovala povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa. Čo všetko potrebuje vybaviť po vystavení ePN zamestnanec a zamestnávateľ?
Povinnosti zamestnanca počas dočasnej PN v roku 2024
Zamestnanec po vystavení ePN svojím lekárom už iba kontaktujte telefonicky svojho zamestnávateľa a informuje ho o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim.
Povinnosti zamestnávateľa počas dočasnej PN v roku 2024
Zamestnávateľ svoje povinnosti, týkajúce sa spracovania ePN-ky zamestnanca, realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne. Po prihlásení sa do svojho konta má zamestnávateľ prístupnú funkcionalitu v záložke „ePN“. Zamestnávateľ je povinný:
- oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, alebo oznámiť, že mzdu vypláca v hotovosti,
- poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
Uvedené údaje zamestnávateľ nahlasuje čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní.
Ak by bola dočasná PN vystavená zamestnancovi z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ je povinný uvedené údaje oznámiť okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN. Okrem uvedených údajov v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania oznamuje zamestnávateľ aj obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená.
Tip: Zamestnávatelia môžu ePN svojich zamestnancov sledovať aj priamo cez svoj mzdový softvér. Ako si zamestnávateľ môže aktivovať túto službu a aké sú jej výhody, si prečítajte v článku Elektronická PN v mzdovom softvéri.
Aktualizácia k 12.8.2024
Počet PN za 1. polrok 2024
Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712. Za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov (3 016 756 v roku 2024 v porovnaní s 2 971 075 v roku 2023).
Napriek nárastu novohlásených prípadov PN celkové ukazovatele týkajúce sa priemerného percenta PN zaznamenali priaznivý vývoj. Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo 3,785. Tieto pozitívne ukazovatele boli ovplyvnené aj skrátením priemernej doby trvania PN, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb.
Priemerná PN pre chorobu a úraz v 1. polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roku sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní.
Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja - priemerne 33,86 dní.
Rozdiely v trvaní PN závisia aj od postavenia poistenca – či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Ako vyplýva zo štatistík Sociálnej poisťovne, najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci. Kým táto kategória poistencov maródovala priemerne 43,12 dní, u samostatne zárobkovo činných osôb to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.
